Jarabina brekyňa

PÔVOD: Európa, na severe po stredné Anglicko, Nemecko, Poľsko, na juhovýchode po stredné Rusko, Kaukaz, Turecko, Sýriu a severnú Afriku. U nás rastie najmä v teplejších oblastiach v dúbravách, dubohrabinách, vo vápnomilných bučinách. Má nízku konkurenčnú schopnosť, nikdy nerastie ako dominantná, len ako vtrúsená drevina.

RAST: stredne bujný, najskôr vzpriamený, neskôr rozložitejší. Je to krásny, dekoratívny, opadavý strom. Rastie do výšky obvykle 9-15, ale niekedy až 18-21 metrov, s kmeňom s priemerom do 50-100 cm. Vytvára široko vajcovitú až rozložitú korunu. Borka je u mladých stromov tmavošedá, hladká, u starších stromov buď šupinovitá, alebo tmavá a kockovito rozbrázdená. Listy sú jednoduché, perovito laločnaté s 3-4 pármi ostrých lalokov (zárezov), v leste lesklo tmavozelené na jeseň často sýto zlato či oranžovočerveno sfarbené. V prvých 2-3 rokoch realizujeme výchovný rez, neskôr stromu ponecháme voľný rast, v prípade potreby odstraňujeme vetvenia s ostrým uhlom. Dožíva sa 100-150 rokov.

OPEĽOVACIE POMERY: je prevažne cudzoopelivá, hmyzom opelivá, s obojpohlavnými kvetmi. V prípade samostatne stojacich stromov môže miera samoopelivosť vzrásť až na 2-29 %. Kvitne bohato v máji krémovobielymi kvetmi usporiadanými v riedkych okolíkoch, v rámci ktorých kvety rozkvitajú postupne.  

PLODNOSŤ: relatívne skorá, začína pri stromoch s priemerom kmeňa pod 10 cm, teda približne v 8-10 rokoch, ale vyššia je až v 15-30 rokoch, v prítomnosti geneticky odlišnej rastliny vysoká, s yššími úrodami každé 2-3 roky, v inak nízka až žiadna.

PLODY: sú drobné malvice (priemerne 12–18 mm, prípadne až 20 mm), obrátene vajcovité, dlhšie než široké (s výnimkou najmenších plodov, ktoré sú takmer guľovité). Rastú v okolíkatých súplodiach po 5-10, niekedy až 20 kusov, v rámci jedného súplodia vykazujú veľkú variabilitu veľkosti. Šupka je oranžová, neskôr hnedá a pokrývajú ju početné drobné lenticely a niekoľko veľkých lenticel, často je mierne plstnatá. Kalíšne lístky počas dozrievania odpadávajú. Dužina je najskôr tvrdá a trpká, po uhniličení mrazom či pri uskladnení v chlade zmäkne a zhnedne, pripomína dužinu mišpule. Obsahuje obvykle 1 jadierko, ale môže to byť až 6. Chuť je po uhniličení vynikajúca, sladkokyslá, korenistá, osviežujúca, výrazná. Plody obsahujú veľa vitamínu C.  

DOZRIEVANIE: zber v októbri až novembri, zrelé súplodia obvykle padajú na zem. Pri zbere pred uhniličením silnejšími mrazmi sa dajú uskladniť v 1 vrstve v chlade a nechať postupne uhniličiť. Pri uhniličení mrazom je trvanlivosť kratšia.

VYUŽITIE: strom je veľmi dekoratívny celoročne, listami, kvetmi, plodmi, tvarom koruny, aj borkou. Je vhodný do väčších záhrad, parkov ako solitéra či vo dvojici kvôli plodnosti, do alejí a stromoradí, na pastviny do medzí a vetrolamov. Je neskorým zdrojom peľu a nektáru pre včely a iné opeľovače, zdrojom plodov pre vtáky i cicavce. Kulinárne využitie: Plody sú vhodné na priamy konzum, ale aj na výrobu džemov, likéru, vína, destilátu, octu či na sušenie. V časoch pred zavedením chmeľu sa používali pri príprave piva. Liečivé využitie: v minulosti sa používali proti kolike, z toho je vraj odvodený ich latinský názov torminalis (tormina = kolika), ale aj proti cholere a dyzentérii, ako aj proti hnačke, zápalom, ako močopudný prostriedok či na uvoľnenie dýchacích ciest. Technické využitie: drevo patrí k jedným z najdrahších, je jemnozrnné, veľmi husté a vyznačuje sa dobrou pevnosťou v ohybe. V minulosti sa používalo na výrobu skrutiek do vinohradníckych lisov, biliardových tág, hudobných nástrojov a na sústružnícke výrobky. Dnes sa zvyčajne používa už len na výrobu dekoratívnych dýh.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, aj otvorené. Znesie veľmi širokú škálu pôd od ílovitých až po suché, kamenisté, vápenité, od veľmi kyslých až po zásadité (pH 3,5-8). Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolná v dreve do -23 až -29 °C, v kvete obvykle uniká neskorým jarným mrazom, ale niekedy môžu byť poškodené. Nezvykne výrazne trpieť chorobami či škodcami.