Sakura

PÔVOD: Japonsko, minimálne z 19. storočia. Ide o tradičný japonský okrasný kultivar patriaci do skupiny Sato-zakura. Presný šľachtiteľ nie je známy. Kultivar bol prvýkrát zaznamenaný v roku 1886 v okolí Tokia a neskôr opísaný japonským botanikom Manabu Miyoshim začiatkom 20. storočia. Do Európy bol uvedený Ernestom Henrym Wilsonom približne v roku 1916. „Ama-no-gawa“ znamená „nebeská rieka“, čo je japonské pomenovanie pre Mliečnu cestu — výstižný opis pre nádherné a bohaté kvitnutie tohto stromu.

RAST: pomalý až stredne rýchly. Menší strom s výrazne stĺpovitým habitom. Dorastá do výšky približne 4–6 m a šírky 1–1,5 m. Koruna je úzka, vzpriamená, v mladosti hustá, s vekom sa mierne rozširuje a uvoľňuje.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, ale s prevažne sterilnými kvetmi, hoci produkuje peľ aj nektár vo vyššej miere než napr. odroda Kanzan, ale nie je veľmi vyhľadávaná hmyzom. Kvety sú poloplné, svetloružové, mierne voňavé, veľké (s priemerom 2-4 cm), v súkvetiach po 4-5 kvetov. Kvitne koncom apríla až začiatkom mája, čo ju zaraďuje medzi stredne neskoro až neskoro kvitnúce kultivary okrasných čerešní.

PLODNOSŤ: kultivar je funkčne neplodný: tvorba plodov je veľmi zriedkavá a zanedbateľná.

PLODY: ak sa plody výnimočne vytvoria, ide o drobné tmavočervené kôstkovice.

DOZRIEVANIE: irrelevantné.

VYUŽITIE: okrasné, sadí sa ako solitér či v skupinách do parkov, záhrad, alejí. Kultivar je cenený najmä pre neskoré jarné kvitnutie a štíhly habitus.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, optimálne kvitne na plnom slnku. Nenáročná na pôdu, vyhovuje jej hlinitá, piesočnatá, ílovitá, od kyslých po zásadité pôdy, vyžaduje však dobré odvodnenie, neznáša premokrenie. Vhodná aj do mestského prostredia, vrátane spevnených plôch, pokiaľ je zabezpečený odtok vody. 

ODOLNOSŤ: mrazuvzdorná približne do −20 až −23 °C. Môže byť napádaná typickými chorobami rodu Prunus, nie je významne náchylná ani odolná. 

PÔVOD: USA, štát Oregon, Woodburn, škôlka Speer & Sons Nursery, púčiková mutácia odrody Kanzan objavená Frankom Parksom, do pestovateľskej praxe bola zavedená približne okolo roku 1990.

RAST: stredne bujný. Je to opadavý okrasný strom, dorastajúci približne do výšky 6–8 m a šírky 4–6 m. V mladosti vzpriamený, neskôr rozložitý. Typickým znakom je tmavopurpurové olistenie, ktoré sa objavuje súčasne s kvitnutím. Na jeseň sa listy vyfarbujú do žiarivo oranžovočervenej.

OPEĽOVACIE POMERY: sterilný okrasný kultivar, ktorý netvorí životaschopné plody, preto opeľovanie nemá význam z hľadiska tvorby plodov. Kvitne koncom apríla až začiatkom mája, teda stredne neskoro až neskoro. Kvety sú plné až poloplné, ružové až tmavoružové a napriek sterilite môžu poskytovať nektár a peľ pre opeľovače.

PLODNOSŤ: sterilný, pestovaný výlučne na okrasné účely.

PLODY: plody sa netvoria alebo len výnimočne. Prípadné plody sú drobné, čierne kôstkovice bez okrasnej aj úžitkovej hodnoty.

DOZRIEVANIE: irelevantné.

VYUŽITIE: okrasné, sadí sa ako solitéra alebo v skupinách do parkov, záhrad, stromoradí, alejí.

STANOVIŠTE: slnečné, otvorené, plné slnko pre optimálne kvitnutie a vyfarbenie listov. Pôdy vyžaduje stredne ťažké až ľahšie, dobre priepustné, mierne vápenaté, bohaté na živiny, znesie aj ílovité, ak nie sú premokrené.

ODOLNOSŤ: je mrazuvzdorná v dreve približne do −26 °C až −29 °C, stredne mrazuodolná v kvete. Je stredne odolná voči vetru. Môžu sa vyskytnúť choroby a škodcovia typické pre rod Prunus (bakteriálna nekróza kôstkovín, monilióza, koreňová hniloba), nie je zvlášť odolná ani náchylná. Kôra je relatívne tenká a citlivá na mechanické poškodenie, čo je typický znak okrasných čerešní.

PÔVOD: Japonsko. Kultivar patrí do komplexu okrasných foriem druhu Prunus serrulata, ktoré sa pestujú vo východnej Ázii už stáročia. Presný šľachtiteľ nie je známy, keďže ide o výsledok tradičného japonského záhradníctva. Kultivar bol v Japonsku rozšírený už koncom 19. storočia, čo dokladá jeho výsadba pozdĺž rieky Arakawa v Tokiu.

RAST: pomalší až stredne bujný. Je to opadavý strom, dorastajúci približne do 3–6 m výšky a 3–5 m šírky. Koruna je široko previsnutá, dáždnikovitého až nepravidelného tvaru, stredne hustá, s dlhými oblúkovito ohnutými konármi, ktoré sa vekom výrazne skláňajú.

OPEĽOVACIE POMERY: Kvety sú plnokveté, a preto sú prevažne sterilné, produkujú minimum peľu aj nektáru a nemajú význam z hľadiska opeľovania. Kvitne koncom apríla až začiatkom mája.

PLODNOSŤ: Kultivar je okrasný a prakticky neplodný, netvorí hospodársky významné plody.

PLODY: Plody sa nevytvárajú alebo len výnimočne, v dôsledku plnokvetosti a sterility kvetov.

DOZRIEVANIE: Neaplikovateľné, keďže plody nevznikajú.

VYUŽITIE: okrasné, využíva sa ako solitéra v záhradách, parkoch, pietnych miestach a mestských výsadbách. Je vysoko cenená pre bohaté, dekoratívne ružové kvety pripomínajúce chryzantémy. Dekoratívna je aj vďaka sezónnej zmene farby listov (bronzová → zelená → žltooranžová).

STANOVIŠTE: slnečné, chránené. Vyžaduje úrodnú, humóznú, mierne vlhkú, dobre priepustnú (hlinitú až piesočnato-hlinitú) pôdu.

ODOLNOSŤ: je mrazuvzdorná približne do −23 °C, kvety sú mierne citlivé na neskoré jarné mrazy. Môžu sa vyskytovať bežné patogény rodu Prunus (napr. hubové choroby listov, vošky), avšak pri vhodných podmienkach pestovania netrpí výrazne chorobami ani škodcami.