Vinič je jednou z najstarších kultúrnych rastlín a pochádza z prednej Ázie a Stredomoria. Jeho pestovanie má u nás dlhú tradíciu a deje sa tak všade, kde je to len trochu možné. Bobule rastúce v bohatých strapcoch sa používajú najmä na priamy konzum a výrobu vína. Pred skvasením môžeme piť sladký hroznový mušt, po spracovaní sirup. Z celých bobúľ sa vyrába džem, rôsol, kompót alebo sa sušia na hrozienka.
Nenašli sa žiadne produkty
Použite menej filtrov alebo odstráňte všetky
PÔVOD: Maďarsko, Eger, výskumný ústav pre vinohradníctvo a vinárstvo, vyšľachtili ho József Csizmazia a László Bereznai ako kríženca odrôd Seyve-Villard 12 375 x Gárdonyi Géza v roku 1965, na trh bol uvedený v roku 1993. Synonymá: Bornemissza Gergely 15, BG-15.
RAST: bujný, so stredne hustým až hustým olistením, stredne intenzívnym rastom zálistkov. Listy sú stredne veľké až veľké, päťlaločné, s výraznejším vykrojením.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, s obojpohlavnými kvetmi.
PLODNOSŤ: Pre pestovanie na stolové hrozno je vhodné zaťaženie na 4-6 očiek/m2, pre pestovanie na víno 6-8 očiek/m2.
PLODY: stredne veľké až veľké strapce (200-300 g), pomerne husté. Bobule sú stredne veľké až malé (3-5 g), mierne oválne. Šupka je tmavomodrá, pevná, voskovito osrienená. Dužina je chrumkavá až jemne mäsitá. Chuť je veľmi dobrá, harmonická, jemne aromatická. Cukornatosť je priemerne 16-25%, kyslosť 6 g/l. Z 23 skúšaných odrôd má najvyšší obsah antioxidantu resveratrolu.
DOZRIEVANIE: skoré, zbierajú sa prebierkou cca. od 20. augusta, optimálne zrelé sú od začiatku septembra.
VYUŽITIE: na priamy konzum ako stolová odroda, ale aj na výrobu muštov či ružového vína.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, je stredne náročný na pôdu, menej vhodné sú pôdy suché, ale aj príliš vlhké, prehnojené. Je vhodný na pestovanie do teplých, stredne teplých aj chladných, okrajových polôh, ale treba sa vyhýbať mrazovým kotlinám a vlhkým lokalitám.
ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolný v dreve, po poškodení hlavných očiek jarnými mrazmi dobre regeneruje vedľajšími očkami, ale treba počítať s nižšou plodnosťou. Je dobre až veľmi dobre odolný voči plesni viničovej - perenospóre (Plasmopara viticola) a dobre odolný voči múčnatke viniča (Erysiphe necator). Dá sa pestovať ekologicky. Počas dozrievania ho treba chrániť pred vtákmi a hmyzom. Je odolný voči spŕchaniu kvetov a abiotickému vädnutiu strapcov.
PÔVOD: USA, štát New York, Geneva, Cornell University, Horticulture Section, School of Integrative Plant Science New York State Agricultural Experiment Station, vyšľachtil ho v r. 1972 John Einset ako medzidruhového kríženca Vitis vinifera a Vitis labrusca, konkrétne odrôd Ontario x Sultanina.
RAST: bujný, neskôr stredne bujný, stredne vzpriamený.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, obojpohlavný.
PLODNOSŤ: skorá (2-3 roky po výsadbe), stredne vysoká.
PLODY: strapce stredne veľké až veľké (priemerne 399 g), kompaktné, husté. Bobule sú stredne veľké (priemerne 2,9 g), guľaté. Šupka je zelená, v plnej zrelosti zlatožltozelená, stredne hrubá. Dužina je stredne šťavnatá, chrumkavá, bezsemenná - II. trieda bezsemennosti (semienka sú pri jedení takmer nepostrehnuteľné). Chuť je sladká, výrazná, až do medova.
DOZRIEVANIE: je stredne skoré, od polovice septembra, potrebuje sumu aktívnych teplôt asi 2573 °C. Vydrží po dozretí na kríku aj 2 týždne.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na výrobu hrozienok, muštov či vína, dá sa použiť aj na výrobu sirupov, džemov či kompótov.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s dostatočne vlhkou, ale priepustnou pôdou. Vhodný do teplých, stredne teplých aj chránených vyšších polôh.
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve pukoch v zime, zrejme až do -25 °C, stredne až vyššie odolný voči antraknóze (Elsinoe ampelina) a voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola), stredne odolný voči múčnatke (Erysiphe necator) a botrytíde (Botrytis cinerea) a menej voči čiernej škvrnitosti viniča (Phomopsis viticola).
PÔVOD: Kanada, štát Ontario, Paris, vyšľachtil ho zrejme v roku 1859 Charles Arnold ako medzidruhového kríženca zahŕňajúceho druhy Vitis vinifera, V. riparia a V. labrusca, konkrétne medzi odrodami Clinton x Black Hamburg.
RAST: bujný, polovzpriamený, so stredne dlhými letorastmi, s trojlaločnými, tmavozelenými listami. Raší stredne skoro až neskoro.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, s obojpohlavnými kvetmi.
PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká, pravidelná.
PLODY: strapce stredne veľké až veľké, dlhé, stredne husté až riedke. Bobule stredne veľké až veľké, oválne. Šupka je hrubá, tuhá, pod osrienením čierna. Dužina je pevná, šťavnatá, obsahuje semená. Chuť je osviežujúca, harmonická s charakteristickou jahodovou arómou.
DOZRIEVANIE: neskoré, v 2. polovici septembra až začiatkom októbra.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, prípadne na výrobu muštu, sirupu, džemu či kompótu.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Preferuje hlbšie pôdy dobre zásobené vlahou, ale dostatočne priepustné. Nemá rád príliš suché, plytké pôdy. Je vhodný najmä do teplých a stredne teplých polôh či chránených chladných polôh.
ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolný v dreve počas zimy, stredne skorým až neskorším rašením lepšie uniká neskorým jarným mrazom. Je vysoko odolný voči antraknóze (Elsinoë ampelina) - 9 bodov z 9, stredne odolný voči plesni viničovej - perenospóre (Plasmopara viticola) - 5 bodov z 9, stredne až menej odolný voči múčnatke (Erysiphe necator) 3-6 bodov z 9, menej odolný voči čiernej hnilobe (Guignardia bidwellii) 1 bod z 9.
Samorodiaca odolná odroda bieleho silno aromatického viniča, vhodná na konzum i spracovanie.
Stredne silný rast, bohatá úrodnosť. Stredne veľký, hustý strapec s okrúhlymi bobuľami. Bobule sú zeleno-žlté s voskovým povrchom, šťavnaté. Chuť aromatická, typická. Veľmi voňavý vinič. Vhodné na priamy konzum, výrobu vína, burčiaku. Dozrieva koncom septembra. Chránené slnečné stanovište, kvalitná pôda. Zimným rezom odstraňujeme vyrodené výhony z minulého roka. Vysoká rezistencia voči mrazu a chorobám. Samoopelivý. Pôvodom z USA.
PÔVOD: Rusko, Novočerkask, Vserossijskij NIIViV im. Ya. I. Potapenko, vyšľachtený ako medzidruhový kríženec Vitis vinifera a Vitis labrusca, konkrétne odrôd Frumoasa Albe x Vostorg. Synonymá: Keša-1, Keša-2, FV-6-6, Талисман.
RAST: veľmi bujný. Listy sú veľké, päťlaločné, hlboko vykrajované a s ostro zúbkovaným okrajom. Výhony veľmi dobre vyzrievajú.
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivý so samičími kvetmi, na tvorbu jeho veľmi veľkých bobúľ so semenami potrebuje inú obojpohlavnú odrodu v dosahu. Pri nedokonalom opelení dochádza k prepadu kvetov a tvorbe menších, partenokarpických plodov (= hráškovatenie). Bez prítomnosti opeľovača vie tvoriť partenokarpické veľké bezsemenné bobule (do 5 g). Vhodné opeľovače: napr. rodičovské odrody Vostorg a Frumoasa Alba.
PLODNOSŤ: veľmi skorá (už 2. rok po výsadbe), vysoká.
PLODY: strapce sú veľmi veľké (priemerne 800-1100 g), stredne husté, niekedy riedke, najčastejšie kónického tvaru. Bobule sú veľmi veľké (priemerne 35x31 mm, 12-16 g, niekedy až 20-25 g). Šupka je zelenožltá. Dužina je, obsahuje 1-3 semená. Chuť je harmonická, v plnej zrelosti niekedy s muškátovou príchuťou. Pri degustačných hodnoteniach dosiahol 8,3 bodu z 10 možných. Cukornatosť 18-20 g/100 ml, kyslosť 5-6 g/l.
DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 2. polovici septembra. Strapce dobre znášajú prepravu aj skladovanie.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na výrobu kompótov, muštov či džemov a sirupov.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s dostatočne vlhkou, ale dobre priepustnou pôdou. Vhodný do teplých, stredne teplých, prípadne chránených chladných polôh - pri múroch napr.
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve a pukoch do asi -25 °C. Je vysoko odolný voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola) (gény Rpv12 a Rpv3) aj voči botrytíde - plesni sivej (Botrytis cinerea), menej odolný voči múčnatke viniča (Erysaphe necator).
PÔVOD: Nemecko, Staatliches Weinbauinstitut Freiburg, kríženec Solaris a Gelber Muskateller (Muscat Blanc), 1987.
RAST: bujný, silne olistený.
OPEĽOVACIE POMERY: obojpohlavný, samoopelivý.
PLODNOSŤ: stredne vysoká.
PLODY: strapec stredne veľký, voľný, bobule stredné veľké, guľaté, šupka zelenožltkastá, dužina s vyšším obsahom kyselín, chuť muškátová, pripomína vôňu liči.
DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, v auguste.
VYUŽITIE: vhodný na výrobu muškátového vína a sektu.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s úrodnou, dostatočne vlhkou pôdou. Má menšie nároky na stanovište.
ODOLNOSŤ: dobre odolný voči hubovým chorobám a mrazom. Silne odolný voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola), stredne až silne voči múčnatke (Uncinula necator) a stredne voči botrytíde (Botrytis cinerea).
PÔVOD: Rusko, Novočerkask, Všeruský vedeckovýskumný ústav pre vinohradníctvo a vinárstvo J. I. Potapenka, medzidruhový kríženec odrôd (Zarja Severa x Dolores) X Ruskyj rannyj, patrí do skupiny hybridov s botanickým druhom Vitis amurensis.
RAST: bujný, husté olistenie. Je vhodné pestovať ho na dlhý ťažeň, na strednom aj vysokom vedení.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, obojpohlavný.
PLODNOSŤ: skorá, stredná až vysoká, pravidelná (7-11 t/ha).
PLODY: strapce sú veľké (priemerne 400-600 g), kónické, riedke až stredne husté. Bobule sú veľké (priemerne 22x24 mm, 4-5 g), guľaté. Šupka je tenká, pevná, tmavomodrá až tmavofialová, dužina je mäsitá. ružovobiela. Chuť je výborná, jednoduchá, s vysokým obsahom cukru (17-19 °NM). Obsahuje semienka.
DOZRIEVANIE: skoré, začiatkom septembra, po 115-120 dňoch vegetácie pri sume aktívnych teplôt 2250-2450 °C.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum ako stolové hrozno.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Preferuje ľahšie pôdy, hlinitopiesočnaté či hlinité. Vhodný do všetkých oblastí pestovania viniča, aj tých okrajových.
ODOLNOSŤ: vysoko mrazuodolný v zime (do -26 °C), vyššie odolný voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola) (priemerne 6,7 bodu z maxima 9 bodov) a stredne odolný voči múčnatke (Uncinula necator) (priemerne 5,1 bodov z maxima 9 pri listoch a 5,6 pri bobuliach), menej odolný voči botrytíde (Botrytis cinerea).
PÔVOD: Rusko, Novočerkask, vyšľachtil amatérsky šľachtitel Jevgenij Georgijevič Pavlovskij ako medzidruhového kríženca odrôd Talisman x (Cardinal + zmes peľu európsko-amurských odrôd). Synonymá: Рошфор.
RAST: silný, výhony dobre vyzrievajú, raší neskoro. Listy sú stredne veľké, stredne vykrajované.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, s obojpohlavnými kvetmi.
PLODNOSŤ: veľmi vysoká a pravidelná, pestuje sa na 40-45 očiek na ker, 8-10 očiek na ťažeň, vyžaduje redukciu strapcov na priemerne 1,2-1,4 na výhon.
PLODY: strapce sú veľmi veľké (priemerne 500-900 g, ale aj 1000 g, často i viac), kónické až cylindricko-kónické, stredne husté až husté. Bobule sú veľmi veľké (priemerne 8-10 g, niekedy až 15 g), guľaté. Šupka je najskôr tmavoružová, neskôr tmavofialovomodrá, stredne pevná, tenká. Dužina je mäsitá, chrumkavá, obsahuje semená. Chuť je výborná, harmonická, v plnej zrelosti muškátová (degustačne hodnotená na 9,7 bodov z 10). Cukornatosť je 15-18 g/100 ml, obsah kyselín 6-7 g/l.
DOZRIEVANIE: veľmi skoré (100-120 dní), obvykle v 1. dekáde augusta. Strapce môžu ostať dlho na kríkoch bez poškodenia osami a straty kvality.
VYUŽITIE: plody najmä na priamy konzum ako stolové hrozno, prípadne na výrobu kompótov, džemov či muštov.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, je stredne náročný na pôdu, menej vhodné sú pôdy suché, ale aj príliš vlhké, prehnojené. Je vhodný na pestovanie najmä do teplých a stredne teplých polôh.
ODOLNOSŤ: je mrazuodolný v dreve zrejme do -22 °C až -24 °C, neskorým rašením spomedzi stolových odrôd lepšie uniká neskorým jarným mrazom. Je vysoko odolný voči plesni révovej - perenospóre (Plasmopara viticola) - má gény Rpv12 a Rpv3 - a vyššie odolný voči múčnatke (Erysiphe necator), stredne odolný voči plesni sivej - botrytíde (Botrytis cinerea).
PÔVOD: Moldavsko, medzidruhový kríženec Guzaľ Kara x Villard Blanc.
RAST: bujný.
OPEĽOVACIE POMERY: obojpohlavný.
PLODNOSŤ: vysoká, úroda na 8-10-ročných kroch vedených na vysokej treláži je 150-170 kg.
PLODY: strapec je stredne veľký, kónický (priem. 320-380 g). Bobule sú veľké (5-7 g), predĺžené tmavomodré, príjemnej, sladkokyslej chuti. Cukornatosť je 18-20 °NM. Dužina je mäsitá, chrumkavá, šťavnatá. Modrá a silne osrienená šupka je zvyčajne hrubá.
DOZRIEVANIE: neskoré, dozrieva koncom septembra až začiatkom októbra. Dozreté strapce dlho vydržia na kroch a dobre sa aj prepravujú.
VYUŽITIE: vhodný na priamy konzum aj spracovanie na víno, džemy, mušty či kompóty. V chladnom uskladnení vydrží aj 5 mesiacov.
STANOVIŠTE: teplé, slnečné a vzdušné, orientované na juh alebo juhozápad. Nemá veľké nároky na pôdu, dobre sa mu darí v piesčitej, hlinitej ale aj vo vápenitej pôde. Najlepšie sú hlboké, priepustné hlinito-piesočnaté pôdy bohaté na živiny.
ODOLNOSŤ: rezistentný voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola), stredne citlivý na čiernu hnilobu viniča (Guignardia bidwellii), citlivejší na botrytídu (Botrytis cinerea). Mrazuvzdorný do -23 °C.
PÔVOD: neznámy, pôvodnú odrodu Isabella pochádzajúcu z USA vyšľachtil v 19. storočí W. R. Prince ako medzidruhového kríženca Vitis vinifera Meslier Petit x Vitis labrusca. Synonymá: Japonec.
RAST: bujný. Drevo je hnedasté s jemným ochlpením. Listy sú veľké, päťlaločné, zo spodnej strany svetlo plstnaté, čo je typický odrodový znak.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, obojpohlavný.
PLODNOSŤ: skorá (2-3 roky po výsadbe), vysoká, pravidelná.
PLODY: strapce sú veľké, čiastočne rozvetvené, stredne husté až redšie. Bobule sú veľké až veľmi veľké (priemerne 10-20 mm), guľaté. Šupka je tmavomodrá, so silnejším osrienením, tuhšia, ide stiahnuť z dužiny. Dužina je kompaktná, tuhšia. Chuť je sladká, aromatická s typickou intenzívnou vôňou Vitis labrusca.
DOZRIEVANIE: skoré, v 2. polovici augusta. Strapce dobre znášajú prepravu.
VYUŽITIE: na priamy konzum, výrobu muštov, džemov, sirupov či špecificky voňavých vín na šupkách.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s úrodnou, najlepšie dostatočne priepustnou pôdou, ale vie sa prispôsobiť širokej škále pôd, nemá rád len zamokrenú a chudobnú. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladnejších polôh.
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve a pukoch počas zimy asi do -25 °C. Vyššie odolný voči bežným hubovým chorobám.
PÔVOD: USA, Arkansas Agricultural Experiment Station, University of Arkansas, vyšľachtili ju John Reuben Clark a James Norman Moore ako medzidruhového kríženca Vitis vinifera a Vitis labrusca, konkrétne odrôd Arkansas 1258 x Arkansas 1672 - v r. 1981 prebehlo kríženie, v r. 1984 selekcia.
RAST: stredne bujný, poliehavý. Listy sú veľké, tmavozelené, málo až stredne vykrajované. Výhony veľmi dobre vyzrievajú.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, obojpohlavný.
PLODNOSŤ: vysoká (25-29 t/ha v plnej plodnosti).
PLODY: strapce sú stredne veľké (priemerne 150-250 g), kónické, niekedy krídlaté. Bobule sú veľké (priemerne 4,5-5,5 g), oválne. Šupka je červenomodrá, v plnej zrelosti modrá, stredne hrubá, k dužine priľnavá. Dužina je stredne tuhá. Chuť je sladká, jemne muškátová, veľmi dobrá. Cukornatosť je 19,8 %. Spadá do kategórie bezsemennosti III-IV, ide o stenospermokarpický typ bezsemennosti, bobule obsahujú malé, mäkké rudimenty, ktoré nie sú patrné počas jedenia.
DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, na prelome augusta a septembra (5 dní po Venus). Pri daždi počas dozrievania nepraskajú.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, prípadne na výrobu hrozienok, vína, kompótov, sirupov či džemov.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, dostatočne vlhká, úrodná, ale priepustná pôda. Je vhodný do teplých až stredne teplých či chránených vyšších polôh.
ODOLNOSŤ: je v rámci medzidruhových krížencov stredne mrazuodolný v dreve a pukoch počas zimy do asi -23 °C (mrazuodolnejší než Einset Seedless, Vanessa Seedless, Venus či Saturn, ale menej než Mars či Reliance). Je stredne odolný voči čiernej hnilobe viniča (Guignardia bidwellii), antraknóze (Elsinoe ampelina) a múčnatke (Uncinula necator), ale je náchylný na perenospóru (Plasmopara viticola).
PÔVOD: Nemecko, Staatliches Weinbauinstitut Freiburg im Breisgau, vyšľachtil ho Norbert Becker ako kríženca odrôd Merzling x Geisenheim 6493 v roku 1975. Je to medzidruhový kríženec obsahujúci gény z druhov Vitis vinifera, Vitis amurensis, Vitis lincecumii a Vitis rupestris. Synonymá: Freiburg 240-75, FR 240-75.
RAST: je bujný, na výživných pôdach veľmi bujný, menej vzpriamený. Hustota listovej steny vysoká, rast zálistkov je veľmi intenzívny. Raší skoro. Listy sú veľké až veľmi veľké, trojlaločné, so stredne hlbokými vykrajovaním v hornej časti listu a mohutnou, jasne zelenou čepeľou. Optimálny je rez na dlhý plochý ťažeň a rovnomerné rozmiestnenie letorastov na drátenke, zahusťujúce letorasty sa odstraňujú zalomením a v zóne strapcov sa odstraňujú listy.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne skoro, ale je dobre mrazuodolný v kvete.
PLODNOSŤ: primeraná, nevyžaduje prebierku strapcov. Pre vysokokvalitné prívlastkové vína sa pestuje na zaťaženie 4-6 očiek na m2. Pri pestovaní pre akostné, kabinetné vína či vína neskorého zberu sa odporúča zaťaženie 6-8 očiek na m2.
PLODY: strapce sú stredne veľké, dlhé, v základe rozvetvené, kužeľovité, stredne husté až husté. Bobule sú stredne veľké, mierne oválne, zelenožlté, v plnej zrelosti zlatožlté. Chuť sa vyznačuje silnou muškátovou vôňou a vysokou cukornatosťou až 25-28 °NM.
DOZRIEVANIE: je veľmi skoré až skoré, v 2. pol. augusta až v 1. pol. septembra.
VYUŽITIE: na výrobu burčiaku, mladých vín, ale aj akostných, kabinetných, prívlastkových vín či vín neskorého zberu. Vína majú intenzívnu, ovocno-kvetovú vôňu, v určitom stupni zrelosti s jemným muškátovým tónom, osviežujúcu chuť a kyselinku.
STANOVIŠTE: slnečné, najmä svahovité a vzdušné lokality. Najvhodnejšia je hlinitopiesočnatá a piesočnatohlinitá pôda, nevhodné sú suché pôdy, ktoré negatívne ovplyvňujú vôňu, ale aj príliš výživné a vlhké pôdy, kde rastie príliš bujne. Je vhodný do všetkých, aj okrajových polôh pre pestovanie viniča.
ODOLNOSŤ: je dobre až veľmi dobre mrazuodolný v dreve a pukoch. Je veľmi dobre odolný voči plesni révovej - perenospóre (Plasmopara viticola) a múčnatke viniča (Erysiphe necator), dobre voči botrytíde (Botrytis cinerea). V ročníkoch s teplou a suchou jeseňou bývajú napadnuté ušľachtilou formou botrytídy (noble rot). Dá sa pestovať ekologicky bez ochrany proti hubovým chorobám alebo len s minimálnou. Listy bývajú napádané listovou formou fyloxéry viničovej (Viteus vitifoliae). Je odolný voči spŕchaniu kvetov a abiotickému vädnutiu strapcov.
PÔVOD: Švajčiarsko, Ženeva, škôlka Garnier, vyšľachtil ho v roku 1930 Charles Garnier ako komplexného medzidruhového kríženca niekoľkých druhov z rodu Vitis - V. vinifera, V. labrusca, V. rupestris a V. riparia, konkrétne odrôd Garnier 15-6 x Perle Noire (=Seyve Villard 20-347).
RAST: je bujný až veľmi bujný, rozložitý, olistenie je stredne husté až redšie. Raší stredne skoro. Intenzita rastu zálistkov je stredná. Listy su veľké až veľmi veľké, tmavozelené, výraznejšie trojlaločné a na okraji zúbkované.
OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivý, s obojpohlavnými kvetmi.
PLODNOSŤ: je veľmi skorá (už 1-2 roky po výsadbe) a vysoká pri zachovaní vysokej kvality. Vhodné je zaťaženie 6-8 očiek na m2. Nie je potrebná prebierka počas vegetácie.
PLODY: strapce sú veľké (priemerne 181 g), dlhé, kužeľovité, stredne husté až redšie. Bobule sú stredne veľké až veľké (priemerne 3,4 g), mierne elipsovité. Šupka je pevná, tmavomodrá až modročierna, voskovito osrienená. Dužina je šťavnatá a má len málo semien (1-2). Chuť je výborná, sladká, muškátová, najmä po dosiahnutí plnej zrelosti, pri dlhom ponechaní na kríku sa stráca.
DOZRIEVANIE: je skoré, od začiatku septembra. Strapce vydržia dlho na kroch, takže zber sa dá predĺžiť až do konca septembra či začiatku októbra.
VYUŽITIE: univerzálne - na priamy konzum ako stolové hrozno, ale aj na spracovanie na džemy, mušty, sirupy, či kompóty, ale aj na výrobu ružových a červených vín. Hrozno je vhodné pred lisovaním odstopkovať, aby nedochádzalo k extrakcii nezrelých trieslovín.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s piesočnatou a piesočnatohlinitou pôdou. Nemá rád príliš vlhké a výživné pôdy, ale ani príliš suché, ktoré negatívne ovplyvňujú vôňu. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chránených vyšších polôh pre pestovanie viniča.
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve a pukoch počas zimy (2,4 na škále 1-5, kde 1 je najlepšie), silne odolný voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola) (1 na škále 1-5, kde 1 je najlepšie) a voči múčnatke (Erysiphe necator) (1,2 na škále 1-5, kde 1 je najlepšie) aj voči botrytíde (Botrytis cinerea) (1,5 na škále 1-5, kde 1 je najlepšie) a čiernej škvrnitosti viniča (Phomopsis viticola) (1,8 na škále 1-5, kde 1 je najlepšie). Pri vyššej cukornatosti a výraznej muškátovej vôni zyknú bobule napádať osy. Je stredne odolný voči spŕchaniu kvetov pri nedokonalom opelení pri chladnom, daždivom počasí alebo naopak pri nezvyklo veľmi vysokých teplotách počas kvitnutia, preto je vhodné miesto chránené pred vetrom a primerane vlhkou, nie príliš výživnou pôdou.
PÔVOD: Maďarsko, KRF Výskumná stanica pre vinárstvo a enológiu, University of Horticulture and Food Industry Kölyuktetö, v r. 1975 vyšľachtili József Csizmazia A László Bereznai ako medzidruhový kríženec Muškát Ottonel x Eger 2 (Villard Blanc), v Maďarsku bol registrovaný v r. 2009. Pomenovaný je po Alette van der Maet, žene známeho maďarského spisovateľa Jánosa Apáczai Csere. Obsahuje gény z druhov Vitis berlandieri, Vitis rupestris a Vitis vinifera.
RAST: je silný, tvorí málo zálistkov. Vzdialenosti medzi internódiami sú veľké a koruna je voľná a ľahko upraviteľná. Pestuje sa na jednom ťažni. Optimálny počet pukov na 1 m2 je 6-8. Raší neskoro.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý s obojpohlavnými kvetmi.
PLODNOSŤ: ideálne 10-12 t/ha pri zaťažení 6-8 pukov na m2, ale vie byť aj 15-20 t/ha pri nižšej kvalite.
PLODY: strapec je stredne veľký až veľký, redší až hustejší (priemerne 203 g s 88 bobuľami). Bobule sú stredne veľké (priemerne 2,5 g, 15,8 mm), guľaté až oválne, zelenožlté, na slnečnej strane žltohnedé s voskovitým osrienením a drobnými bodkami. Chuť je muškátová, príjemne sladkokyslastá (priemerne 19 °NM), príjemne vonia, obsahuje semienka. Prezretím sa stráca príjemná osviežujúca chuť hrozna.
DOZRIEVANIE: stredne skoro až neskoro, v polovici septembra.
VYUŽITIE: vhodný na priamy konzum a na výrobu stolového vína muškátovej chuti s náznakom vône bazy.
STANOVIŠTE: slnečné stanovište (mierne svahy s južnou expozíciou), teplé polohy s ľahšou piesočnatou, ale dostatočne vlhkou pôdou. Menej náročný na stanovište.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v zime (9 bodov z 9-bodovej škály) a raší neskoro, takže väčšinou uniká aj neskorým jarným mrazom. Je vysoko odolný voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola) a voči botrytíde (Botrytis cinerea) (oboje 7 bodov z 9) a vyššie odolný voči múčnatke (Uncinula necator) (6 bodov z 9) .
PÔVOD: USA, štát New York, Geneva, New York State Agricultural Experiment Station, Cornell University, vyšľachtili R. M. Pool, J.P. Watson, K. H. Kimball a J. Einset ako medzidruhového kríženca medzi Vitis vinifera x Vitis labrusca, konkrétne medzi odrodami Bath x Himrod, kríženie prebehlo v r. 1954, selekcia v r. 1962. Synonymá: Canadice, New York 45625, Canadice Seedless.
RAST: bujný, raší stredne skoro. Výhony veľmi dobre vyzrievajú.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, obojpohlavný.
PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká až vysoká (priemerne 10-24,5 kg/ker), pravidelná.
PLODY: strapce sú stredne veľké (priemerne 250 g), valcovité, kompaktné. Bobule sú menšie až stredne veľké (priemerne 1,7-2 g), guľaté. Šupka je červená, osrienená, stredne tuhá až tuhšia, dá sa stiahnuť. Dužina je chrumkavá, II. triedy bezsemennosti, obsahuje pri jedení takmer nepostrehnuteľné rudimenty semien. Chuť je výborná, sladká, do karamelova, s jemnou jahodovou príchuťou z Vitis labrusca.
DOZRIEVANIE: stredne skoré, od polovice septembra, vydrží dlho na kríku.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na sušenie na hrozienka, výrobu muštov, džemov, kompótov či sirupov.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s vlhkou, úrodnou, ale dostatočne priepustnou pôdou. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chránených chladných polôh.
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve a pukoch počas zimy až do -29 °C. Je vysoko odolný voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola) (8 bodov z 9), stredne odolný voči čiernej hnilobe viniča (Guignardia bidwellii) (5 bodov z 9), rozporuplné údaje sú o odolnosti voči múčnatke viniča (Erysiphe necator) (2-8 bodov z 9), celkovo býva napadnutie chorobami menšie.
Foto zdroj: Ursula Brühl, Julius Kühn-Institut (JKI), Federal Research Centre for Cultivated Plants, Institute for Grapevine Breeding Geilweilerhof - 76833 Siebeldingen, GERMANY
PÔVOD: Moldavsko, Moldavský výskumný inštitút vinársky Vierul, vyšľachtili v r. 1985 M.S. Žuravel, G.M. Borzikova a I.P. Gavrilov ako kríženca odrôd Moldova x Maršalskij. Je to medzidruhový kríženec Vitis vinifera x Vitis labrusca, pôvodne pomenovaný ako Kodrianka. Synonymá a cudzie názvy: Кодрянка, Kodrjanka, Kodryanka, VII 24-15.
RAST: bujný. Listy sú stredne veľké až veľké, päťlaločnaté, stredne hlboko vykrojené. Stopka listu je dlhá, červenkastá. Pestujeme so zaťažením 40-50 očiek na ker, režeme na 6-8 očiek na výhon, ponechávame priemerne 1,1-1,7 strapcov na výhon. Výhony dobre vyzrievajú.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, obojpohlavný.
PLODNOSŤ: priemerne 15-22 t/ha.
PLODY: strapce sú stredne veľké až veľké (300–600 g), kužeľovité, rovnomerne husté. Bobule sú veľké (priemerne 31х21 mm, 6-8 g), obrátene vajcovité, elipsovito predĺžené. Šupka je tmavo fialovomodrá s jemným osrienením, hrubá, pevná, nedá sa stiahnuť. Dužina obsahuje semená. Chuť je harmonická, príjemná. V Rusku pri degustáciách dosiahla v priemeru za roky 2005-2007 vysoké ohodnotenie 8,3 bodu (z 10 bodov). Cukornatosť je v priemere 18-19 %, kyslosť 6-7 g/l.
DOZRIEVANIE: veľmi skoré, v 2. polovici augusta (po 110-120 dňoch). Konzumne dozrieva veľmi skoro, už pri cukornatosti 12-14 % sú bobule úplne sladké vďaka rýchlemu zníženiu kyslosti u tejto odrody. Strapce môžu po dozretí dlho visieť na kroch bez straty chuťových kvalít.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na výrobu muštov, kompótov či džemov.
STANOVIŠTE: Slnečné stanovište (mierne svahy s južnou expozíciou), vhodný najmä do teplých a stredne teplých polôh.
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve a pukoch počas zimy (do -22 °C), neskoro raší, takže dobre odoláva neskorým jarným mrazom. Je vyššie odolná voči botrytíde (Botrytis cinerea) (2 zo škály 1-5, kde nižšie je lepšie), stredne až vyššie odolná voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola) (2-3 zo škály 1-5) a stredne odolná voči múčnatke (Uncinula necator) (2,5-3,5 na škále 1-5).
PÔVOD: USA, štát New York, Geneva, Cornell University, Horticulture Section, School of Integrative Plant Science, New York State Agricultural Experiment Station, vyšľachtil George W. Remaily v roku 1963 ako kríženca odrôd Fredonia x Canner Seedless. Je to medzidruhový kríženec medzi Vitis vinifera a Vitis labrusca. Prvýkrát plodil v r. 1967 a pomenovaný bol podľa Johna Einseta, cytogenetika a šľachtiteľa.
RAST: stredne bujný až bujný, výhony veľmi dobre vyzrievajú. Listy má veľké, málo delené, svetlozelené. Pestujeme so zaťažením 35-45 očiek na ker. Je možný aj kratší rez na 3-4 očká na výhon. Odrezky sa veľmi dobre zakoreňujú.
OPEĽOVACIE POMERY: obojpohlavný, samoopelivý.
PLODNOSŤ: priemerne 6,2-14,1 t/ha.
PLODY: strapce sú stredne veľké (250-400 g). Bobule sú stredne veľké až menšie (priemerne 2,3-2,5 g), guľaté až oválne. Šupka je tmavočevená až fialová, mierne osrienená, tuhšia, odolná voči praskaniu a nedá sa stiahnuť. Bobule majú II. stupeň bezsemennosti, teda pozostatok semien je takmer nepostrehnuteľný. Dužina je jemná až pevná. Chuť je špecifická, pripomína jahody, je sladká s vysokým pomerom cukrov voči kyselinám (priemerne 19,9 °Brix, pomer cukrov ku kyselinám je priemerne 27,9:1).
DOZRIEVANIE: skoré, dozrieva koncom augusta či začiatkom septembra.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum ako stolová odroda, ale aj na sušenie na hrozienka, výrobu muštov, džemov či kompótov.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Potrebuje dobrú, hlbokú, výživnú pôdu. Potrebná je pevná opora a priviazaný kmienik. Je vhodný do teplých, stredne teplých až chránených chladnejších oblastí.
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve a pukoch počas zimy na pomery bezsemenných stolových viničov. Silne odolný voči botrytíde (Botrytis cinerea), stredne voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola), stredne až menej voči múčnatke viniča (Plasmopara viticola).
PÔVOD: Rusko, vyšľachtil amatérsky šľachtiteľ Viktor Nikolajevič Krajnov ako medzidruhového kríženca Vitis vinifera a Vitis labrusca, konkrétne odrôd Talisman a Rizamat (niekde udávaný Kišmiš lučistyj).
RAST: bujný, vytvára množstvo silno rastúcich zálistkov.
OPEĽOVACIE POMERY: obojpohlavný, samoopelivý.
PLODNOSŤ: stredne vysoká až vysoká, nie je každý rok rovnaká. Závisí od miery vysilenia koreňa veľkým počtom strapcov. Koncom septembra rodí aj na zálistkoch.
PLODY: Strapce sú veľké (700-900 g) cylindricko kónické, stredne husté, rozvetvené, stredne husté až voľnejšie. Bobule sú veľké až veľmi veľké (12-18 g, 36x24 mm), rovnomerne podlhovasté. Farba bobúľ je ružovo-žltá, pekne premenlivá. Vzácna odroda - veľkosťou, farbou aj príjemnou, originálnou chuťou. Cukornatosť je stredne vysoká, 17-19 °NM. Mäsité bobule sú tvrdšie, chrumkavé a nepraskajú. Hmotnosť strapcov aj 1,5-2 kg. Bobule sú veľké aj 40 mm. Má semienka.
DOZRIEVANIE: je veľmi skoré, v prvej až druhej polovici augusta. Potrebuje 100-110 dní pri sume aktívnych teplôt: 2200-2300 °C. Strapce dlho vydržia na kroch, čím získajú intenzívnejšie sfarbenie.
VYUŽITIE: na priamy konzum aj ďalšie spracovanie, na víno, džemy, kompóty apod. Strapce dobre zvládajú prepravu.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, uprednostňuje úrodnú a dostatočne vlhkú pôdu. Sadíme na vzdialenosť 1,5-2 m.
ODOLNOSŤ: Vyššie odolný voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola), stredne odolný voči múčnatke viniča (Uncinula necator). Mrazuodolný až do -23 °C.
PÔVOD: Kanada, Horticultural Research Institute of Ontario, Vineland Station, vyšľachtili ho Helen K. Fisher a Oliver A. Bradt ako medzidruhového kríženca Vitis vinifera a Vitis labrusca, konkrétne odrôd Seneca x New York 45910 z roku 1965, selekciu urobili v r. 1972. Synonymá: Vineland 65164, Vanessa Seedless.
RAST: stredne bujný, listy sú stredne veľké až veľké, málo vykrajované. Výhony vyzrievajú veľmi dobre.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, obojpohlavný.
PLODNOSŤ: stredne vysoká až vyššia.
PLODY: strapce menšie až stredne veľké (priemerne 120 g). Bobule sú stredne veľké (2,5-3,5 g), guľaté. Šupka je jasnočervená so stredným osrienením, drží pevne na dužine. Dužina je chrumkavá, III. triedy bezsemennosti, obsahuje rudimenty semien. Chuť je sladká, harmonická, jemne aromatická, bez príchute Vitis labrusca. Cukornatosť priemerne 16,5 °Brix, obsah kyselín 5,8 g/l.
DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 2. polovici septembra. Strapce dobre znášajú prepravu, bobule neopadávajú.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na sušenie na hrozienka, výrobu muštov, džemov či sirupov.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s vlhkou a výživnou pôdou, ale dostatočne odvodnenou. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chránených chladnejších polôh.
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve a pukoch do -26 °C v zime. Je stredne až vyššie odolný voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola) a čiernej hnilobe viniča (Guignardia bidwellii), stredne až menej voči múčnatke viniča (Erysiphe necator) (2-4 body z 9).
PÔVOD: veľmi dlho bola považovaná za jednu z najstraších odrôd s pôvodom z Egypta či Jordánska, ale ampelografická štúdia z roku 2009 vylúčila severoafrický a blízkovýchodný pôvod a ako miesto pôvodu označila oblast mezi Švajčiarskom, Talianskom a Francúzskom, pravdepodobne okolie Ženevského jazera, možno kantón Waadt (Vaud), kde sa v 19. storočí na viniciach našlo veľké množstvo klonov tejto odrody. Synonymá a cudzie názvy: Ušľachtilé biele, Šasla belaja, Gutedel weisser, Chasselas doré, Chasselas blanc, Fendant blanc.
RAST: stredne bujný. Raší skoro, hneď po najskorších odrodách. Listy sú stredne veľké, stredne až hlboko vykrajované, päťuholníkové až vajcovité, má výrazne dlhé úponky. Dobre vyzrieva v dreve. Režeme na 6-8 očiek na m2.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, obojpohlavný, kvitne približne v strede júna či skôr, je náchylnejší na opad kvetov v prípade chladného a daždivého počasia.
PLODNOSŤ: priemerne 10-13 t/h.
PLODY: strapce sú stredne veľké (priemerne 142 g), valcovito kužeľovité, s rozvetveným hlavným vretenom, riedke. Bobule sú stredne veľké (priemerne 15-19 mm, 2,2 g), guľaté. Šupka je zelenožltá, na slnečnej strane s hnedým líčkom, veľmi tenká, ale stredne pevná až pevná s osrienením a priesvitnými škvrnami. Dužina je stredne pevná, šťavnatá, semenná. Chuť je sladká, plná. Cukornatosť je 16-18 °NM, obsah kyselín 7-7,5 g/l.
DOZRIEVANIE: stredne skoré, po 1. dekáde septembra. Pri prezrievaní bobule nestrácajú chuť. Dobre sa prepravujú.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, výrobu muštov, prípadne na výrobu ľahkých vín vhodných na sceľovanie.
STANOVIŠTE: slnečné. Vhodná do všetkých pôd, ale najlepšiu kvalitu dosahuje v teplých polohách na slnečných svahoch a dostatočne hlbokých pôdach zásobených živinami. V silne vápenitých pôdach trpí chlorózou. Horšie znáša dlhšie sucho.
ODOLNOSŤ: mrazuodolný v dreve a pukoch v zime do -17 °C, citlivejší je na neskoré jarné mrazy. Je stredne odolný voči múčnatke viniča (Erysiphe necator) a voči botrytíde (Botrytis cinerea), menej voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola).
PÔVOD: Maďarsko, kríženec odrôd Seyve Villard 12375 x Kráľovná viníc; maďarský názov odrody je Palatina.
RAST: silný až stredne silný rast.
OPEĽOVACIE POMERY: obojpohlavný, samoopelivý.
PLODNOSŤ: vysoká, spoľahlivá.
PLODY: Strapce stredne veľké (200-500 g), kompaktné. Bobule stredne veľké (3-4 g), guľovito elipsovité krásnej jantárovo žltej farby. Chuť je sladká, výrazne muškátová, harmonická. Šupka je pevná a tuhá. Cukornatosť 18-22 %, kyslosť 7 – 8g/l.
DOZRIEVANIE: skoré, dozrieva už koncom augusta až začiatkom septembra. Potrebuje sumu aktívnych teplôt 2300 °C.
VYUŽITIE: Výborná stolová odroda vhodná na priamy konzum i muštovanie.
STANOVIŠTE: Slnečné stanovište, teplé polohy, hlinité/ hlinito-piesčité pôdy. Odroda vhodná aj do vyšších polôh a okrajových oblastí.
ODOLNOSŤ: stredne až vysoko odolná voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola) , stredne voči múčnatke viniča (Plasmopara viticola) , veľmi vysoko odolná voči botrydíde (Botrytis cinerea), nízko voči červenej spále viniča (Pseudopeziza tracheiphila) a voči suchu dostačujúca. Stredne mrazuodolný do -22 °C až -23 °C.
PÔVOD: Rumunsko, Research and Development Station for Viticulture and Oenology Dragasani-Valcea, v r. 1964 ho vyšľachtili V. Lepadatu a Gh. Condei ako kríženca odrôd Cardinal x Afus Ali. Synonymá: Viktoria, Victoria, Victoria Blanc, Vittoria, Vittorio.
RAST: stredne bujný až bujný, polovzpriamený až poliehavý. Listy sú veľké, päťlaločné, stredne až menej vykrajované, so zubatým okrajom.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, obojpohlavný.
PLODNOSŤ: skorá (2-3 roky po výsadbe), vysoká (priemerne 12 t/ha), pravidelná, spoľahlivá.
PLODY: strapce sú veľké (600-700 g), kužeľovité, stredne husté. Bobule sú veľké (priemerne 7,4-12 g), elipsovité až podlhovasté. Šupka je žltozelená, stredne hrubá. Dužina je chrumkavá, obsahuje 2 semená. Chuť je sladkokyslá až sladká, jednoduchá, harmonická. Cukornatosť je priemerne 147 g/l, obsah kyselín 4,1 g/l.
DOZRIEVANIE: skoré, od polovice augusta. Plody dobre znášajú prepravu.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum ako stolové hrozno, ale aj na výrobu muštov, džemov, sirupov, kompótov či vína.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s vlhkou, úrodnou, ale dostatočne priepustnou pôdou. Vhodný najmä do teplých a chránených stredne teplých oblastí.
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolný v dreve a pukoch počas zimy do asi -19 °C. Stredne odolný voči hubovým chrobám.
PÔVOD: zrejme Maďarsko, kríženec odrôd SV 12-375 (Villard Blanc) a Perlette. Medzidruhový kríženec.
RAST: stredne bujný.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, obojpohlavný.
PLODNOSŤ: vysoká.
PLODY: menšie strapce (priemerne 200-350 g) s priemerne 131 bobuľami. Bobule sú menšie (priemerne 2,5-3 g), guľaté, jantárovej farby. Dužina je mäsitá a šťavnatá, bez semien a s harmonickou vyváženou chuťou, v ktorej je jasne badateľná muškátová aróma. Obsah cukru je 19-22 %.
DOZRIEVANIE: veľmi skoré až skoré, potrebuje len 100-110 dní, začiatkom až v polovici augusta.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a sušenie na hrozienka, v ktorých si zachováva muškátovú vôňu, ale aj na výrobu muštov, džemov či kompótov. Veľmi dobre znášajú prepravu.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, vzdušné, orientované na J alebo JZ. Nenáročný na pôdu, dobre sa mu darí v piesočnatej, hlinitej či vápenitej pôde. Optimálne sú hlboké, priepustné hlinitopiesočnaté pôdy bohaté na živiny.
ODOLNOSŤ: mrazuodolný do -22 °C až -23 °C. Vysoko odolný voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola) a stredne odolný voči múčnatke viniča (Uncinula necator) a voči botrydíde (Botrytis cinerea).
PÔVOD: Ukrajina, medzidruhová odroda vyšľachtená v IViV V.E. Tairova ako komplexný kríženec (Muscat de St. Vallier Blanc x zmes peľu Muškát Hamburgský, Chusajne) x Kráľovná tairovskaja /Odesskij medovyj x zmes peľu stredoázijských odrôd. Registrovaný na Ukrajine ako Flora.
RAST: do 2.-3. roku má slabší rast, neskôr stredne silný.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivý, má gynoidný typ kvetu, vyžaduje prítomnosť zároveň kvitnúceho opeľovača.
PLODNOSŤ: vysoká, pravidelná, treba urobiť prebierku strapcov – docieli sa tým vyššia cukornatosť, vyfarbenie, zlepšenie aromatického profilu hrozna.
PLODY: Strapce sú veľké až veľmi veľké (600-800g, pri dobrej výžive 1,2-1,3 kg). Majú rôzne tvary (rozvetvený dlhý, oválny), sú hustejšie s peknými žltými bobuľami, často aj s hrdzavým líčkom. Bobule sú veľké až veľmi veľké (30х22 mm, 6-9 g), oválne aj okrúhle. Sú tvrdé, mäsité, chrumkavé, jemne muškátovej chuti. Cukornatosť býva nad 20 %, kyslosť 5-8 g/l. Degustačné hodnotenie hrozna 8,6 bodov (na škále 1 – 9). Len málokedy praskajú. Má semienka.
DOZRIEVANIE: veľmi skoré, okolo 5-10. augusta.
VYUŽITIE: na priamy konzum, muštovanie aj zaváranie. Veľmi dobre sa prepravujú.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, vyžaduje úrodné, dostatočne vlhké pôdy. Vhodný aj do skleníkov a fóliovníkov.
ODOLNOSŤ: je pomerne odolný proti hubovým chorobám, má zvýšenú odolnosť voči perenospóre, botrytída ho nenapáda. Stredne odolný voči zimným mrazom - do -21 až -23°C, výhony dobre vyzrievajú.

