Ringlota

PÔVOD: ČR, Svojšice u Kolína, vypestoval ju J. Procházka ako semenáč Zelenej ringloty v 1. pol. 19. storočia a pomenoval ju podľa vtedajšieho majiteľa panstva, registrovaná v r. 1954.

RAST: v mladosti bujný, v plnej plodnosti stredne bujný, vytvára široko guľovité koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: je cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Anna Späth, Lützelsachsenská, Kirkeho, Ontário, Oullinská, Kráľovná Viktória, Stanley, Zelená ringlóta. Dobre opeľuje: Bühlskú, Flotovovu mirabelku, Kirkeho, Katalónsky špendlík a Zelenú ringlótu.

PLODNOSŤ: stredne skorá, vysoká až veľmi vysoká, pravidelná.

PLODY: veľké (priemerne 36-40 g), takmer guľovité, z oboch strán mierne stlačené, mierne nesúmerné. Šupka je stredne hrubá, tuhá, osrienená, zelenožltá prekrytá svetlofialovou až fialovohnedou, niekedy s jemnou, inokedy hrubšou hrdzou, so stredne výraznými až výraznými lenticelami, dá sa stiahnuť. Dužina je stredne tuhá až tuhšia, žltkastá až zlatožltá, veľmi šťavnatá, mierne vláknitá. Chuť je sladkokyslá, pri plnom vyzretí až veľmi sladká, aromatická, veľmi dobrá až výborná. Kôstka sa oddeľuje od dužiny stredne dobre, na jej rebrách môže dužina čiastočne ostávať.

DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoré, 10 dní pred Bystrickou, teda 3. dekáda augusta až 1. dekáda septembra. Na strome vydrží 2-3 týždne.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a výrobu kompótov, ale aj na výrobu džemov, lekvárov a na sušenie či pečenie. Včas obraté plody sa dobre prepravujú, plne zrelé sú citlivé na otlaky.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené, je náročná na úrodnú a hlbokú pôdu. V suchej pôde sú plody drobné, vo vlhkej uzavretej polohe trpí moniliózou. Vhodná aj pre vyššie polohy.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, plody sú náchylnejšie na praskanie počas dlhotrvajúcich dažďov a následne na moniliózu, obľubujú ju osy. Je stredne až vyššie tolerantná voči šarke, menej odolná voči červenej škvrnitosti listov (Polystigma rubrum).

PÔVOD: Francúzsko, Oullins pri Lyone, semenáč neznámeho pôvodu, ktorý v roku 1860 uviedol na trh škôlkar M. Massot.

RAST: spočiatku bujný, neskôr stredne bujný, tvorí najskôr guľovité, redšie, vysoké, neskôr rozložité koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom, napr. pre odrody: Althanova ringlota, Kirkeho, Malvazinka a Zelená ringlóta.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: sú veľké (priemerne 45-50 g), guľovité, súmerné. Šupka je svetlošedo, akoby voskovo, osrienená, žltá až žltozelená, jemná, dužina pri zrelých plodoch presvitá, niekedy s hrdzou, mierne voní a je kyslastá až trpkastá, niekedy sa sťahuje zle, inokedy dobre. Dužina je žltá, pri plne vyzretých plodoch až priesvitná, šťavnatá. Chuť sladká, jemne aromatická, veľmi dobrá až výborná. Kôstka je veľmi dobre oddeliteľná od dužiny, len počas chladného a daždivého leta horšie.

DOZRIEVANIE: postupne od 1. polovice do konca augusta.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a výrobu džemov či destilátov, pred plnou zrelosťou aj kompótov. Prepravu znáša v dobe dozrievania dobre, po plnom dozretí už zle.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Nie je náročná na pôdu, ale najlepšie sa jej darí v úrodných hlinitých pôdach. Pri preplodení a v chladných polohách sú plody drobné, málo kvalitné, zahnívajú na strome a ťažko sa dužina oddeľuje od kôstky. Je vhodná najmä do teplých polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne až silne mrazuodolná v kvete, spoľahlivo tolerantná voči šarke. Počas dlhotrvajúcich dažďov praská menej ako ostatné ringloty. Je stredne odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa) a málo náchylná na moniliózu plodov (Monilinia fructigena). Veľmi však láka osy.

PÔVOD: zrejme z Grécka alebo Talianska, odkiaľ sa v 1. pol. dostala do Francúzska, kde dostala meno po kráľovne Claudii "Reine Claude".

RAST: najskôr bujný, neskôr stredne bujný. Vytvára široko a vysoko guľovité, veľké koruny. Používa sa aj ako podpník.

OPEĽOVACIE POMERY: je cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Althanova ringlota, Bystrická, Mirabelka nancyská, Oullinská ringlota, Vlaška. Sama dobre opeľuje Althanovu ringlotu a Flotowovu mirabelku.

PLODNOSŤ: skorá, veľmi striedavá, od veľmi vysokej po nízku po preplodení, dá sa regulovať vhodným rezom a prebierkou v plodnom roku.

PLODY: stredne veľké (priemerne 22-25 g), guľaté, na oboch koncoch stlačené, nesúmerné. Šupka je zelená až zelenožltá, na slnečnej strane s červenohnedými bodkami a škvrnami, pri stopke hrdzavo sieťovaná. Dužina je zelenožltá, stredne tuhá až mäkká, rôsolovitá, veľmi šťavnatá. Chuť je sladká, aromatická, korenistá, výborná, jedna z najlepších. Kôstka je odlučiteľná od dužiny v závislosti od polohy, v teplých, vlhkých polohách veľmi dobre.

DOZRIEVANIE: v 2. polovici až koncom augusta, postupne. Na zaváranie sa zbiera 2 týždne pred plnou zrelosťou.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, zaváranie kompótov, výrobu destilátov, ale aj netradične sfarbených džemov. 

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s dostatočne vlhkou, úrodnou pôdou. V suchej a chudobnej pôde ostávajú plody malé a kôstka sa zle oddeľuje od dužiny. Vhodná do teplých a stredne teplých oblastí.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve aj v kvete. Je stredne tolerantná voči šarke. Je stredne odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa) a menej náchylná na moniliózu plodov (Monilinia fructigena), len pri vysokej úrode plodov v zhlukoch je náchylnejšia, treba udržiavať vzdušnú korunu a robiť prebierku plodov. Napáda ju piliarka slivková (Hoplocampa minuta) a v plnej zrelosti aj osy.

PÔVOD: Švédsko, výskumná stanica Alnarp, vyšľachtená v r. 1946 ako kríženec odrôd Early Favorit a Oullinská ringlota.

RAST: stredne bujný, polovzpriamený, tvorí stredne husté, guľaté koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne skoro.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká až veľmi vysoká, pri preplodení mierne striedavá. Rezom je vhodné preplodzovaniu predchádzať.

PLODY: stredne veľké, takmer guľaté, súmerné. Šupka je osrienená, svetlofialová, na oslnenej strane fialová až tmavofialová. Dužina je žltá až oranžová, mäkká až stredne tuhá, stredne až veľmi šťavnatá. Chuť je sladká až veľmi sladká, väčšinou dobre aromatická, dobrá. Kôstka sa veľmi dobre odlučuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: veľmi skoré, 45 dní pred Bystrickou, teda v 1. polovici júla.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a výrobu džemov či výživ. Plody majú sklony k otlačeniu v plnej zrelosti.

STANOVIŠTE: slnečné, kvôli vysokej plodnosti vyžaduje hlbokú, úrodnú, vlhkejšiu pôdu. Vhodná do všetkých pestovateľských oblastí pre ringloty, aj do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve, tolerantná voči šarke.

PÔVOD: USA, rozširovala ju od r. 1874 škôlka Ellwanger Barry v Rochesteri v štáte New York.

RAST: v mladosti bujný, neskôr stredne bujný, tvorí vznosnú korunu, neskôr sa kostrové konáre pod úrodami rozkladajú a koruna je guľovitá, postranné konáre v spodnej časti sa zahusťujú, vyžadujú pravidelné preriedenie.

OPEĽOVACIE POMERY: je spoľahlivo samoopelivá, kvitne stredne skoro a je dobrým opeľovačom napríklad pre odrody Katalónsky špendlík či Lützelsachsenská.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká až obrovská, ešte vyššia než u Oullinskej, pravidelná.

PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 50-70 g), vyrovnané, guľaté až oválne, asymetrické. Šupka je zelenožltá, v plnej plodnosti pokrytá belavožltými pruhmi, celá jemne bielo osrienená, s malými lenticelami a niekedy aj hrdzou, je jemná, mierne kyslá a dá sa stiahnuť v dobe zrelosti. Dužina je žltozelená, veľmi jemná, mäkká, veľmi šťavnatá. Chuť je sladká, aromatická, korenistá, veľmi dobrá. Kôstka sa dobre oddeľuje od dužiny, dužina na nej ostáva len počas veľmi daždivého či studeného leta, kedy je aj chuť dužiny mdlejšia.

DOZRIEVANIE: skoré, v prvej dekáde augusta, vydrží na strome 2-3 týždne.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na výrobu kompótov, džemov, marmelád, destilátov. Je citlivá na otlačenie pri preprave. 

STANOVIŠTE: slnečné, kvôli vysokej plodnosti vyžaduje hlbokú, úrodnú, vlhkejšiu pôdu. V suchých a chudobných pôdach stromy skoro chradnú a trpia glejotokom. V studených pôdach a v zatienení sú plody bez chuti. Vhodná do teplých a stredne teplých polôh s kvalitnou pôdou.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa), málo náchylná na moníliovú hnilobu (Monilinia fructigena), spoľahlivo tolerantná voči šarke.

PÔVOD: zrejme Francúzsko, známa od zač. 2. polovice 19. storočia, množila ju škôlka bratov Baltetových v Troyes.

RAST: v mladosti bujný, v plnej plodnosti stredne bujný, tvorí najskôr vysoko guľovité, neskôr guľovité, rozložité až previsnuté koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: je čiastočne samoopelivá, kvitne skoro až stredne skoro. Vhodné opeľovače: Althanova ringlota, Mirabelka nancyská, Ontario, Oullinská, Kráľovná Viktória, Zelená ringlota, Zimmerova. 

PLODNOSŤ: skorá až neskoršia, stredne vysoká až veľmi vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 30 g), guľaté, asymetrické. Šupka je tenká, žltozelená, na slnečnej strane červeno pruhovaná, bodkovaná či striekaná, modravo osrienená. Dužina je žltá, mäkká až stredne tuhá, stredne až veľmi šťavnatá. Chuť je sladkokyslá až veľmi sladká, aromatická, veľmi dobrá až výborná. Kôstka je stredne dobre až dobre oddeliteľná od dužiny.

DOZRIEVANIE: neskoré, 5 dní pred Bystrickou, teda približne koncom augusta až v 1. polovici septembra.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, pre konzervovanie sa zbiera tvrdá, asi 2 týždne pred plnou zrelosťou. Ak nie je prezretá, dobre sa prepravuje a môže sa aj krátkodobo skladovať.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené, preferuje pôdy úrodné, hlinité, dostatočne vlhké. Vhodná do teplých a stredne teplých polôh .

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve a kvetných pukoch, silne mrazuodolná v kvete, je (stredne) tolerantná voči šarke. Pri dlhotrvajúcich dažďoch plody praskajú a napadá ich monilióza.