Ovocie na sušenie

PÔVOD: Ukrajina.

RAST: rast pomalší, vytvára stredne veľký kríkovitý strom. Habitus je vzpriamený, široký. Vegetačné obdobie ukončuje pomerne skoro, lepšie jej vyzrieva drevo, ktoré je aj s pukmi odolnejšie voči vymŕzaniu. Vyžaduje výchovný rez na zapestovanie dostatočne pevných kostrových vetiev a neskôr presvetľovací rez.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne bledoružovo, koncom jari. Kvety sú jedlé a chutné. Samoopelivá.

PLODNOSŤ: stredne vysoká, striedavá.

PLODY: stredne veľké plody guľatého tvaru a svetložltej farby, plstnaté. Dužina je krémovo biela, stredne tuhá, mierne voňavá. Chuť menej výrazná, vynikne po tepelnom spracovaní.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, zbiera sa od polovice októbra, konzumne zreje od novembra.

VYUŽITIE: tepelné spracovanie: výroba džemov, pyré, dulového ""syra"", sušenie, muštovanie. Treba ju skladovať na chladnom a dobre vetranom mieste.

STANOVIŠTE: teplejšie polohy, chránené slnečné stanovište. Pôda vlhká, dobre odvodnená, hlinitá, hlinito-piesčitá, dostatočne zásobená živinami.

ODOLNOSŤ: v rámci odrôd dule silne mrazuodolná. Vhodná aj pre ekologické pestovanie.

PÔVOD: ČR, Morava, stará krajová odroda známa najmä na Valašsku, Slovácku, na Hanej aj v Slezsku, prvá písomná zmienka o nej je z r. 1764, pričom na Valašsku už vtedy boli veľmi staré stromy tejto odrody.

RAST: bujný rast, veľká, vysoko guľovitá koruna, vo vyššom veku košatá, rozložitá, dosť hustá, vyžaduje pravidelnú prerezávku.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, dosť dlho, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Landsberská reneta, Parména zlatá zimná.

PLODNOSŤ: neskorá (od 10. roku po výsadbe), stredná až vysoká, pravidelná.

PLODY: menšie až stredne veľké (priemerne 100 g), tvarovo nepravidelné od plocho kužeľovitých po vysoko kužeľovité či vajcovité, pri kalichu sú na jednu stranu skosené. Šupka je jemná, lesklá, hebká, niekedy mastná až lepkavá, žltá v rôznych odtieňoch s červeným nádychom. Dužina je belavá, tuhá, šťavnatá, jemnozrnná, krehká, chrumkavá, pri skladovaní rýchlo stráca šťavnatosť. Chuť je sladkokyslá a vyvážená, bez zvláštnej vône, ale korenistá s typickou príchuťou. Plod nepodlieha otlačeniu.

DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, konzumne dozrieva v októbri/novembri, vydrží do januára až apríla.

VYUŽITIE: vhodná na priamy konzum, výroba muštu, vína, lekváru, destilátu či na sušenie.

STANOVIŠTE: slnečné, pôda dostatočné vlhká, hoci aj menej úrodná. Neznáša len suchú, piesočnatú, ľahkú pôdu. Vhodná do ľubovoľných polôh, teplých aj vyšších a drsnejších, záhrad aj polí.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, kvety dobre znášajú aj daždivé počasie počas kvitnutia. Je menej odolná voči chrastavitosti, náchylnejšia na horkú škvrnitosť šupky, ale ostatnými chorobami nezvykne trpieť.

PÔVOD: Japonsko, Kawasaki, náhodný semenáč druhu Pyrus pyrifolia v sade pána Tatsujiro Toma z roku 1895, pomenovaná po rodinnom sídle rodiny Toma

RAST: stredne bujný až bujný, veľmi dobre sa rozvetvuje. Habitus stromu je rozložitý až previsnutý, plodí na krátkom dreve v zhlukoch. Koruna je zahustená dlhými letorastmi, konáre obrastajú nepravidelne. Tvaruje sa jednoducho.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v prvej polovici apríla, je to prevažne cudzoopelivá odroda, na opelenie potrebuje inú japonskú hrušku alebo skoro kvitnúce európske hrušky (napr. Konferencia, Blumenbachova, Dekanka zimná, Giffardova, Grosdemange, Charneuská, Kozačka štuttgartská, Lectierova, Parížanka, Predobrá, Sixova, Šedá zimná či Trévouxská. Dobre ju opeľujú ázijské odrody: Yakumo, Shinsui, Shinko, Shinseiki, Hosui, Nijisseiki, Olympic, Korean Giant, Kikusui, Yongi, Kosui.

PLODNOSŤ: Plodnosť je skorá, vysoká a s prebierkou pravidelná, približne 20-30 kg za rok.

PLODY: pevné, stredne veľké až veľké (6-7 cm, u nás priemer 130-150 g, v domovine aj 200 g) plochoguľovitého tvaru s dlhou, hrubou a pevnou stopkou. Šupka je tenká, bronzovohnedá, pevná, drsná a suchá, hrdzavá, ľahko sa poškodí, pri zbere treba postupovať opatrne. Dužina je krémovobiela, nehnedne, je jemná, tuhšia a stredne šťavnatá, no veľmi sladká a s unikátnou rumovo-karamelovou vôňou aj príchuťou. Ako taká väčšia pralinka.

DOZRIEVANIE: Plody dozrievajú stredne skoro, postupne od septembra a nezvyknú praskať. Konzumne dozrieva od novembra. Pri skladovaní v chladničke vydržia nepoškodené plody aj 4-5 mesiacov.

VYUŽITIE: Ich chuť a vôňa najlepšie vynikne pri jedení začerstva, ale sú vhodné aj na spracovanie na džemy, kompóty, mušty alebo chutné zimné šaláty či koláče.

STANOVIŠTE: slnečné, pôda vlhkejšia, dobre znáša aj ílovitú, vyhovujú jej všetky polohy vhodné pre pestovanie hrušiek s dostatkom vlahy.

ODOLNOSŤ: vysoko mrazuodolná a odolná voči európskej chrastavitosti (Venturia pyrina), hoci citlivá na ázijskú chrastavitosť (Venturia nashicola), menej napadaná mérami hruškovými. Náchylnejšia len na bakteriálnu spálu (Erwinia amylovara).

PÔVOD: Nemecko, obec Germersdorf pri Guben an der Neiße, odroda objavená asi v polovici 19. storočia ako náhodný semenáč.

RAST: najskôr veľmi bujný, potom sa spomaľuje. Vytvára koruny stredných rozmerov, široko rozložité.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro. Vhodné opeľovače: napr. Hedelfingenská, Kaštánka, Karešova, Napoleonova, Thurn-Taxis (Schneiderova), Ramon Oliva, Frommova čierna srdcovka, Srdcovka kráľovská, Büttnerova, Ostheimská višňa.

PLODNOSŤ: skorá (do 3-5 rokov po výsadbe), ale vyššia nastupuje až neskôr, potom je vysoká a pravidelná

PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 8 g), tmavočervenohnedé plody s aromatickou, korenistou, sladkokyslastou, mierne horkastou, vynikajúcou chuťou, dužina je u tejto chrupky chrumkavá, tuhá, šťavnatá, šťava dobre farbí. Kôstka je v pomere k plodu veľká a stredne dobre sa odlučuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: neskoré, v 6. čerešňovom týždni, teda od polovice júla, na stromoch sa plody udržia 2-3 týždne, ak nie sú silné alebo dlhotrvajúce dažde, pri ktorých praskajú a napadá ich monilióza. Keďže dozrievajú neskoro, napadá ich vrtivka čerešňová spôsobujúca červivosť.

VYUŽITIE: na priamy konzum aj spracovanie, najmä na sirupy, ale aj kompóty, džemy a marmelády, sušenie a destiláty. Pri zbere v červenej zrelosti dobre znáša prepravu.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, hoci aj vo vyšších polohách. Pôdy najlepšie ľahšie, výživné a priepustné, na ktorých dosahuje najlepšiu chuť, v hlinitých dosahuje najvyšší výnos, neznáša ťažké ílovité.

ODOLNOSŤ: v dreve silne mrazuodolná, kvety stredne mrazuodolné, ale odolávajú mrazu lepšie než u odrody Hedelfingenská.

PÔVOD: ČR, Kostelec u Heřmanova Městce, ako náhodný semenáč ju našiel učiteľ a pomológ Karel Hájek okolo r. 1885.

RAST: v mladosti stredne bujný, neskôr až slabší, koruna je guľovitá, rozložitá, hustá, neskôr previsnutá. Vyžaduje častejšie preriedenie a zmladzovanie koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Golden delicious, James Grieve, Oldenburgovo, Ontário, Watervlietské mramorované. Neopeľuje sa s Parménou zlatou zimnou.

PLODNOSŤ: skorá, veľmi vysoká a pravidelná.

PLODY: stredne veľké, plocho guľovité, plocho zhranatelé, nesúmerné. Šupka je suchá, kožená, drsná, slamovožltá s oranžovým pruhovaným líčkom, hrdzavá. Je to tzv. kožovka. Dužina je biela až žltkastá, na vzduchu málo hnedne, je krehká, v optimálnej zrelosti šťavnatá, neskôr suchšia. Chuť je výborná, sladkokyslá, s aromatickou muškátovou príchuťou.

DOZRIEVANIE: zber v polovici októbra, dozrieva v polovici novembra, vydrží do februára až marca.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a sušenie, ale aj na muštovanie. Dobre znáša prepravu, neotláča sa. Vyžaduje vyššiu vlhkosť ovzdušia pri skladovaní, inak vädne. Vädnú aj predčasne otrhané plody.

STANOVIŠTE: slnečné, s úrodnou, dostatočne vlhkou, ale priepustnou pôdou. V suchých, ale aj ťažkých pôdach sú plody len malé a nevyvinuté. Najvhodnejšia je do stredne teplých, chránených oblastí, znesie aj vyššie chránené polohy s kvalitnou pôdou.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Silne odolná voči chrastavitosti a málo náchylná voči monilióze, stredne odolná voči múčnatke, stredne až menej odolná voči rakovine v ťažkej, mokrej, studenej pôde.

PÔVOD: veľmi stará odroda, možno z Holandska, už k. 18. stor. rozšírená v Nemecku ako Große Prinzessin alebo Lauermanns Knorpelkirsche. Meno Napoleonova získala vo Francúzsku. Niektorí pomológovia jú stotožňujú s Büttnerovou červenou chrupkou.

RAST: v mladosti bujný, v dobe plodnosti stredný. Tvorí veľké koruny, ich tvar je polovzpriamený až rozložitý. Kostrové konáre rastú vzpriamene, postranné sú previsnuté.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až stredne neskoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Burlat, Karešova, Kaštánka, Regina, Van, ale aj Hedelfingenská, Troprichterova, Thurn Taxis (Schneiderova), ktoré ale môžu kvitnúť neskôr. Je nekompatibilná s odrodami Lambert a Bing.

PLODNOSŤ: stredne skorá až neskorá, vysoká až veľmi vysoká, pravidelná.

PLODY: veľké (priemerne 7 g), tupo srdcovité či guľaté, nepravidelné. Zadná strana je vypuklá, predná stlačená. Šupka je tenká až stredne hrubá, lesklá, svetložltá s červeným líčkom. Dužina je krémová až svetložltá, tuhá, stredne šťavnatá, šťava nefarbí. Chuť je veľmi dobrá až výborná, sladkokyslá, mierne horkastá, veľmi aromatická. Kôstka sa stredne dobre oddeľuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 5. čerešňovom týždni, teda počas 1. polovice júla. Napáda ju vrtivka čerešňová, býva červivá. Na strome sa plody udržia až 3 týždne.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a kompóty, ale aj na sušenie a destiláty či džemy a marmelády. Plody sú stredne náchylné na otlaky.

STANOVIŠTE: slnečné. Preferuje stredne ťažké, hlboké pôdy, v suchých pôdach sú plody drobnejšie, v príliš vlhkých ílovitých pôdach môže trpieť glejotokom a moníliovou spálou (Monilinia laxa). Najviac jej vyhovujú teplé a stredne teplé polohy, kde dosahuje aj najlepšiu chuť, pri kvalitnej pôde môže byť aj vo vyšších polohách.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne mrazuodolná v kvete. Náchylnejšia na praskanie plodov počas dlhotrvajúcich dažďov, stredne náchylná na moníliu plodov a moníliovú spálu, najmä v príliš vlhkých pôdach.

PÔVOD: Nemecko, Výskumná ovocinárska stanica Jork pri Hamburgu, kríženec odrôd Thurn-Taxis (Schneiderova) a Rube z roku 1957, na trh uvedená v roku 1977.

RAST: veľmi bujný, koruny tvorí polovzpriamené.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne neskoro. Vhodné opeľovače: Kordia, Thurn-Taxis (Schneiderova), Hedelfingenská, Napoleonova, Sam, Summit, Lapins, Irena, Halka.

PLODNOSŤ: stredne skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké, srdcovité, s dlhou, tenkou až stredne hrubou stopkou. Šupka je tenká, hnedočervená s malými svetlejšími lenticelami v stredne veľkom až veľkom počte. Dužina je červená, tuhá, chrumkavá, stredne šťavnatá, sladkokyslá až kyslosladká, s vyrovnaným pomerom cukrov a kyselín, dobre aromatická, dobrá až veľmi dobrá. Šťava je purpurová a farbí. Kôstka je v porovnaní k plodu stredne veľká až veľká, dužina sa na nej môže jemne zachytávať.

DOZRIEVANIE: neskoré, v 6. až 7. čerešňovom týždni, t.j. v 2. polovici až koncom júla, teda neuniká vrtivke čerešňovej, býva červivá.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum, výrobu džemov aj kompótov a ďalšie spracovanie.

STANOVIŠTE: slnečné mimo mrazových kotlín. Pôda pokiaľ možno hlboká s dostatkom vápniku, ľahšia, dostatočne priepustná, ale nie suchá, neznáša vysokú hladinu podzemnej vody a zamokrené stanovište. Vhodná do všetkých pestovateľských oblastí pre čerešne.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve a stredne až silne mrazuodolná v kvete. Plody sú vysoko odolné voči praskaniu plodov pri dlhšie trvajúcich či intenzívnych dažďoch, stredne odolné voči monilióze.

PÔVOD: Slovensko, Moravské Lieskové, lokálny genotyp.

 
RAST: miernejší, kompaktnejší, vytvára v rámci oskorúš menšie koruny, má kratšie vzdialenosti medzi internódiami. Vyznačuje sa tmavozelenými, zdravými listami nepoškodzovanými chrastavitosťou. Na jeseň sa krásne sfarbujú do žlta, oranžova, červena.

 
OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá, samoopelivá, hmyzom opelivá. Kvitne v máji až júni a kvety sú obojpohlavné, biele, zoskupené v okolíkoch.

 
PLODNOSŤ: skorá (po 5-6 rokoch od výsadby pri dobrom reze), vysoká pravidelne ob rok alebo ob 2 roky.

 
PLODY: veľmi veľké, guľatého, jabĺčkového tvaru. Šupka je zlatožltá s červeným líčkom. Dužina je žltkastá, pred zhniličením trpká. Po zhniličení je svetlohnedá až stredne hnedá, krémovitá, jemná, veľmi sladká, šťavnatá, aromatická.

 
DOZRIEVANIE: skoršie, už začiatkom septembra. Pri uskladnení hniličia veľmi rýchlo a do niekoľkých dní je treba ich spotrebovať.

 
VYUŽITIE: hoci je v rámci oskorúš menšia, stále je to veľký, krajinotvorný strom vhodný do alejí, sadov, do veľkých záhrad či voľnej krajiny. Plody sú po uhniličení vhodné na priamy konzum a na výrobu lekvárov, kompótov a veľmi jemnej a kvalitnej pálenky - oskorušovice, na sušenie (a pomleté na pracharandu), muštovanie. Drevo je veľmi pevné, ťažké, kvalitné a tvrdé, má krásnu kresbu a farbu, používalo sa na výrobu hudobných nástrojov, vínnych lisov, pri výrobe nábytku (intarzie). Kvety a plody majú liečivé účinky proti tráviacim ťažkostiam.

 
STANOVIŠTE: teplé a slnečné, dobre sa jej darí v úrodných, skôr suchších pôdach, tam, kde sa pestuje vinič, môže sa jej dariť aj vo vyšších polohách, ale s menej vlhkým ovzduším.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve až do -30 °C, plody a listy sú silnejšie odolné voči chrastavitosti(Venturia inaequalis). Vysoko odolná voči smogu a exhaláciám.

PÔVOD: neznámy, jedna zo starších žltoplodých odrôd.

RAST: silný, vzpriamený ker dorastajúci do výšky 1,5-2,5 m a šírky 1-1,5 m. Tvorí množstvo pevných výhonov s početnými jemnými ostňami. Odporúčame pestovať v rade s oporou (plot, drôt). Rastliny vyžadujú okopávku a zamulčovanie, v zatrávnení strádajú, v suchom lete pravidelnú zálievku, koncom februára / začiatkom marca pravidelný rez odrodeného dreva.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, veľmi atraktívna pre opeľovače.

PLODNOSŤ: vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké, široko kužeľovité, svetložltej až citrónovožltej farby. Sú dobre šťavnaté. Majú jemnú, sladkú, aromatickú chuť.

DOZRIEVANIE: 2x rodiaca odroda: 1. úroda v júni, 2. úroda od polovice augusta až do prvých mrazov.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na univerzálne spracovanie a mrazenie.
STANOVIŠTE: slnečné, s humusovitou, úrodnou, vlhkou, ale dostatočne odvodnenou pôdou. Vhodná aj do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná. Je stredne odolná voči odumieraniu výhonov spôsobenému najmä hubou Fusarium avenaceum.

PÔVOD: Bulharsko, Pancharevo južne od Sofie, veľmi dlho rozšírený a známy náhodný semenáč, registrovaný v r. 1983. Synonymá: Pancharevski tsilindrichen (= Pančarevský valcovitý).

RAST: stredne bujný až bujný, vzpriamený až mierne rozložitý, tvorí pyramidálne koruny, dosahuje výšku a šírku 3-4 m.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivý, na dosiahnutie úrody potrebuje prítomnosť inej odrody drieňa, kvitne skoro.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká až vysoká, pravidelná.

PLODY: sú veľké (priemerne 7,69 g, 28,46 mm x 20,14 mm), valcovité až oválne. Šupka je žiarivočervená až tmavočervená. Dužina je šťavnatá. Kôstka je v pomere k hmotnosti plodu stredne veľká (priemerne 9,8 %). Chuť je výborná, sladkokyslá až sladšia.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 2. polovici augusta, relatívne krátko, okolo 1-2 týždňov v závislosti od priebehu teplôt.

VYUŽITIE: je to dekoratívny aj jedlý ker vhodný do menších aj väčších záhrad, živých plotov voľných aj prísne rezaných, do sadov, parkov a inej mestskej zelene, aj do medzí a vetrolamov, kvôli skorému kvitnutiu ako jeden z prvých zdrojov peľu aj nektáru aj do včelníc. Kulinárne využitie: Plody sú vhodné na priamy konzum aj na spracovanie, napr. na želé, džem, ovocné šťavy, sirupy, kompóty, destiláty, kandizované ovocie, nakladanie nezrelých plodov ako nepravých olív. Zo semien sa dá získavať kvalitný jedlý olej. Opražené a pomleté semená sa dajú použiť ako náhrada kávy. Liečivé využitie: plody a kôra sa používajú na zníženie horúčky a plody aj na tráviace problémy, kvety proti hnačke. Technické využitie: z kôry sa dá získať žlté farbivo, z koreňov červené. Listy sú dobrým zdrojom tanínu. Drevo je ťažké a veľmi kvalitné a používa sa na výrobu násad náradia apod.

STANOVIŠTE: slnečné, s dobre priepustnou pôdou, znáša aj vápenité, zásadité pôdy. Vhodný do teplých, stredne teplých aj chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve aj kvetoch (aspoň do -10 °C), hoci kvitne skoro. Po zakorenení dobre odolný voči suchu a teplu, aj vetru. Odolný voči vysokému obsahu vápniku v pôde.

PÔVOD: Francúzsko, Dreux, vybral ju v r. 1884 záhradník William Fourcine ako semenáč neznámeho pôvodu. V r. 1889 bola prvýkrát popísaná vo francúzskom záhradkárskom časopise.

 
RAST: rast stredne bujný, neskôr slabší, koruna je menšia, široko ihlanovitá, plodonosné drevo kratšie a husté, konáre sa pod váhou úrod ohýbajú a rozkladajú.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro, dobre opeľuje iné odrody. Vhodné opeľovače: Boscova fľaša, Clappova maslovka, Dekanka Robertova, Drouardova, Hardyho maslovka, Charneuská, Júlová, Konferencia, Krivica, Lectierova, Madame Verté, Mechelenská, Solanka, Trévouxská, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: skorá (5.-6. rok po výsadbe), pravidelná, vysoká až veľmi vysoká.

 
PLODY: stredne veľké (priemerne 180 g), podlhovastého, hruškovitého, zaobleného, pravidelného tvaru. Šupka je drsná, hrubá, tuhá, polomatná, farba zelenožltá až žltá, s hrdzavými lenticelami a hrdzavým mramorovaním pri kalichu a stopke. Dužina je biela, jemná, šťavnatá. Chuť z dobrých polôh je príjemne sladká, korenistá, len mierne kyslastá.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom októbra, konzumne dozrieva v decembri, vydrží do februára, v chladiarňach aj 6 mesiacov.

 
VYUŽITIE: plody sú vhodné najmä na priamy konzum a na výrobu džemov, muštov, kompótov či sušenie. Plody dobre znášajú prepravu.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, ideálne sú úrodné, výhrevné pôdy s dostatkom vlahy. Vhodná do teplých a stredne teplých oblastí, v drsnejších polohách ovocie úplne nedozrieva.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne až slabšie v kvete, stredne až vyššie odolná voči chrastavitosti, odolná voči monilióze a rakovine, nebýva napádaná škodcami. V daždivom lete môžu plody praskať.

PÔVOD: veľmi voňavý genotyp z Moravského Lieskového.

RAST: stredne bujný až bujný, rozložitý. Dorastá v mohutný, veľmi dlhoveký strom do výšky 15-30 metrov a dožíva sa niekoľko sto rokov. Koruna je široko rozložitá, jej veľkosť závisí od stanovišťa (u solitérneho stromu je široká až 20 metrov, u stromu rastúceho v lese je menšia). Kôra je sivá, v mladosti hladká, borka tmavohnedá a rozpukaná. Listy sú 15-20 cm dlhé, zložené zo 6-10 párov jednotlivých lístkov so zúbkovitým okrajom. Na jeseň sa krásne sfarbujú do žlta, oranžova, červena.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá, samoopelivá, hmyzom opelivá. Kvitne v máji až júni a kvety sú obojpohlavné, biele, výnimočne i ružové, zoskupené v okolíkoch.

PLODNOSŤ: skorá (po 5-6 rokoch od výsadby pri dobrom reze), vysoká pravidelne ob rok alebo ob 2 roky.

PLODY: stredne veľké, hruškovitého tvaru. Šupka zrelých plodov je žltá. Dužina je žltkastá, pred zhniličením trpká. Po zhniličení je svetlohnedá až stredne hnedá, krémovitá, sladká, šťavnatá, výrazne aromatická - akoby po škorici.

DOZRIEVANIE: v priebehu septembra. Pri uskladnení hniličia veľmi rýchlo a do niekoľkých dní je treba ich spotrebovať.

VYUŽITIE: majestátny, krajinotvorný strom vhodný do alejí, sadov, do veľkých záhrad či voľnej krajiny. Plody sú po uhniličení vhodné na priamy konzum a na výrobu lekvárov, kompótov a veľmi jemnej a kvalitnej pálenky - oskorušovice, na sušenie (a pomleté na pracharandu), muštovanie. Drevo je veľmi pevné, ťažké, kvalitné a tvrdé, má krásnu kresbu a farbu, používalo sa na výrobu hudobných nástrojov, vínnych lisov, pri výrobe nábytku (intarzie). Kvety a plody majú liečivé účinky proti tráviacim ťažkostiam.
STANOVIŠTE: teplé a slnečné, dobre sa jej darí v úrodných, skôr suchších pôdach, tam, kde sa pestuje vinič.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná do -30 °C, dobre odolná voči chrastavitosti plodov (Venturia inaequalis). Vysoko odolná voči smogu a exhaláciám.

PÔVOD: Nemecko, Univerzita v Hohenheime, vyšľachtil Dr. Walter Hartmann ako kríženec odrôd Čačanská najbolja a Valor, registrovaná v r. 2005.

RAST: stredne bujný, polovzpriamený.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne veľmi skoro až stredne skoro. Vhodné opeľovače: Čačanská lepotica, Čačanská najbolja, Jojo, Hanita, Opal, President.

PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 65 g, ale aj 80 g), podlhovasté, nesúmerné. Šupka je pod silným osrienením fialovomodrá. Dužina je žltozelená, tuhá, vláknitá, veľmi šťavnatá. Chuť je sladkokyslá, pri plnom vyzretí sladká až veľmi sladká, veľmi aromatická, výborná až vynikajúca. Kôstka sa väčšinou dobre oddeľuje od dužiny, ojedinele na jej rebrách môže dužina ostávať.

DOZRIEVANIE: veľmi neskoré, 10-12 dní po Bystrickej, teda od polovice do konca septembra.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie.

STANOVIŠTE: slnečné, nie je náročná na podmienky stanovišťa, ani pôdne pomery. Vzhľadom na neskorý čas dozrievania je vhodná do teplých a stredne teplých oblastí, aby stihla plne vyzrieť.

ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolná v dreve a kvete, tolerantná voči šarke, stredne odolná voči monilióze (Monilinia laxa).

PÔVOD: USA, štát New York, Geneva, Cornell University, Horticulture Section, School of Integrative Plant Science New York State Agricultural Experiment Station, vyšľachtil ho v r. 1972 John Einset ako medzidruhového kríženca Vitis vinifera a Vitis labrusca, konkrétne odrôd Ontario x Sultanina.

RAST: bujný, neskôr stredne bujný, stredne vzpriamený. 

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, obojpohlavný.

PLODNOSŤ: skorá (2-3 roky po výsadbe), stredne vysoká.

PLODY: strapce stredne veľké až veľké (priemerne 399 g), kompaktné, husté. Bobule sú stredne veľké (priemerne 2,9 g), guľaté. Šupka je zelená, v plnej zrelosti zlatožltozelená, stredne hrubá. Dužina je stredne šťavnatá, chrumkavá, bezsemenná - II. trieda bezsemennosti (semienka sú pri jedení takmer nepostrehnuteľné). Chuť je sladká, výrazná, až do medova.

DOZRIEVANIE: je stredne skoré, od polovice septembra, potrebuje sumu aktívnych teplôt asi 2573 °C. Vydrží po dozretí na kríku aj 2 týždne.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na výrobu hrozienok, muštov či vína, dá sa použiť aj na výrobu sirupov, džemov či kompótov.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s dostatočne vlhkou, ale priepustnou pôdou. Vhodný do teplých, stredne teplých aj chránených vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve pukoch v zime, zrejme až do -25 °C, stredne až vyššie odolný voči antraknóze (Elsinoe ampelina) a voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola), stredne odolný voči múčnatke (Erysiphe necator) a botrytíde (Botrytis cinerea) a menej voči čiernej škvrnitosti viniča (Phomopsis viticola).

PÔVOD: Švajčiarsko, Lubera, šľachtenie neznáme.

 
RAST: bujný, vzpriamený, dorastá do výšky asi 140-180 cm. Má svetlejšie, no zdravé listy.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne počas apríla.

 
PLODNOSŤ: stredne vysoká až vysoká.

 
PLODY: sú veľmi veľké (aj viac než 1 cm, aj 1,5 cm), guľaté, v krátkych strapcoch po 2-4. Sú veľmi šťavnaté. Chuť je výborná, jemná, príjemne sladkastá a aromatická.

 
DOZRIEVANIE: skoré, v priebehu júna.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum ako dezertné ovocie, ale aj na mrazenie a všestranné spracovanie na džemy, sirupy, likéry, vína, do koláčov či sušené do ovocných čajov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, s výživnou, humóznou pôdou. Je vhodná do všetkých pestovateľských oblastí.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazudolná, silne odolná voči americkej múčnatke egreša (Sphaerotheca mors uvae) a listy vydržia zelené dlho do jesene.

PÔVOD: ČR, vypestoval ju Antonín Haman ako náhodný semenáč v Újezdě u Lázní Bělohrad, zač. 20. storočia. Na verejnosť sa dostala v r. 1925, kedy škôlkar J. Kuhn z Brtve a pomológ V. Zeman z Lužan vyzvali v časopise Ovocnické rozhledy pestovateľov, aby upozorňovali na najlepšie typy sliviek.

RAST: stredne bujný, vytvára guľovitú až široko guľovitú, neskôr rozložitú a stredne hustú korunu s bohatým plodonosným obrastom, nevyhoľuje. Habitusom sa nepodobá na Domácu slivku, ale skôr na Vlašku.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro.

PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké (priemerne 19 g), pretiahnutého, typicky slivkovitého tvaru, najširšie uprostred a rovnomerne sa zužujúce k obom koncom. Šupka je fialová až tmavomodrá, s výrazným svetlomodrým osrienením, pod ním lesklá, málo hladká, kyselkavá. Dužina je zelenožltá, pevná, stredne šťavnatá, s vynikajúcou, sladko kyselkavou, typicky slivkovou chuťou, výrazne sladšou než má Domáca slivka (Bystrická). Dobre sa oddeľuje od kôstky.

DOZRIEVANIE: koncom augusta a začiatkom septembra.

VYUŽITIE: chuťovo výborná slivka vhodná na priamy konzum a všetky spôsoby spracovania, na sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov či kvalitných destilátov.

STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne vlhkou, úrodnou pôdou, neznáša suchú pôdu. Je veľmi vhodná do okrajových, chladnejších oblastí, kde dosahuje lepšie výsledky ako v teplých oblastiach.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvete. Silne odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa), ale citlivejšia na moniliózu plodov (Monilinia fructigena). Je stredne tolerantná voči šarke s prejavmi väčšinou len na listoch. Je stredne odolná voči praskaniu plodov pri dlhotrvajúcich dažďoch.

PÔVOD: Švajčiarsko, kanton Bern, Opplingen, náhodný semenáč nájdený na kraji lesa Franzom Baumannom, šíril ho vo veľkom P. Daepp z Oppligenu. Synonymá: Berner Rosenapfel, Neuer Berner Rosenapfel, Rose de Bern.

RAST: stredne bujný, neskôr až slabší, tvorí stredne veľké až menšie, vysoko guľovité až ihlanovité, neskôr až rozložité či previsnuté, relatívne riedke koruny, ktoré ale dostatočne obrastajú krátkym plodonosným obrastom, pripomínajúcim obrast Parmény zlatej zimnej. Konáre nasadzuje v ostrom uhle.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne skoro až stredne skoro, dlho, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Ananásová reneta, Baumannova reneta, Coxova reneta, Croncelské, Gdanský hranáč, Hammersteinovo, Jonathan, Landsberská reneta, Ontario, Parména zlatá zimná, Priesvitné letné, Šampanská reneta, Zuccalmagliova reneta.

PLODNOSŤ: skorá, spočiatku pravidelná, neskôr sa striedajú vysoké a nízke úrody.

PLODY: veľkostné nevyrovnané, najčastejšie stredne veľké (priemerne 120 g), ale aj menšie a väčšie, aj tvarovo variabilné, tupo vajcovité, tupo kužeľovité aj guľaté, zhranatené. Šupka je jemná, hladká, lesklá, jemne mastná, žltozelená farba najmenej z polovice, ale často celá prekrytá krásne červeným, rozmytým líčkom s modrastým osrienením a výraznými, belavými bodkami. Dužina je žltkastobiela, pod šupkou ružovkastá, krehká, neskôr jemná, šťavnatá, na vzduchu málo hnedne. Chuť je sladkastá, len nepatrne kyselkavá, aromatická, jemne korenistá, príjemná.

DOZRIEVANIE: zber asi v polovici septembra, konzumne dozrieva v októbri, vydrží do Vianoc, najlepšie chutí v októbri až v novembri. Rýchlo múčnatie pri prezretí. Plody často predčasne opadávajú.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na sušenie a muštovanie. Prepravu neznáša veľmi dobre ani hneď po zbere, ľahko sa otláča.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené pred silným vetrom, ale neuzavreté. Pôdy jej vyhovujú primerane vlhké, neznáša extrémne suché či príliš vlhké pôdy. Je vhodná najmä do stredne teplých a vyšších, chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve, stredne až silne mrazuodolná v kvete, dobre odolná v kvete aj voči nepriazniu počasia. Je menej odolná voči chrastavitosti a voči rakovine v studených, mokrých pôdach, v teplých suchých oblastiach stredne náchylná na múčnatku a napadnutie vlnačkou krvavou.

PÔVOD: USA, Fayetteville, University of Arkansas, vyšľachtili J.N. Moore a J.R. Clark ako kríženca genotypov Ark. 583 a Ark. 631 v roku 1977, vybrali v r. 1980 a uviedli na trh v roku 1989.

 
RAST: bujný, polovzpriamený až vzpriamený, riedky, vetvenie stredné. Výhony sú beztŕnne, jemne chlpaté, dorastú do výšky aj vyše 2 m. Po dosiahnutí do výšky 1,2 m ich odporúčame zakrátiť, bočné výhony počas zimy skrátiť na 40 cm.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, kvitne stredne veľkými svetloružovými kvetmi.

 
PLODNOSŤ: je skorá, vysoká, pravidelná, 8,6-18 kg na krík. Hlavná plodnosť je na rozvetvení minuloročných výhonov na jeseň, časť úrody je aj na letorastoch.

 
PLODY: súplodia stredne veľké, veľkostne nevyrovnané, guľovité, tmavo čierne, veľmi lesklé, stredne tvrdé. Kalich je malý, zapustený v plode, jeho súdržnosť s plodom je stredná. Chuť je sladkokyslá, sladšia než u starších beztŕnnych odrôd, plody treba nechať plne vyzrieť. (cukornatosť priemerne 8-12,8 °Brix).

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoré, veľmi dlhé, od začiatku augusta do polovice októbra.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum a aj na spracovanie na kompóty, džemy, sirupy, koláče, mrazenie apod. Plody výnimočne dobre znášajú prepravu a skladovanie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, so stredne úrodnou, dostatočne vlhkou pôdou, nenáročná na pôdu. Vhodná do stredných a vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná a silne odolná voči plesni šedej a septorióze, stredne odolná voči antraknóze a hrdzi.

PÔVOD: Ukrajina, Kijev, Národná botanická záhrada M.M. Gryška, v roku 1971 ju vyšľachtila Svetlana Klimenko - buď z voľného opelenia odrody Semjon alebo ako kríženca genotypov 422 a 9-15-2.

RAST: pomalý, dorastá do výšky len približne 2-3 m, takže je vhodný aj do menších záhrad.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, cudzoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne vo februári až marci. Na opelenie potrebuje inú odrodu drieňa.

PLODNOSŤ: Na svoj nízky vzrast sa odroda vyznačuje vysokou úrodnosťou až do 30 kg z kríka.

PLODY: veľké podlhovasté plody fľaškovitého tvaru a tmavočervenej farby s priemernou hmotnosťou 5,5-9 g. Dužina je tmavočervená, hustá, dobre oddeliteľná od kôstky, s jemnou arómou a plnou sladko-kyslastou chuťou s vysokým obsahom cukru 9,1 %, s obsahom kyselín 1,8 %.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, od začiatku augusta do začiatku septembra. Plody neopadávajú, vydržia na kríku až do vysušenia. Po zbere majú veľmi dlhú skladovateľnosť až 4-5 týždňov.

VYUŽITIE: Vhodný na priamy konzum aj na spracovanie, napr. na želé, džem, ovocné šťavy, sirupy, kompóty, destiláty, sušené alebo kandizované ovocie, nakladanie nezrelých plodov ako nepravých olív.

STANOVIŠTE: nenáročný na pestovanie. Preferuje slnečné miesta s dobre priepustnou pôdou, znáša aj vápenité, zásadité pôdy.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve aj kvete, odolný voči chorobám, po dobrom zakorenení dobre odolný voči suchu.

PÔVOD: stará odroda neznámeho pôvodu, zrejme z Nemecka, kde bola známa už v 18. storočí aj pod názvom Prinzenapfel.

RAST: stredne bujný. Tvorí mohutné kmene a veľké, vysoko guľovité, neskôr rozložité koruny s previsnutými konármi. Stromy sa dožívajú vysokého veku.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne neskoro, dlho, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Aderslebensk kalvil, Ananásová reneta, Baumannova reneta, Bernské ružové, Coxova reneta, Croncelské, Landsberská reneta, Ontário, Parména zlatá zimná.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká, pravidelná, po 2-3 rokoch vždy vyššia.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 150 g), valcovitého alebo súdkovitého tvaru. Šupka je jemná, hladká, pololesklá, svetložltá, na slnečnej strane červeno pruhovaná, mramorovaná či bodkovaná. Dužina je jemná, biela až žltkastá, krehká, kyprá, menej šťavnatá. Chuť je sladkokyselkavá s korenistou príchuťou, príjemne voňavá po rozmaríne. V niektorých plodoch po vyzretí semienka hrkajú - preto názov Hrkáč.

DOZRIEVANIE: zber v 2. polovici septembra, konzumne dozrieva koncom septembra až v októbri, plody vydržia uskladnené do decembra, ale čoskoro po zbere strácajú svoju typickú korenistú chuť.

VYUŽITIE: vhodná na priamy konzum a sušenie. Pri spracovaní je z plodov málo odpadu. Plody skladujeme vo vlhkejšom prostredí.

STANOVIŠTE: slnečné, prosperuje vo vlhkejších, mierne chladných oblastiach a znesie i vyššie, drsnejšie polohy, nemá rada piesočnaté pôdy.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve i v kvete, dobre odolná voči múčnatke a chrastavitosti, náchylnejšia na rakovinu v príliš mokrej pôde, najmä vo vyššom veku a na poškodenie voškou vlnačkou krvavou.

PÔVOD: USA, Kalifornia, UC Davis, v roku 1979 ho patentoval Harold Forde, ktorý ho vyšľachtil ako kríženca odrôd Pedro a 56-224 a pomenoval po pomológovi W. H. Chandlerovi.

 
RAST: stredne bujný, polovzpriamený, vytvára guľovité, husté koruny. Dokáže dorásť do výšky 10-20 m a šírky 18-20 m, ale veľmi skoro vstupuje do plodnosti, ktorá brzdí rast, preto sa pestuje aj v intenzívnom spone 5x6 m. Raší neskoro.

 
OPEĽOVACIE POMERY: je (čiastočne) samoopelivý, kvitne neskoro. Kvitne obvykle vyše 2 týždňov, samčie kvety síce začínajú kvitnúť aj 5 dní pred prvými samičími, ale prekryv kvitnutia je dostatočne dlhý (asi 6 dní). Pre zvýšenie úrodnosti doplňte ďalšie odrody. Vhodné opelovače napr.: Franquette (v pomere 3:30 až 1:30), Fernette, Fernor, Red Livermore.

 
PLODNOSŤ: skorá (4-5 rokov po výsadbe), v súčasnosti najvyššia, pravidelná a spoľahlivá (aj vyše 10 t/ha). Asi 70-90 % úrody je na bočnom plodonosnom obraste, nie na koncoch jednoročných výhonov ako u starších odrôd. Zo stromov starých 15-20 rokov môže byť úroda až 150 kg.

 
PLODY: stredne veľké (priemerne 13,4 g, 42x33x35 mm), oválne, s nevýraznou špičkou. Škrupina je tenká, veľmi ľahko lúskateľná, súdržnosť polovičiek je slabá. Jadrá sa pri lúskaní veľmi ľahko zachovávajú ako 2 celé polovičky, bez poškodenia. Jadro je svetlokrémové, stredne veľké, dobre vypĺňa škrupinku (50-55 % z hmotnosti plodu). Chuť je veľmi dobrá až výborná, stredne aromatická, sladká bez výraznej horkosti či trpkosti.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoré, koncom septembra.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum aj cukrárenské využitie (nielen mleté orechy, ale aj vcelku, vďaka svetlej šupke jadra je veľmi dekoratívny).

 
STANOVIŠTE: slnečné, chránené zo S strany pred studeným vetrom, mimo mrazových kotlín, ideálne mierny svah s J a JV expozíciou. Pôda mu vyhovuje stredne ťažká, hlbšia, vápenitá, dostatočne vlhká, ale dobre odvodnená, nemá rád príliš ľahké pôdy či príliš ťažké a zamokrené pôdy, ale ani kyslé. Neznáša príliš vysokú hladinu podzemnej vody. Vhodný do všetkých pestovateľských oblastí.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve, vďaka neskorému rašeniu a kvitnutiu väčšinou uniká neskorým jarným mrazom. Dobre zvláda teplo a sucho. Je vysoko odolný voči antraknóze a bakterióze (Xanthomonas campestris).

PÔVOD: Bulharsko, okolie dediny Shanovo, výber z prirodzene sa vyskytujúcich divých semenáčov.

RAST: stredne bujný, kompaktnejší, dorastá do 2-3 m. 

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, obojpohlavný, cudzoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne vo februári až marci. Na opelenie potrebuje inú odrodu drieňa.

PLODNOSŤ: vysoká.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 5,3 g, 23x18 mm), súdkovité až guľaté. Jedna z najväčších odrôd s týmto tvarom, veľmi chutná. Kôstka je v pomere k plodu veľká.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, počas 2. polovice augusta, relatívne krátko (počas 6-7 dní), vhodná na nárazový zber.

VYUŽITIE: vhodný na priamy konzum aj na spracovanie, napr. na želé, džem, ovocné šťavy, sirupy, kompóty, destiláty, likéry, kandizované ovocie, a vďaka tvaru veľmi vhodná nakladanie nezrelých plodov ako nepravých olív.

STANOVIŠTE: nenáročný na pestovanie. Preferuje slnečné miesta s dobre priepustnou pôdou, znáša aj vápenité, zásadité pôdy.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve aj kvete, odolný voči chorobám, po dobrom zakorenení dobre odolný voči suchu.

PÔVOD: ČR, Šlachtiteľská stanica Želešice, vyšľachtil ju J. Urban v r. 1968 ako kríženec odrôd Heinemannova neskorá a zmes peľu Red Lake a Jonkheer van Tets.

 
RAST: stredne bujný až bujný, stredne hustý, tvar je guľovitý až krovitý, v plnej rodivosti rozložitý, ale nepolieha. Výhony rastú polovzpriamene. Odporúčame zasadiť o 15 cm hlbšie, než rástla v škôlke.

 
OPEĽOVACIE POMERY: vysoko samoopelivá, kvitne stredne skoro. Kvety nespŕchajú.

 
PLODNOSŤ: je skorá, vysoká (priemerne 5-10 kg, maximálne 16,2 kg), pravidelná. Plodí na jednoročnom obraste dvojročných výhonov aj na dvojročných výhonoch.

 
PLODY: strapce sú dlhé (priemerne 7,8 cm, na mladom dreve 12 cm, maximálne 15 cm), stredne husté, s 20 až 34 bobuľami. Bobule sú stredne veľké (priemerne 9-9,5 mm), guľaté, pevné. Šupka je lesklá, smotanovobiela, priesvitná, pevná, tuhá, stredne hrubá. Dužina je šťavnatá, tuhšia, bezfarebná. Chuť je lahodná, kyslejšia až sladkokyslá. Má stredne vysoký obsah vitamínu C v rámci ríbezlí.

 
DOZRIEVANIE: stredne neskoré až neskoré, v 2. polovici júla až do začiatku augusta. Určená pre ručný zber. Plody dobre znášajú prepravu aj skladovanie do 6 dní.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum aj sirupy, vína, džemy či želé.

 
STANOVIŠTE: slnečné, preferuje pôdu bohatú na humus a živiny, dobrú úrodu poskytuje aj v podmienkach menej priaznivých pre pestovanie ríbezlí, dobre znáša sucho. Je vhodná do všetkých pestovateľských oblastí.

 
ODOLNOSŤ: vysoko mrazuodolná v dreve aj kvete, vysoko odolná voči americkej múčnatke egreša (Sphaerotheca mors uvae), menej odolná voči antraknóze (Drepanopeziza ribis).

PÔVOD: Kanada, Horticultural Research Institute of Ontario, Vineland Station, vyšľachtili ho Helen K. Fisher a Oliver A. Bradt ako medzidruhového kríženca Vitis vinifera a Vitis labrusca, konkrétne odrôd Seneca x New York 45910 z roku 1965, selekciu urobili v r. 1972. Synonymá: Vineland 65164, Vanessa Seedless.

RAST: stredne bujný, listy sú stredne veľké až veľké, málo vykrajované. Výhony vyzrievajú veľmi dobre.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, obojpohlavný.

PLODNOSŤ: stredne vysoká až vyššia.

PLODY: strapce menšie až stredne veľké (priemerne 120 g). Bobule sú stredne veľké (2,5-3,5 g), guľaté. Šupka je jasnočervená so stredným osrienením, drží pevne na dužine. Dužina je chrumkavá, III. triedy bezsemennosti, obsahuje rudimenty semien. Chuť je sladká, harmonická, jemne aromatická, bez príchute Vitis labrusca. Cukornatosť priemerne 16,5 °Brix, obsah kyselín 5,8 g/l.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 2. polovici septembra. Strapce dobre znášajú prepravu, bobule neopadávajú.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na sušenie na hrozienka, výrobu muštov, džemov či sirupov.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s vlhkou a výživnou pôdou, ale dostatočne odvodnenou. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chránených chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve a pukoch do -26 °C v zime. Je stredne až vyššie odolný voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola) a čiernej hnilobe viniča (Guignardia bidwellii), stredne až menej voči múčnatke viniča (Erysiphe necator) (2-4 body z 9).