Vyberte si druh ovocného stromu
Vyberte konkrétny druh alebo pokračujte nižšie a použite podrobné filtre.
PÔVOD: Španielsko, vyšľachtená vo výskumnom ústave CEBAS (Centro de Edafología y Biología Aplicada del Segura) pod vedením Federica Dicentu ako kríženec genotypu S5133 × Lauranne, uvedená na trh bola v roku 2007. Synonymá: Pentacebas.
RAST: bujný, vzpriamený až rozložitý.
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi, má vysokú úrodnosť, aj keď je pestovaná samostatne. Prítomnosť inej, v podobný čas kvitnúcej odrody, napr. Makako, môže zvýšiť úrodu. Kvitne veľmi neskoro, cca. 12-23 dní po stredne skoro kvitnúcej odrode Nonpareil či 10-20 dní po Ferragnès.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná, aj 2 t jadier na ha v dobrých podmienkach.
PLODY: sú stredne veľké až menšie, dobre sa lúpu po dozretí. Škrupina je tvrdá a dobre chráni jadro pred škodcami. Jadrá sú elipsovité až podlhovasté, menšie (priemerne 1,0 g, priemerne 27-30 % hmotnosti plodu), hladké, svetlé. Podiel dvojitých jadier je veľmi nízky až žiadny (<1 %). Chuť je veľmi dobrá a sladká, jadrá obsahujú na mandle vysoký podiel cukrov (priemerne 4,43 %) a tukov (55,73 %).
DOZRIEVANIE: je veľmi skoré, už začiatkom septembra či dokonca koncom augusta, (10 dní pred Ferragnes, 7 dní pred Nonpareil).
VYUŽITIE: okrasné využitie: stromy sú okrasné a silne voňavé na jar, keď sú bohato zakvitnuté, ale aj v lete bujným rastom, olistením a plodmi a sú veľmi atraktívne pre opeľovače. Kulinárne využitie: jadrá plodov na konzumáciu v čerstvom stave a na výrobu cukroviniek, pečených a obaľovaných mandlí, marcipánu, na získavanie oleja na kulinárne aj kozmetické účely atď., kvety na ovoňanie kuchynských olejov, dužina a šupka nezrelých plodov po vysušení ako korenie. Technické využitie: škrupinky jadier napr. na kúrenie.
STANOVIŠTE: slnečné, stredne ťažká až ľahšia pôda bohatá na humus a živiny. Vhodná pre teplé a stredne teplé oblasti, prípadne chránené chladnejšie oblasti.
ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolná v dreve, v kvete vďaka veľmi neskorému kvitnutiu lepšie uniká neskorým jarným mrazom. Je stredne odolná voči červenej škvrnitosti listov (Polystigma amygdalinum). Vďaka tvrdej škrupinke je dobre odolná voči vtákom, veveričkám či hmyzu. Po zakorenení je relatívne dobre odolná voči suchu.
PÔVOD: Slovensko, Hradište pod Vrátnom, nájdená ako náhodný semenáč.
RAST: bujný, vytvára guľovité koruny.
OPEĽOVACIE POMERY: je minimálne čiastočne samoopelivá, pravdepodobne s vysokou mierou samoopelivosti, kvitne stredne neskoro až neskoro.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká až veľmi vysoká, pravidelná.
PLODY: sú stredne veľké, guľovité. Šupka je tenká, pevná, lesklá, v plnej zrelosti tmavočervená (plody na fotografiách ešte nie sú úplne zrelé). Je to typ kyselka. Dužina je tmavočervená, stredne tuhá, šťavnatá, šťava je červená, výrazne farbí. Chuť je príjemne sladkokyselkavá, aromatická, veľmi dobrá, typicky višňová.
DOZRIEVANIE: skoré, v 3.-4. čerešňovom týždni, teda v 2. polovici júna.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na ďalšie spracovanie na kompóty, džemy, sirupy a sušenie, výrobu sirupov či destilátov.
STANOVIŠTE: slnečné, najlepšie sa jej darí v hlinitej až hlinitopiesočnatej pôde s dostatkom vlahy. Je vhodná aj do vyšších polôh.
ODOLNOSŤ: je silne mrazuvzdorná v dreve, silne mrazuvzdorná v kvete. Je dobre odolná voči monílovej spále. Uniká vrtivke čerešňovej, teda nebýva červivá.
PÔVOD: Nemecko, vznikla z vlastného opelenia odrodou Biela holandská, je zrejme pomenovaná po meste Werder (Havel), podobne ako je Zitavia pomenovaná po Zittau.
RAST: stredne bujný. Odporúčame zasadiť o 15 cm hlbšie, než rástla v škôlke.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro.
PLODNOSŤ: vysoká, plodí na dvojročnom dreve.
PLODY: strapce sú dlhé, husté, s vysokým počtom bobúľ. Bobule sú stredne veľké (priemerne 0,4 g), svetlokrémové, pevné. Chuť je veľmi dobrá, sladkokyslá, aromatická s vysokým obsahom cukrov (priemerne 12 °Brix) a stredným obsahom kyselín (priemerne 2,49 %). Majú vysoký obsah polyfenolov, stredný obsah vitamínu C v rámci ríbezlí (priemerne 30,7 mg na 100 g).
DOZRIEVANIE: stredne skoré, rovnomerné, v 1. polovici júla. Plody sa horšie oddeľujú od stopky.
VYUŽITIE: plody najmä na priamy konzum a výrobu vína či džemov a želé.
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, najviac sa jej darí v ľahšej, ale dostatočne vlhkej pôde s dostatkom humusu. Je vhodná do všetkých, aj vyšších pestovateľských oblastí.
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve a v kvete. Je dobre odolná voči septóriovej škvrnitosti listov (Septoria ribis), vysoko odolná voči vlnovníkovi ríbezľovému (Cecidophyopsis ribis), menej odolná voči antraknóze (Pseudopeziza ribis) a suchu.
PÔVOD: Rakúsko, Klosterneuburg, Lehr- und Forschungszentrum für Wein- und Obstbau Klosterneuburg, vyšľachtená v roku 1978 ako medzidruhový kríženec obsahujúci v rodokmeni druhy Vitis vinifera, Vitis aestivalis, Vitis cinerea a Vitis rupestris, konkrétne je to kríženec odrôd Rizling rýnsky x Freiburg 589-54, ktorý je zas krížencom Seyve Villard 12 481 x (Rulandské šedé x Chrupka biela). Synonymá: Klosterneuburg 1680, KLBG 1680-3R/19.
RAST: je bujný až veľmi bujný s hustým olistením a vysokou intenzitou rastu zálistkov. Preto je náročnejší na zelené práce, teda najmä vylamovanie zálistkov v zóne strapcov. Pri odlisťovaní sa odstraňujú len 1-2 listy, aby bobule neboli náhle exponované voči priamemu slnečnému žiareniu a vysokým teplotám, ktoré by mohli spôsobiť ich poškodenie. Listy sú veľké, troj- až päťlaločné s plytkým až stredne hlbokým vykrajovaním. Odporúčané zaťaženie je 4-6 očiek na m2.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, s obojpohlavnými kvetmi.
PLODNOSŤ: vysoká, pre dosiahnutie kvality plodov je potrebná ich prebierka.
PLODY: strapce sú stredne veľké až veľké, kužeľovité. Bobule sú malé, oválne. Šupka je žltozelená až žltá, na slnečnej strane niekedy s jemným ružovkastým či oranžovým nádychom. Chuť je aromatická, korenistá.
DOZRIEVANIE: je neskoré, v 2. polovici októbra.
VYUŽITIE: najmä na výrobu ekologických odrodových bielych vín s plnou chuťou a osviežujúcou kyselinkou.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, najlepšie južné svahy. Znesie aj suchšiu pôdu, ale extrémne či dlhodobo suchá sa negatívne prejaví na kvalite bobúľ a vína. Preferuje hlinitopiesočnatú či piesočnatohlinitú pôdu, nevyhovujú mu hlboké a vlhké pôdy. Je vhodný najmä do teplých polôh pre pestovanie viniča.
ODOLNOSŤ: je dobre až veľmi dobre mrazuodolný v dreve a pukoch počas zimy. Je veľmi dobre odolný voči plesni viničovej - perenospóre (Plasmopara viticola) a múčnatke viniča (Erysiphe necator), dobre odolný voči botrytíde (Botrytis cinerea). Netrpí spŕchaním súkvetí ani abiotickým vädnutím strapcov.
PÔVOD: Austrália, Eastwood v štáte Nový južný Wales, náhodný semenáč, zrejme potomok odrody French Crab, ktorú kúpila Maria Ann Smithová od sadára Thomasa Lawlessa z Tasmánie na trhu v Sydney a vypestovala na svojej záhrade. Prvýkrát rodila v roku 1868. Rodina Smithových začala jabloň propragovať s menom Smith’s Seedling (Semenáč Smithových) a v roku 1890, 20 rokov po smrti pani Smithovej, bola predstavená na výstave Castle Hill Agricultural and Horticultural Show. V roku 1895 ju Albert Benson, ovocinársky expert Ministerstva poľnohospodárstva Nového južného Walesu, pomenoval Granny Smith a na výskumnej stanici Bathurst Experimental Station sa vo veľkom začala množiť. Synonymá: Smith's Seedling.
RAST: stredne bujný a vzpriamený až rozložitý so strednou tendenciou k prevísaniu konárov.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, rozkvitať začína skoro až stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače napr.: Aderslebenský kalvil, Bathské, Berlepschova reneta, Biesterfeldská reneta, Bismarckovo, Coxova reneta, Čistecké lahôdkové, Dukát, Florina, Golden Delicious, Gustavovo trvanlivé, Hammersteinovo, Hviezdnatá reneta, James Grieve, Jonathan, Krasokvet žltý, Landsberská reneta, Míšeň jaroměřská, Signe Tillisch, Spartan, Šampion, Vejlímek červený, Worcesterská parména, Zvonkové.
PLODNOSŤ: skorá, stredná až vysoká, pravidelná s menšou tendenciou k preplodzovaniu a následnej striedavej plodnosti. Rodí na jednoročných a dvojročných prevísajúcich konároch.
PLODY: stredne veľké, plocho guľovité až kužeľovité, niekedy s menej výrazným rebrovaním. Šupka je hladká, pevná, výrazne zelená s nápadnými svetlými lenticelami, niekedy s purpurovohnedým líčkom, mierne voskovitá. Dužina je zelenobiela, pevná, hrubozrnná, krehká, šťavnatá. Chuť je kyslosladká, osviežujúca, dobrá až veľmi dobrá podľa klimatických podmienok.
DOZRIEVANIE: veľmi neskoré, od kvitnutia po zber asi 180-210 dní, plody sa zbierajú koncom októbra až začiatkom novembra, čo najneskôr, ale tak, aby neomrzli. Konzumne dozrievajú až vo februári a veľmi dobre sa skladujú v dostatočne chladnom uskladnení, z vhodných polôh vedia čerstvé vydržať až 9 mesiacov.
VYUŽITIE: najmä na pečenie, sušenie, po plnom vyzretí aj na priamy konzum.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, vzdušné, ale chránené pred silným vetrom. Pôdu preferuje dostatočne vlhkú, ale dobre odvodnenú. Vhodná do teplých polôh s dostatočne dlhou vegetačnou dobou.
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve a kvete. Stredne odolná voči chrastavitosti, náchylnejšia na moniliózu, múčnatku a bakteriálnu spálu (Erwinia amylovora).
PÔVOD: Japonsko, Pyrus pyrifolia, 1927, kríženec odrôd Amanogawa x Imamuraaki, podľa novšieho výskumu je druhým rodičom zrejme Chojuro
RAST: slabý až stredne bujný, koruna je veľmi vzpriamená. Dosahuje výšku približne 3-4,5 m.
OPEĽOVACIE POMERY: silne cudzoopelivá odroda, má takmer sterilný peľ. Dobre ju opeľujú odrody ázijských hrušiek Seuri, Ya Li, Tsu Li, Oympic, Korean Giant, Chojuro, Shinseiki, Shinsui, Yongi, Kikusui, Nijiiseiki, Kosui, Shinko, Hwa Hong alebo skoro kvitnúce európske hrušky (napr. Konferencia, Blumenbachova, Dekanka zimná, Giffardova, Grosdemange, Charneuská, Kozačka štuttgartská, Lectierova, Parížanka, Predobrá, Sixova, Šedá zimná či Trévouxská). Nie úplne vhodné na opelenie sú odrody Imamuraaki, Okusanian (zmenšujú plody a počet semien v nich). Kvitne skoro, na začiatku apríla.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, potrebuje prebierku.
PLODY: zvyknú byť veľmi veľké (vo svojej domovine priem. 450-500 g, niekedy až 1 kg, u nás skôr okolo 200 g), guľovité. Povrch plodu je zlatavý až hrdzavohnedý, pokrytý výraznými lenticelami. Dužina je krémovobiela, krehká, šťavnatá, veľmi sladkej, málo kyslej chuti bez príchuti.
DOZRIEVANIE: Dozrievajú na zber koncom augusta až koncom prvej dekády septembra. Konzumne dozrievajú od septembra a vydrží do novembra, pri veľmi dobrých skladovacích podmienkach až do februára.
VYUŽITIE: Sú vhodné na priamy konzum aj na spracovanie na džemy, kompóty, mušty, šaláty či koláče.
STANOVIŠTE: slnečné, všetky polohy vhodné pre pestovanie hrušiek s dostatkom vlahy.
ODOLNOSŤ: silne mrazuvzdorná v dreve do -29 °C. Rezistentná voči alternárii premenlivej (Alternaria alternata), náchylná na ázijskú chrastavitosť (Venturia nashicola) a hrdzu (Gymnosporangium asiaticum), stredne citlivá na bakteriálnu spálu (Erwinia amylovara).
PÔVOD: nie presne známy, ale zrejme je to prastará odroda z Peloponézskeho polostrova, neskôr rozšírená do starovekého Ríma Appiom Claudiom. Prvý krát ju popísal švajčiarsky botanik a pomológ Johann Bauhin v 17. storočí ako "pomum pentagonum". Najstaršie nemecké pomológie zas tvrdia, že sa pestovala najmä v alpských oblastiach Tyrolska, vo Švajčiarsku a južnom Nemecku.
RAST: bujný, tvorí rozložité koruny.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro.
PLODNOSŤ: neskorá, vysoká, striedavá
PLODY: malé až stredné (50-70 g), viac či menej hviezdicovitého tvaru s 5 cípmi. Šupka je tenká, pevná, lesklá, nie je mastná, svetložltá až slamovožltá s granátovočerveným líčkom. Dužina je biela až svetložltá, tuhá, chrumkavá, na vzduchu málo hnedne. Chuť je sladkokyslá, priemerná osviežujúca, bez zvláštnej arómy či príchute.
DOZRIEVANIE: Zber v 2. pol. októbra, konzumná zrelosť od 1. pol. decembra, skladovateľnosť až do júna.
VYUŽITIE: vhodné predovšetkým ako vianočná dekorácia a na spracovanie na mušty a cider a na dlhodobé uskladnenie.
STANOVIŠTE: slnečné, hlboké hlinité, skôr vlhkejšie pôdy a slnečné stanovište, prípadne polotieň, najmä stredne teplé oblasti, ale aj chránené vyššie oblasti, vyhýbať sa uzavretým polohám s vysokou vlhkosťou vzduchu a veľmi teplým a suchým polohám.
ODOLNOSŤ: stredne až vyššie mrazuodolná v dreve, stredne odolná voči chrastavistosti, náchylnejšia na múčnatku a bakteriálnu spálu. Plody sú odolné voči otláčaniu.
PÔVOD: Holandsko, Univerzita vo Wageningen, Instituut voor de Veredeling van Tuinbouwgewassen, vyšľachtenil ju v roku 1972 M. Wassenaar ako kríženca odrôd Tamella x Induka, na trh bola uvedená v roku 1978.
RAST: bujný, s plocho guľovitým, stredne hustým, stredne vysokým habitusom. Tvorí priemerný počet tmavozelených, jemne zubatých listov. V prvom roku tvorí dosť odnoží, v druhom roku skoro neodnožuje
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, s obojpohlavnými kvetmi.
PLODNOSŤ: vysoká najmä prvé dva roky.
PLODY: prvé plody sú veľké, ostatné stredne veľké (priemerne 14-18 g), kužeľovitého tvaru s nepatrnou dutinou. Šupka je pri plnej zrelosti tmavočervená, lesklá. Dužina je oranžová až červená, šťavnatá. Chuť je veľmi sladká, s vyváženým pomerom cukrov a kyselín, príjemne aromatická, vynikajúca. Plody sa dobre oddeľujú od stoniek a sú citlivé na otlaky.
DOZRIEVANIE: stredne skoré, od 1. týždňa júna až do konca mesiaca.
VYUŽITIE: plody výborné na priamy konzum, vďaka pevnej dužine sa hodia aj na zaváranie. Ďalej ich možno spracovavať aj na džemy, džúsy či sirupy, mraziť či sušiť.
STANOVIŠTE: slnečné. Pôdu preferuje hlinitú alebo hlinitopiesočnatú, rovnomerne zásobenú vlahou, ale nezamokrenú. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.
ODOLNOSŤ: je stredne až silne mrazuodolná počas zimy. Je silne odolná voči verticíliovému vädnutiu (Verticillium spp.) a voči fytoftórovej hnilobe rizómov a plodov jahôd (Phytophtora cactorum), stredne až menej odolná voči červenej hnilobe koreňov (Phytophthora fragariae) a voči plesni šedej (Botrytis cinerea) a múčnatke (Podosphaera aphanis), vo vlhkom období citlivejšia na škvrnitosti listov.
PÔVOD: Maďarsko, Budapešť, Érd, Národné centrum pre výskum a inovácie v poľnohospodárstve, vyšľachtil ho Péter Szentiványi ako kríženca tradičnej maďarskej odrody Milotai 10 x americkej odrody Pedro, registrovaná bola v roku 2002. Synonymá: Milotai neskorý, Milotai 10-14.
RAST: stredne bujný, v mladosti vzpriamený, neskôr vytvára rozložitú, riedku korunu. Obvykle dorastá do výšky a šírky 10x10 m, odporúčaný spon výsadby je 10x10 m.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivý, vetrom opelivý, jednodomý, so samčími a samičími kvetmi. Je protandrický, teda samčie kvety rozkvitajú skôr než samičie a takmer sa neprekrývajú v kvitnutí, takže k dosiahnutiu úrody ho treba vysádzať spolu s inými odrodami. Kvitne neskoro, začína rozkvitať asi 5-7 dní po odrode Chandler. Vhodné opeľovače napr.: Milotai bőtermő, Milotai 10, Lara, Fernette, Fernor, Franquette atď.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná. Asi 60 % plodov sa tvorí na bočných výhonoch, teda nielen na koncových.
PLODY: sú veľké až veľmi veľké (priemerne 14,5-15,2 g, 38,7x33,9x35,9 mm), guľovité. Škrupina je hrubšia (priemerne 1,89 mm), hladká, ale ľahko sa lúska. Jadro je svetložlté až svetlohnedé a tvorí asi 42-46 % hmotnosti plodu. Chuť je veľmi dobrá, jemná.
DOZRIEVANIE: veľmi neskoré, približne v 2. dekáde októbra.
VYUŽITIE: plody najmä na priamy konzum, ale aj na cukrárenské využitie vcelku, či v nakrájanej či pomletej podobe a na lisovanie oleja.
STANOVIŠTE: slnečné, chránené pred mrazivým vetrom, s dobre odvodnenou, ale vlahou zásobenou pôdou - najlepšie hlinitou až hlinitopiesočnatou. Vďaka neskoršiemu rašeniu a kvitnutiu vhodný aj do chladnejších polôh.
ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolný v dreve, letorasty skoro vyzrievajú. Vďaka neskorému rašeniu a kvitnutiu lepšie uniká neskorým jarným mrazom. Je stredne odolný voči bakterióze spôsobovanej Xanthomonas arboricola pv. juglandis.
PÔVOD: zrejme Maďarsko, kríženec odrôd SV 12-375 (Villard Blanc) a Perlette. Medzidruhový kríženec.
RAST: stredne bujný.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, obojpohlavný.
PLODNOSŤ: vysoká.
PLODY: menšie strapce (priemerne 200-350 g) s priemerne 131 bobuľami. Bobule sú menšie (priemerne 2,5-3 g), guľaté, jantárovej farby. Dužina je mäsitá a šťavnatá, bez semien a s harmonickou vyváženou chuťou, v ktorej je jasne badateľná muškátová aróma. Obsah cukru je 19-22 %.
DOZRIEVANIE: veľmi skoré až skoré, potrebuje len 100-110 dní, začiatkom až v polovici augusta.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a sušenie na hrozienka, v ktorých si zachováva muškátovú vôňu, ale aj na výrobu muštov, džemov či kompótov. Veľmi dobre znášajú prepravu.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, vzdušné, orientované na J alebo JZ. Nenáročný na pôdu, dobre sa mu darí v piesočnatej, hlinitej či vápenitej pôde. Optimálne sú hlboké, priepustné hlinitopiesočnaté pôdy bohaté na živiny.
ODOLNOSŤ: mrazuodolný do -22 °C až -23 °C. Vysoko odolný voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola) a stredne odolný voči múčnatke viniča (Uncinula necator) a voči botrydíde (Botrytis cinerea).
PÔVOD: Rusko, Novočerkask, vyšľachtil amatérsky šľachtitel Jevgenij Georgijevič Pavlovskij ako medzidruhového kríženca odrôd Talisman x (Cardinal + zmes peľu európsko-amurských odrôd). Synonymá: Рошфор.
RAST: silný, výhony dobre vyzrievajú, raší neskoro. Listy sú stredne veľké, stredne vykrajované.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, s obojpohlavnými kvetmi.
PLODNOSŤ: veľmi vysoká a pravidelná, pestuje sa na 40-45 očiek na ker, 8-10 očiek na ťažeň, vyžaduje redukciu strapcov na priemerne 1,2-1,4 na výhon.
PLODY: strapce sú veľmi veľké (priemerne 500-900 g, ale aj 1000 g, často i viac), kónické až cylindricko-kónické, stredne husté až husté. Bobule sú veľmi veľké (priemerne 8-10 g, niekedy až 15 g), guľaté. Šupka je najskôr tmavoružová, neskôr tmavofialovomodrá, stredne pevná, tenká. Dužina je mäsitá, chrumkavá, obsahuje semená. Chuť je výborná, harmonická, v plnej zrelosti muškátová (degustačne hodnotená na 9,7 bodov z 10). Cukornatosť je 15-18 g/100 ml, obsah kyselín 6-7 g/l.
DOZRIEVANIE: veľmi skoré (100-120 dní), obvykle v 1. dekáde augusta. Strapce môžu ostať dlho na kríkoch bez poškodenia osami a straty kvality.
VYUŽITIE: plody najmä na priamy konzum ako stolové hrozno, prípadne na výrobu kompótov, džemov či muštov.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, je stredne náročný na pôdu, menej vhodné sú pôdy suché, ale aj príliš vlhké, prehnojené. Je vhodný na pestovanie najmä do teplých a stredne teplých polôh.
ODOLNOSŤ: je mrazuodolný v dreve zrejme do -22 °C až -24 °C, neskorým rašením spomedzi stolových odrôd lepšie uniká neskorým jarným mrazom. Je vysoko odolný voči plesni révovej - perenospóre (Plasmopara viticola) - má gény Rpv12 a Rpv3 - a vyššie odolný voči múčnatke (Erysiphe necator), stredne odolný voči plesni sivej - botrytíde (Botrytis cinerea).
PÔVOD: Belgicko, vypestoval ju škôlkar L. Coulon v Liège, prvé plody dozreli v r. 1856.
RAST: je veľmi bujný, vytvára jedny z najväčších stromov s mohutnou, široko guľovitou až rozložitou korunou a krátkym plodonosným obrastom.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je zlým opeľovačom (triploid). Vhodné opeľovače napr.: Baumannova reneta, Dülmener Herbstrosenapfel, Carpentin.
PLODNOSŤ: neskorá, medzi 10.-12. rokom po výsadbe, striedavá, stredne veľká až veľká.
PLODY: veľé až veľmi veľké (priemerne 180-200 g, ale aj 400 g) zhruba pravidelného, plocho guľatého tvaru. Šupka je hladká, čiastočne zdrsnená hrdzou, tvrdá, málo lesklá, v základe zelená, neskôr žltá a na slnečnej strane pruhovane červenkastá, pokrytá hrdzavými bodkami alebo škvrnami. Je to tzv. kožovka. Dužina je belavo žltkastá, jemná, hustá, najskôr chrumkavá, neskôr mäkne. Chuť veľmi dobrá, sladkokyslá, jemne korenistá, renetovitá, ušľachtilá.
DOZRIEVANIE: zber v polovici októbra, konzumne dozrieva v novembri až v 1. polovici decembra, skladovateľná je do februára až apríla. Plody dobre držia na strome a neotláčajú sa pri preprave. Počas skladovania ale môžu vädnúť alebo zvnútra hniť.
VYUŽITIE: výborná na priamy konzum a muštovanie, vhodná aj na sušenie a ďalšie kuchynské spracovanie. Vhodná kvôli vzrastu najmä do sadov a veľkých záhrad, menej do alejí.
STANOVIŠTE: slnečné, preferuje hlboké, živné pôdy, ale uspokojí sa aj s horšími, ak nie sú príliš suché alebo príliš mokré. Vhodné sú polohy chránené pred neskorými jarnými mrazmi.
ODOLNOSŤ: stredne až silne mrazuodolná v dreve, málo v kvete. Je stredne až silne odolná voči chrastavitosti, rakovine a múčnatke, menej voči monilióze.
PÔVOD: Francúzsko, Croncels, vyšľachtili ju bratia Baltetovci zo škôlky v Croncels pri Troyes ako semenáč pravdepodobne Antonovky a v r. 1869 uviedli na trh.
RAST: stredný až bujný. Koruna je pravidelná guľovitá, neskôr mierne rozložitá, tvorí silne konkurenčné výhony, ľahko hustne. Často sa dožíva vysokého veku.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro a dlho, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Ananásová reneta, Astrachán červený, Baumannova reneta, Bernské ružové, Coxova reneta, Gdanský hranáč, Charlamowski, James Grieve Red, Krasokvet žltý, Landsberská reneta, McIntosh, Ontário, Parména zlatá zimná, Priesvitné letné, Wealthy, Zvonkové.
PLODNOSŤ: skorá, pravidelná, vysoká, ob rok veľmi vysoká.
PLODY: väčšie, guľovité, pravidelné. Šupka je hladká a lesklá, svetlozelené, v zrelosti slamovožlté so svetlými bodkami, niekedy aj mdlým líčkom. Dužina je žltá, hustá, krehká, šťavnatá. Chuť je veľmi lahodná sladkokyslá, mierne korenistá.
DOZRIEVANIE: zber koncom augusta až začiatkom septembra, dozrieva rovnomerne, konzumne krátko po zbere, vydrží do konca októbra, z vyšších polôh až do Vianoc. Plody ľahko padajú vo vetre a vyžadujú šetrný zber, ľahko sa otlačia.
VYUŽITIE: na priamy konzum a výrobu muštov a vín, sušenie. Na vzduchu málo hnedne.
STANOVIŠTE: slnečné, vhodná aj do vyšších polôh, ale vyžaduje výživnú pôdu. Nevhodná do mokrých, suchých pôd a do veterných a vlhkých polôh.
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete, kvetom nevadí ani dážď. Odolná voči vlnačke krvavej a obaľovačovi jablčnému. Stredne až vyššie odolná voči rakovine, stredne odolná voči múčnatke, stredne až menej voči chrastavitosti. Je náchylnejšia na hnednutie dužiny a šupky počas skladovania.
PÔVOD: Kanada, štát New Yor, Geneva, New York State Agricultural Experiment Station, vyšľachtil Dr. Donald K. Ourecky ako kríženca odrôd Vibrant x Holiday, kríženie prebehlo v roku 1970, odroda bola uvedná na trh v roku .
RAST: stredne bujný, vytvára guľovité, stredne vysoké, skôr riedke trsy. Listy sú tmavozelené, jemne šedasté s výrazným zamatovým ochlpením. Tvorí veľký počet väčšinou silných odnoží.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá. Kvitne skoro až stredne skoro na úrovni listov a pod listami.
PLODNOSŤ: je stredne vysoká až vysoká (okolo 250 g/rastlinu/v 2. roku pestovania), spoľahlivá.
PLODY: prvé sú veľké, ďalšie stredne veľké, a ľahké, pravidelne kužeľovité, tmavočervené, výrazne lesklé. Dužina je pevná, celočervená s dutinou. Chuť je osviežujúca, veľmi aromatická. Dôležité je zbierať plody včas, lebo pri prezrievaní mierne horknú. Plody sa ťažšie oddeľujú od plodného stvolu.
DOZRIEVANIE: veľmi skoré, od konca mája do 3. týždňa júna.
VYUŽITIE: plody sú vhodné na priamy konzum aj všestranné spracovanie na džemy, džúsy, výživy, sirupy, pečenie, sušenie či mrazenie.
STANOVIŠTE: slnečné, nie je náročná na pôdu, znáša veľmi dobre všetky typy pôd. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chladných polôh. Vďaka svojej vitalite môže byť na jednom stanovišti aj dlhšie než 3 roky za podmienky dostatočnej výživy.
ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolná v zime, stredne mrazuodolná v kvete kvôli skorému kvitnutiu, ale umiestnenie kvetov na úrovni listov a pod nimi znižuje šancu zmrznutia. Je silne odolná voči fialovej škvrnitosti listov (Diplocarpon earliana) vyššie odolná voči plesni sivej (Botrytis cinerea), a tolerantná voči múčnatke (Sphaerotheca macularis), citlivá na bakteriálnu škvrnitosť jahôd (Xanthomonas fragariae), červenú hnilobu koreňa (Phytophthora fragariae) a verticíliové vädnutie (Verticillium spp.).
PÔVOD: Švajčiarsko, región Jura, v r. 1992 vyšľachtil Valentin Blattner ako medzidruhový kríženec odrôd Medina (Seyve Villard 12-286 x Medoc noir) x Kaberne severnyj ((Galan x V. amurensis) x (V. amurensis x V. vinifera)).
RAST: veľmi bujný. Raší skoro.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý.
PLODNOSŤ: dobrá, je stredne citlivý na spŕchanie.
PLODY: strapce sú stredne veľké, kužeľovité, riedke až husté, často krídlaté. Bobule sú malé až stredne veľké. Šupka je modročierna, pružná a pokrytá hrubou vrstvou voskovitého osrienenia. Dužina je riedka.
DOZRIEVANIE: stredne skoré, koncom septembra až začiatkom októbra.
VYUŽITIE: muštová odroda na výrobu aromatického vína s osobitou muškátovou vôňou a s menším množstvom trieslovín.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Vo vlhkej pôde dobre rastie, ale menej plodí. Vhodná najmä do teplých či chránených stredne teplých oblastí pestovania viniča.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve v zime, kvôli skorému rašeniu náchylnejší na poškodenie jarnými mrazmi, ale dobre regeneruje a rodí z podočiek. Je vyššie odolný voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola) a stredne voči botrytíde (Botrytis cinerea) a voči múčnatke viniča (Plasmopara viticola), neatraktívny pre muchu drozofilu japonskú (Drosophila suzukii).
PÔVOD: Francúzsko, Rouen, vypestoval ju škôlkar Boisbunnel ako semenáč neznámeho pôvodu okolo roku 1860 a Francúzska pomologická spoločnosť ju odobrila a pomenovala po francúzskom pomológovi Olivierovi de Serres. Synonymá: Sereska, Serreská, Serreská bergamotka, Bergamotka Serreská, Olivierka.
RAST: stredne bujný, vzpriamný, vždy bujnejší než Crassanská, na ktorú sa v mnohom podobá. Vytvára široké, ihlanovité koruny s pravidelne rozloženými kostrovými konármi a s množstvom krátkeho plodonosného obrastu.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Angoulemská, Blumenbachova, Dekanka Robertova, Esperenova maslovka, Guyotova, Lectierova, Madame Verté, Napoleonova maslovka, Trévouxská, Williamsova.
PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká až vyššia, pravidelná.
PLODY: stredne veľké až menšie (80-200 g a viac), tvarovo nepravidelné, guľaté, baňaté až hruškovité, hladké, nezhrbolené. Šupka je hrubá, len mierne lesklá, pri zbere zelená, v konzumnej zrelosti zelenožltá s hnedastým líčkom na slnečnej strane, s množstvom veľkých, hrdzavých lenticiel a často s hrdzou najmä pri kalichu a stopke. Dužina je žltkastá, pri zatienených plodoch až zelenkastá, jemná, rozplývavá, okolo jadrovníka aj zrnitá, šťavnatá. Chuť je veľmi dobrá, sladkokyselkavá, jemne korenistá, aromatická.
DOZRIEVANIE: zber až koncom októbra, pri opade listov, predčasne obraté plody vädnú a nedozrievajú. Konzumne dozrieva v januári, zrenie prezradí nielen žltnutie plodov, ale aj príjemná vôňa. Pri dobrom, chladnom uskladnení vydrží až do marca.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a výrobu destilátov, ale aj džemov a lekvárov, kompótov, muštov, výživ či na pečenie. Po zbere aj pred konzumným dozretím veľmi dobre znáša prepravu. Má nízky sklon k otlačeniu, stredný k hnednutiu dužiny, vyšší ku kamienkovitosti dužiny v nevhodných polohách a pôdach. Skladuje sa dobre, ak nebola podtrhnutá, vyžaduje vyššiu vlhkosť vzduchu.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené s teplou, priepustnou, humóznou pôdou s dostatočnou pôdnou vlhkosťou, takže je vhodná do teplých, vinohradníckych oblastí a na slnečné, teplé svahy pahorkatín, k múrom a stavbám z južnej strany.
ODOLNOSŤ: je stredne až silne mrazuodolná v dreve, menej v kvete. Je stredne až vyššie odolná voči chrastavitosti, odolná voči monilióze.
PÔVOD: neznámy, pravdepodobne z Francúzska alebo Severnej Ameriky. Je to stará odroda uvádzaná v katalógoch už v r. 1771. Synonymá a cudzie názvy: Kmínová reneta, Reinette de Canada, Kanada Renette, Reneta Kanadyjska, Pariser Rambur, Renet Kanadskij.
RAST: v mladosti veľmi bujný, neskôr bujný, vytvára veľké, plocho guľovité, rozložité až prevísavé koruny. Dobre obrastá krátkym až stredne dlhým plodonosným obrastom.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro a veľmi dlho, je zlým opeľovačom. Vhodné opeľovače napr.: Ananásová reneta, Baumannova reneta, Berlepschova reneta, Boikovo, Coxova reneta, Gdanský hranáč, Jonathan, Krasokvet žltý, Landsberská reneta, Malinové holovouské, Oldenburgovo, Ontario, Sudetská reneta, Zvonkové. Neopeľuje sa s Parménou zlatou zimnou a Hájkovou muškátovou renetou.
PLODNOSŤ: stredne skorá (5-6 rokov po výsadbe), stredne vysoká, striedavá.
PLODY: sú veľké až veľmi veľké, veľkostne stredne vyrovnané (priemerne 180 g, ale aj 450 g), plocho guľovité, pravidelne 5-hranne rebrovité, súmerné. Šupka je hladká, matná, pevná, v nepriaznivých podmienkach drsná a hrdzavá, najskôr hnedavozelená, neskôr bronzovožltá, s oranžovočerveným mramorovaným alebo pruhovaným líčkom, s hrdzavými lenticelami odrodovo typického kmínovitého, prípadne hviezdicovitého tvaru. Často vytvárajú nesúvislú, mramorovanú hrdzu po väčšej časti plodu. Je to tzv. kožovka. Dužina je žltobiela, krehká, neskôr jemná, niekedy mierne zrnitá, šťavnatá, po rozkrojení rýchlo hnedne. Chuť je veľmi dobrá, sladkokyslá, korenistá, renetovitá, s príjemnou vôňou.
DOZRIEVANIE: zber približne v polovici októbra, čo najneskôr, inak vädne pri skladovaní. Konzumne dozrieva v decembri a vydrží do februára. Vyžaduje vyššiu vzdušnú vlhkosť pri skladovaní, teplotu okolo 4 °C, nemá klesnúť pod 2 °C. Dobre sa prepravuje, najmä pri zbere, plody sa neotláčajú.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, sušenie, muštovanie výrobu lekvárov a vína.
STANOVIŠTE: slnečné, chránené. Vyžaduje teplú, vlhkejšiu, ale dostatočne odvodnenú, výživnú, najlepšie hlinitú pôdu. Je vhodná najmä do stredne teplých polôh. V drsných a suchých podmienkach sa jej nedarí dobre, v suchu trpí obaľovačom, v ílovitej pôde rakovinou.
ODOLNOSŤ: menej mrazuodolná v dreve a v kvete, silnejšie odolná voči chrastavitosti a múčnatke, stredne odolná voči rakovine, menej odolná voči monilióze.
PÔVOD: pravdepodobne z Anglicka z pol. 18. storočia.
RAST: bujný, vytvára veľkú, ihlanovitú korunu, neskôr je široko guľovitá. Má výrazne tmavozelené listy kontrastujúce so svetlozelenými listovými stopkami.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, sama je zlým opeľovačom, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače: Avranšská, Hardyho maslovka, Kozačka štuttgartská, Williamsova.
PLODNOSŤ: skorá, hojná, pravidelná.
PLODY: stredne veľké až veľké (až 10 cm dlhé), pretiahnuté, fľaškovitého tvaru, niekedy aj zakrivené. Šupka je hladká, lesklá, svetlozelená až žltozelená, na slnečnej strane s karmínovočerveným líčkom, z horších polôh môže byť trpkastá. Dužina je biela, jemná, veľmi šťavnatá, rozplývavá. Chuť je sladkokyselkavá až sladká, jemne vínovito korenistá, veľmi príjemná.
DOZRIEVANIE: zber okolo polovice augusta alebo aj skôr ešte v tvrdej, svetlozelenej zrelosti, konzumná zrelosť o 1-2 týždne, nevydrží dlho, výnimočne do začiatku septembra.
VYUŽITIE: na priamy konzum, sušenie, muštovanie, pečenie, na výrobu kompótov, džemov a lekvárov alebo destilátov.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Uprednostňuje hlboké, výživné pôdy, dostatočne vlhké, ale dobre odvodnené pôdy, ale uspokojí sa aj s horšími pôdami, ak nie sú príliš mokré a studené. Je vhodná do väčších záhrad a sadov alebo aj do alejí s dostatočne vysoko zapestovanou korunou. Je vhodná do teplých a stredne teplých polôh, v chladnejších síce dobre rastie, ale plody nedosahujú dobrú kvalitu.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Odolná voči chorobám, len v nevhodných polohách a pri prehustení koruny môže trpieť chrastavitosťou. Udržiavame vzdrušnú korunu a sadíme ju na vzdušné, otvorené lokality.
PÔVOD: druh pochádza pravdepodobne z JV Európy a na Zakaukazska, kde je najrozšírenější. Rastie aj v S Afrike a v Z Ázii. Už v staroveku ho vysádzali aj v ďalších oblastiach južnej Európy a čoskoro sa dostal aj do zaalpského priestoru. Odroda Bojar vznikla na Slovensku, výberom z prírodnej populácie v r. 1991 vo Výskumnom ústave ovocných a okrasných drevín a.s. Bojnice.
RAST: bujný. Má mohutný vzrast (cca. 25x10-15 m) a vytvára kompaktnú valcovitú korunu. Plodonosný obrastje kratší a bohatý. Listy má jednoduché, veľké, kožovité, podlhovasto kopijovité, lesklé, s pílkovitým okrajom. Borka je tmavohnedá alebo hnedosivá, v dospelosti popraskaná. Koreňový systém je mohutný.
OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, cudzoopelivý, hmyzom a vetrom opelivý, vyžaduje prítomnosť druhého geneticky odlišného jedinca, či už semenáča alebo inej kultúrnej odrody. Kvitne neskoro, až koncom júna, dobre sa opeľuje s odrodou Mistral. Samčie kvety sú zoskupené na dlhých, vzpriamených jahňadách, samičie kvety sú v dolnej časti samičích.
PLODNOSŤ: stredne skorá, po 5-7 rokoch, vysoká (60-80 kg/strom), pravidelná.
PLODY: Tmavohnedé, lesklé, veľké (priemerne 10,52 g) nažky, baňaté, ukončené kratším semeníkom. Jadro vypĺňa celý priestor, nemá hlboké zárezy. Na priereze je biele. Plody sú uložené v silne ostnatej čiaške. Chuť plodu v surovom stave je mierne trpkastá, po tepelnej úprave (upečení či uvarení) sladká, plná. Plody sú nutrične bohaté (vitamín B, C, E, esenciálne mastné kyseliny, vysoký obsah vlákniny a minerálnych látok).
DOZRIEVANIE: skoré, v prvej dekáde októbra. Plody vydržia krátkodobo uskladnené v chladničke.
VYUŽITIE: do sadov, parkov, alejí a veľkých záhrad. Výborná medonosná rastlina: kvety sú veľmi nektárodajné s kvalitným peľom a dáva aj medovicu. Plody sú po uvarení alebo upečení veľmi chutné. Využívajú sa v cukrárstve, pri výrobe gaštanového pyré alebo gaštanovej múky. Skladovateľnosť plodov pri nízkej teplote a primeranej vlhkosti je až 6 mesiacov, v domácich podmienkach si treba dať pozor na plesne.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, pôda ľahšia, hlboká, preferuje slabo až stredne kyslú, ale zvládne aj kyslejšie a piesčitú. Dôležité je, aby bola nevápnitá. Je vhodný do teplých a stredne teplých aj chránených vyšších polôh do približne 600 m n.m.
ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolný v dreve do -23 °C až -29 °C, kvôli neskorému rašeniu a kvitnutiu obvykle uniká poškodeniu výhonov a kvetov neskorými jarnými mrazmi. Náchylný na poškodenie parazitickou hubou Phytophthora spp. spôsobujúcej atramentovú škvrnitosť a náhle odumieranie a na rakovinu kôry gaštanov (Cryphonectria parasitica). Po dobrom zakorenení je silne suchuvzdorný.
PÔVOD: ČR, materská rastlina je 20 rokov pestovaná pri fare v Příměticích, ktoré sú súčasťou Znojma, pravdepodobne je to už asi 500 rokov pestovaný klon zo Znojma, lokality Hradiště alebo pochádza zo Strahovského kláštora v Prahe.
RAST: je veľmi bujný, rozložitý. Dosahuje až 8 m šírku a 6 m výšku v dobrých podmienkach, ale rezom sa dá krotiť.
OPEĽOVACIE POMERY: tvorí partenokarpické plody bez potreby opelenia.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, v 2 várkach - breba a hlavná úroda.
PLODY: sú stredne veľké až veľké, hruškovitého tvaru s menším okom. Šupka je v rôznych odtieňoch hnedej. Dužina je šťavnatá, hnedočervená, veľmi chutná.
DOZRIEVANIE: breba dozrieva začiatkom augusta, niekoľko dní po odrode Marie, hlavná úroda koncom septembra až v októbri.
VYUŽITIE: je to okrasný aj úžitkový ker, ktorý záhrade dodá závan Stredomoria. Kulinárne využitie: plody na priamy konzum aj spracovanie: sušenie, výroba džemov, destilátov, sirupov, likérov a podobne. Liečivé využitie: Plody fungujú aj ako bezpečný prostriedok proti zápche. Listy sa tiež dajú využiť a to nielen na zakrytie intímnych partií. :-) Odvar z listov podporuje chuť k jedlu. Napríklad chuť na syr pečený vo figových listoch, na sladký krém či zmrzlinu z nich, ešte poliate sirupom z figových listov. Chutný je aj čaj z mladých listov.
STANOVIŠTE: slnečné a chránené stanovište, teplé polohy, najlepšie pri múre nejakej budovy, na humus bohatá a dobre odvodnená pôda.
ODOLNOSŤ: staršie rastliny sú mrazuvzdorné do cca. -15 °C. Mladé rastliny pestujeme prvé 2-3 roky v kvetináči a v zime zazimujeme v chladnej miestnosti. Prvé roky po výsadbe do zeme môžeme ešte na zimu hlboko nastieľať slamou, lístím či ovčou vlnou. U nás nezvykne trpieť výrazne chorobami či škodcami.
PÔVOD: druh pochádza z Číny, kde sa pestuje viac ako 7000 rokov. Odroda Li pochádza z výberu 67 odrôd, ktoré doviezol z Číny, z provincie Šan-Si do USA v roku 1908 Frank Meyers v spolupráci s USDA. Po testovaní na Plant Introduction Station v Chico v Kalifornii a ďalších pokusných staniciach USDA na Floride, v Novom Mexiku, Oklahome, Texase a v Georgia boli na pestovanie v USA vybrané 4 odrody, vrátane odrody Li.
RAST: bujný, vzpriamený až rozložitý. Je to menší opadavý strom až krík dorastajúci do výšky 3-4 m a šírky 2,5-3 m. Odporúčame sadiť v spone aspoň 4x3 m. Konáre sú jemne tŕnité. Listy sú lesklé, oválne.
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samooopelivá, na dosiahnutie vyššej úrody odporúčame prítomnosť inej kompatibilnej odrody. Vhodné opeľovače: Lang, zrejme aj Honey Jar, Sherwood. Kvety sa tvoria na letorastoch a kvitnú v júni a v júli.
PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká, spoľahlivo pravidelná.
PLODY: veľké (priemerne 3-5 cm, 25 g), súdkovité až oválne, hladké. Tenká šupka dozrieva zo zelenožltej farby do mahagónovohnedej, lesklej. Dužina je najskôr svieža, zelenkavá, stredne šťavnatá a chrumkavá, pri dozrievaní po zbere krémovobiela, suchšia, špongiovitá. Jej chuť je začerstva (v zelenožltej zrelosti) podobná jablku, pri dozrievaní dohneda a strate vlhkosti sa mení na sladkú, podobnú chuti datlí, s jemnou kyselinkou. Obsahuje úzku, vretenovitú kôstku.
DOZRIEVANIE: skoré, od konca septembra do októbra. Môžu dlho ostať na strome, ak je suchšie počasie, tak na ňom pomaly zosychajú a sladnú. Dozrievať do sladkej suchej podoby môžu aj po zbere uložené v jednej vrstve na site. Po vysušení vydržia uskladnené vo vzduchotesných nádobách aj niekoľko mesiacov.
VYUŽITIE: okrasná a ovocná drevina v jednom, pôsobiaca veľmi exoticky. Plody tejto odrody sú vhodné najmä na priamy konzum v zelenožltej zrelosti, ale taktiež na sušenie, kandizovanie a ďalšie použitie. Keď sa sušia získavajú vzhľad aj chuť datlí, preto sa nazývajú aj "čínske datle", môžu sa aj pomlieť na prášok. Pridávajú sa do koláčov, chleba, želé, polievok atď. Nezrelé sa nakladajú do octu či soli. Liečivé využitie: Podporujú imunitu, majú antioxidačné, protirakovinové, protizápalové účinky a chránia pečeň pred poškodením. Listy majú zaujímavú vlastnosť, po požuvaní na chvíľu vyradia receptory sladkej chuti, takže napr. biely cukor chutí ako piesok.
STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne priepustnou pôdou. Vhodná do teplých a stredne teplých oblastí Slovenska.
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve do cca. -25 °C až -28 °C. Raší a kvitne neskoro, takže nebýva ohrozovaná neskorými jarnými mrazmi. Silne odolná voči zasoleniu pôdy a vápenitej pôde a voči vysokým teplotám ovzdušia. U nás ju netrápia choroby ani škodcovia.
PÔVOD: Francúzsko, Troyes, vypestovali ju bratia Baltetovci z ovocnej škôlky v Troyes ako náhodný semenáč Williamsovej, pomenovali ju po Dr. Julesovi Guyotovi, lekárovi, ktorý sa zaujímal o fyziku, mechaniku a telegrafiu, ale najviac sa preslávil svojou prácou v oblasti vinohradníctva, kde zaviedol známe pestovateľské systémy vedenia viniča - Guyotove vedenie. V roku 1875 hrušku uviedli na trh. Synonymá: Dr. Jules Guyot.
RAST: strom rastie slabšie, vytvára ihlanovitú, širokú korunu s redšími hlavnými vetvami, ktoré smerujú šikmo hore; postranné vetvy sú v neskorších rokoch mierne previsnuté, plodonosné drevo je krátke.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, dobre opeľuje iné odrody. Vhodné opeľovače: Charneuská, Williamsova, Lectierova, Madame Verté, Dekanka Robertova, Clappova maslovka.
PLODNOSŤ: nastupuje skoro a je veľmi dobrá, stála a pravidelná.
PLODY: stredne veľké až veľké (v závislosti od kvality pôdy), tvar pretiahnutý, kužeľovitý, nerovnomerný až mierne hrboľatý. Šupka je hladká, zelená, po dozretí jasno-žltá, zriedkavo sa objaví i načervenalé líčko, drobné lenticely sú prítomné v blízkosti stopky. Dužina je biela, rozplývavá, šťavnatá, chuť sladká až mierne kyslastá.
DOZRIEVANIE: zber koncom augusta (zbierame ešte tvrdé plody), konzumná zrelosť 8-10 dní po zbere, skladovateľnosť cca. 2 týždne.
VYUŽITIE: priamy konzum a na výrobu kompótov. Plody znášajú prepravu dobre len tesne po zbere, v tvrdom stave.
STANOVIŠTE: náročnejšia na stanovište, vyžaduje nižšie a stredné polohy - do 400 m.n.m. a živné pôdy, chránené pred mrazmi. Vhodná predovšetkým do záhrad.
ODOLNOSŤ: dobrá odolnosť voči chorobám a škodcom, netrpí chrastavitosťou. Mladé stromy sú menej odolné voči mrazom.
PÔVOD: pravdepodobne juhovýchodná Európa a Malá Ázia.
RAST: na Slovensku zákonom chránený druh. V prírode sa bežne vyskytujúci druh hrušky už len v nízkej početnosti a na pár miestach južnej hranice. Hruška snežná (Pyrus nivalis) je iný druh ako hruška obyčajná. Strom dorastá do výšky 6-10 m a šírky 5-7 m. Mladé vetvičky sú striebornobiele s chĺpkami. Staršie tmavnú do sivej až čiernej farby, rovnako aj kmeň. Na jeseň sa lístie sfarbí do tmavočervena, ako ostatné druhy hrušiek.
OPEĽOVACIE POMERY: kvitne skoro na jar veľkým množstvom veľkých bielych kvetov (v priemere 2,5-3 cm), kvôli čomu dostala druhový názov snežná / nivalis. Je cudzoopelivá a na dosiahnutie úrody potrebuje prepelenie geneticky odlišným jedincom svojho druhu (Pyrus nivalis) alebo nejakou hruškou domácou (Pyrus communis) či hruškou planou (Pyrus pyraster) kvitnúcou v podobný čas vo vzdialenosti do cca. 60 m.
PLODNOSŤ: v prípade prítomnosti opeľovača vysoká.
PLODY: malé guľovité až hruškovité, zelenožltej farby, jemnej, nakyslastej chuti po uhniličení.
DOZRIEVANIE: na zber dozrieva koncom októbra, konzumne až koncom novembra, vydrží do marca.
VYUŽITIE: strom je veľmi dekoratívny, najmä v kvete, vhodný do veľkých záhrad, parkov a alejí a vetrolamov. Plody sú vhodné na pálenie a sušenie alebo výrobu perry, teda hruškového cideru.
STANOVIŠTE:slnečné, je nenáročná na polohu a pôdu, dobre znáša sucho, ale aj ťažké ílovité pôdy.
ODOLNOSŤ: je mrazuodolná v dreve do -23,3 °C až -28,9 °C, odolná voči suchu, vetru a zasoleniu pôdy posypovou soľou.
PÔVOD: Španielsko, zrejme veľmi stará odroda z okolia Barcelony, možno už zo 17. storočia či skôr, popísaná v roku 1826 ako Barcelona nut v Katalógu Záhradníckej spoločnosti v Londýne. Synonymá: Fertile de Coutard, Katalónska, Catalonische Nuss, Große Barcelloner Zellernuss, Große bunte Zellernuss, Große runde Haselnuss, Große spanische Nuss, Miglinarina, Spanische Zellernuss, Spanish nut. Nie je identická s odrodou Barcelónska hranatá (= Eckige Barcelloner, Barcelone de Loddiges).
RAST: bujný, vzpriamený, hustý, málo odnožuje. Listy sú skôr menšie.
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, vetrom opelivá, kvitne skoro až stredne skoro, dlho a dlho s prekrýva aj kvitnutie samčích a samičích kvetov, je dobrým opeľovačom iných odrôd. Vhodné opeľovače: Tonda Gentile, Tonda Romana, Ennis, Ségorbe, Hallská obrovská, Nottingham, Webbova, atď. S odrodou Corabel, kvitnúcou neskoro, sa v čase kvitnutia míňa.
PLODNOSŤ: vysoká, priemerne 4 kg/ker pri 6-12-ročných kroch, priemerne 3,2 t/ha. Máva málo prázdnych orieškov (menej než 1 %).
PLODY: sú usporiadané po 2-5 väčšinou na konci konárov, sú veľmi veľké (priemerne 3,8 g, 20-22x20 mm), guľaté alebo guľato-hranaté, zhora a zdola mierne sploštené, často s 2 alebo viacerými rebrami, často dokonca s 2 špičkami. Pančuška je vykrajovaná a krátka, sotva zakrýva plod. Škrupina je tmavohnedá so svetlohnedými pruhmi, spodná časť často šedo plstnatá. Jadro je veľké, srdcovitého tvaru, dobre vypĺňa škrupinu. Podiel jadra k celkovej hmotnosti plodu je stredný, ale celková hmotnosť jadra je aj tak vysoká (priemerne 43 % hmotnosti plodu, teda asi 1,6 g). Chuť je výborná, mandľovo sladká. Šupka jadra je svetlohnedá s hnedými vláknami.
DOZRIEVANIE: skoré, v 1. polovici septembra.
VYUŽITIE: krík je vhodný do prírodných živých plotov, vetrolamov, medzí, menších aj väčších záhrad či sadov, poskytuje hmyzu prvý peľ v roku. Kulinárne využitie: plody sú vhodné na priamy konzum vcelku aj na spracovanie na pečenie, cukrovinky, ale aj na výrobu oleja či destilátu, likérov. Technické využitie: nevysýchavý olej sa používa aj v kozmetike a na výrobu farieb, mladé konáre sa používajú v košikárstve, napr. na výrobu lubových košov, ale aj na výrobu kvalitného drevného uhlia pre umelcov.
STANOVIŠTE: preferuje slnečné, ale zvládne aj polotieň, len tam je menej plodná. Najlepšie sa jej darí hlinitopiesčitých až piesčitohlinitých, humóznych, dostatočne vlhkých, ale priepustných pôdach, ale znesie aj horšie pôdy. Neznáša len suché alebo ťažké ílovité pôdy. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých oblastí.
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve, kvôli skoršiemu začiatku kvitnutia stredne mrazuodolná v kvete. Je stredne až menej odolná voči nosáčikovi lieskovému (Curculio nucum).

