Predobjednávky

PÔVOD: Nemecko, Univerzita v Hohenheime, vyšľachtil Dr. Walter Hartmann ako kríženec odrôd Čačanská najbolja a Valor, registrovaná v r. 2005.

RAST: stredne bujný, polovzpriamený.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne veľmi skoro až stredne skoro. Vhodné opeľovače: Čačanská lepotica, Čačanská najbolja, Jojo, Hanita, Opal, President.

PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 65 g, ale aj 80 g), podlhovasté, nesúmerné. Šupka je pod silným osrienením fialovomodrá. Dužina je žltozelená, tuhá, vláknitá, veľmi šťavnatá. Chuť je sladkokyslá, pri plnom vyzretí sladká až veľmi sladká, veľmi aromatická, výborná až vynikajúca. Kôstka sa väčšinou dobre oddeľuje od dužiny, ojedinele na jej rebrách môže dužina ostávať.

DOZRIEVANIE: veľmi neskoré, 10-12 dní po Bystrickej, teda od polovice do konca septembra.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie.

STANOVIŠTE: slnečné, nie je náročná na podmienky stanovišťa, ani pôdne pomery. Vzhľadom na neskorý čas dozrievania je vhodná do teplých a stredne teplých oblastí, aby stihla plne vyzrieť.

ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolná v dreve a kvete, tolerantná voči šarke, stredne odolná voči monilióze (Monilinia laxa).

PÔVOD: Nemecko, Halle an der Saale, vypestoval C. G. Büttner v roku 1788 z orieška z odrody Gunslebener Zellernuss zrejme z voľného opelenia.

 
RAST: bujný do výšky aj do šírky, krík je redší až stredne hustý, vzpriamený. Podrastá len veľmi slabo až slabo.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne neskoro, samčie kvety kvitnú 10 dní, samičie kvety 5 dní a kvitnutie sa prekrýva. V prítomnosti ďalšej v rovnaký čas kvitnúcej odrody je úroda ešte vyššia. Vhodné opeľovače: Barcelonská, Corabel, Lombardská biela, Katalónska, Tonda di Romana, Webbova, Zellská červenolistá.

 
PLODNOSŤ: neskoršia (po 6 rokoch po výsadbe), vysoká, pravidelná.

 
PLODY: veľké (priemerne 4,3 g), guľovité, svetlohnedé, pančuška je rovnako dlhá ako plod, stredne hrubo cípatá. Veľmi dobre sa lúska luskáčikom tak, že jadrá ostávajú vcelku. Jadro je stredne veľké až veľké, stredne dobre vypĺňa škrupinku (podiel z celkovej hmotnosti plodu je 45 %). Jadro je vajcovité, šupka je len slabo skorkovatená, vnútorná dutina je malá až stredne veľká. Chuť je dobrá až veľmi dobrá, aromatická, sladkastá. Dvojité jadrá sa nevyskytujú.

 
DOZRIEVANIE: neskoré, koncom 3. dekády septembra v priebehu asi 10 dní.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum vcelku aj na spracovanie na pečenie, cukrovinky apod.

 
STANOVIŠTE: preferuje slnečné, ale zvládne aj polotieň, len tam je menej plodná. Najlepšie sa jej darí hlinitopiesčitých až piesčitohlinitých, humóznych, dostatočne vlhkých, ale priepustných pôdach, ale znesie aj horšie pôdy. Neznáša len suché alebo ťažké ílovité pôdy. Je vhodná do všetkých pestovateľských oblastí, vo vyšších polohách na chránených stanovištiach.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, v pukoch aj kvete. Len v ťažkých ílovitých pôdach môže byť poškodená. Je stredne až silne odolná voči napadnutiu nosánikom lieskovým (Curculio nucum), netrpí chorobami.

PÔVOD: je to veľmi stará odroda neznámeho pôvodu, je však možné, že aj českého. Má veľmi veľa synoným. Synonymá: Vejlímek, Štětínské červené, Jablko štětínské červené, Jablko mastné, Jablko koláčové, Vejlímek chocholatý, Valník, Velínek, Vejlumek, Velímek, Kalvarůže, Velímek chocholatý, Roter Stettiner, Roter Winterstettiner, Rouge de Stettin, Rother Stettiner Apfel, Fucigena vulgaris, Der rothe Stettiner, Rother Herrnapfel, Rother Rostocker, Rostocker Apfel, Pomme rouge de Stettin, Vineuse rouge d’hiver, Pomme d’Adam d’hiver, D’Anaberg, De Hardy, De Jardy, De paradis ďhiver, De Rostock Stettin, Rother Kaiser, Belle Hervy, Rostrocker Stetting rouge, Rother Herrn-Zwiebel Apfel, Mat, Matapfel, Rother Bretigheimer, Tragamoner, Roth-apfel, Rother Zwiebel Apfel, Maler Apfel, Rothvogel, Eisenapfel, Roth u. sauerer Breitling, Sbohmer, Rothbädemer, Rother Asbacher, Rothbolg, Rother Bamberger, Kaiserkrone, Winterwollenschläger, Rother Wiener, Rothwiener, Rubiner, Rohwiener, Bluth u. rothe Renete, Winter Fleiner, Späther Bleichheimer, Krautländer, Rother u. später Calvill, Calviller, Rother Back, Bolzen, Sauer, rother Kirsch Apfel, Kohl Apfel, Schwerrother-Markt Apfel, Seiden, Rosenwasser, Garten, Braun, Butter, Kack, Rother Hart, Rother Rubin, Kischle, Pomme de fér, Ferrant, Kantjes, Zippel Apfel, Witlsboth, Guly Muly, Török, Bálint, Türkischer Weinling, Roter Backapfel, Roter Bietigheimer, Roter Glasapfel, Roter Herrenapfel, Roter Zwiebelapfel, Rostocker, Malerapfel, Mahler, Zigeunerapfel, Annaberger, Rotvogel

RAST: spočiatku mierny, neskôr bujný, tvorí veľmi veľké, plocho guľovité, široké koruny, ktorých konáre sa neskôr skláňajú. Je veľmi dlhoveký.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro a dlho, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače napr.: Aderslebenský kalvil, Bathské, Berlepschova reneta, Biesterfeldská reneta, Bismarckovo, Coxova reneta, Čistecké lahôdkové, Dukát, Florina, Golden Delicious, Gustavovo trvanlivé, Hammersteinovo, Hviezdnatá reneta, James Grieve, Jonathan, Krasokvet žltý, Landsberská reneta, Matkino, Míšeň jaroměřská, Parména zlatá zimná, Signe Tillisch, Spartan, Šampion, Worcesterská parména, Zvonkové..

PLODNOSŤ: neskorá (až po 10. roku od výsadby), vysoká, pravidelná, každý druhý rok vyššia.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 160 g), skôr sploštene guľovité, nesúmerné, s tupými širokými hranami. Šupka je pôvodne svetlozelená, neskôr žltozelená, krytá karmínovou červeňou s bielymi a červenými bodkami, jej povrch je hladký. Dužina je šťavnatá, tvrdá, pevná, zelenobiela, na vzduchu takmer nehnedne. Chuť je výborná, sladkokyslá až pikantne kyslastá, bez korenitosti, no s jedinečnou príchuťou.

DOZRIEVANIE: zber koncom októbra, konzumne dozrieva v decembri, vydrží dlho, až do mája či dlhšie. Nepadá predčasne vo vetre.

VYUŽITIE: najmä priamy konzum, na sušenie a na výrobu vína. Dobre sa prepravuje a skladuje, pri skladovaní nevädne.

STANOVIŠTE: slnečné, neuzavreté, s vlhkou, ale dostatočne odvodnenou pôdou, najmä hlinitou, neznáša príliš ťažké, ílovité pôdy. Je vhodná do teplých, ale najmä do stredných a chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Menej odolná voči rakovine v ťažkých, ílovitých pôdach, menej odolná voči chrastavitosti, preto vysádzame na vzdušné miesto a udržiavame vzdušnú korunu. Je dobre vetruodolná. Nezvykne trpieť inými chorobami.

PÔVOD: Anglicko, vyšľachtil ju Thomas Webb v Calcote v Readingu v grófstve Berkshire.

RAST: stredne bujný až bujný, tvorí stredne husté, vzpriamené kry, podrastá veľmi slabo až slabo.

OPEĽOVACIE POMERY: je čiastočne samoopelivá, kvitne neskoro, samčie kvety začínajú kvitnúť skôr než samičie, ale kvitnutie sa čiastočne prekrýva. Úroda je vyššia v prítomnosti inej odrody kvitnúcej v rovnaký čas. Vhodné opeľovače: Barcelonská, Corabel, Hallská obrovská, Katalónska, Tonda di Romana, Zellská červenolistá.

PLODNOSŤ: skorá (v 3.-4. roku po výsadbe), vysoká až veľmi vysoká, dosť pravidelná v dobrých podmienkach.

PLODY: sú stredne veľké až veľké (priemerne 2,8 g, od 2,3 po 4,1 g), podlhovasto valcovité, ryhované, svetlohnedé, stredne dobre sa lúskajú, ľahko sa lúskajú luskáčikom. Pančuška je rovnako dlhá alebo len o niečo dlhšia než plod, je stredne až silne cípovitá. V súplodí býva viac než 4 plody. Jadro je stredne veľké (priemerne 1,1 g), dobre vypĺňa škrupinku (tvorí 41-48 % hmotnosti celého plodu). Jadro je dlhé, valcovité, šupka je mierne zvrásnená, svetlohnedá, len málo skorkovatená. Chuť je pomerne aromatická, dobrá až veľmi dobrá, sladkastá až sladká, v suchom stave priemerná. Dvojité jadrá sa nevyskytujú.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, počas 2. a 3. dekády septembra.

VYUŽITIE: na priamy konzum vcelku aj na spracovanie na pečenie, cukrovinky apod.

STANOVIŠTE: slnečné, ale aj polotieň, ale v ňom je úroda nižšia. Vyžaduje úrodné, teplé, dostatočne vlhké pôdy, najlepšie hlinitopiesočnaté až hlinité s dostatkom vápniku, v horších pôdach sú výnosy aj kvalita nižšie. Je vhodná do teplých a stredne teplých oblastí. Nevhodné sú mrazové kotliny.

ODOLNOSŤ: menej mrazuodolná v dreve a kvetných pukoch, samčie jahňady trpia neskorými jarnými mrazmi. Chorobami nezvykne trpieť. Viac ju vyhľadáva roztoč vlnovník lieskový (Phytoptus avellanae) a čiastočne aj nosánik lieskový (Curculio nucum), vtáky a veveričky.

PÔVOD: lombardská lieska (Corylus maxima) nie je presne známeho, európskeho pôvodu, možno od Čierneho mora, je to stará odroda. 

RAST: stredne bujný až bujný, vytvára husté kry polovzpriameného tvaru do výšky a šírky 4-6 m. Stredne silno až silno podrastá. Listy sú sfarbené do bordova.

OPEĽOVACIE POMERY: samičie kvety začínajú rozkvitať skoro až stredne skoro a skôr než samčie, ktoré kvitnú neskoro až veľmi neskoro, ale napriek tomuto protogynickému kvitnutiu je čiastočne samoopelivá. Vhodné opeľovače: Hallská obrovská, Webbova atď.

PLODNOSŤ: stredná (2,5 kg/strom), stredne pravidelná.

PLODY: súplodie tvoria viac než 4 plody. Ich pančušky sú červené, dlhšie než plody, iba málo vykrajované. Plody sú malé až stredne veľké (priemerne 2 g, od 1,8 po 2,3 g), dlhé, valcovité, hnedé s ružovkastým nádychom. Jadro je menšie (priemerne 1 g), veľmi dobre vypĺňa celú škrupinu (priemerne tvorí 52 % hmotnosti plodu). Šupka jadra je červenkastá až hnedočervená a buď nie je vôbec alebo len veľmi slabo skorkovatená. Jadro sa lúska stredne dobre. Chutí veľmi dobre, aromaticky, sladkasto až sladko, má vysoký podiel tukov. Podiel jadra z hmotnosti plodu je stredný až vysoký (až 55 %), dvojité jadrá sa nevyskytujú.

DOZRIEVANIE: stredne skoré - počas 2. dekády septembra.

VYUŽITIE: priamy konzum aj cukrárenské spracovanie.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, chránené pred severnými vetrami a mimo mrazových kotlín. Pôdy najlepšie ľahšie hlinitopiesčité či piesčitohlinité s dostatkom živín a vlahy v teplých až stredne teplých pestovateľských oblastiach (do cca. 450 m n.m.).

ODOLNOSŤ: mrazuodolná v dreve do -34 °C, silne mrazuodolná aj v samčích kvetoch. Veľmi málo náchylná na botrytídu (Botrytis cinerea).

PÔVOD: USA, rozširovala ju od r. 1874 škôlka Ellwanger Barry v Rochesteri v štáte New York.

RAST: v mladosti bujný, neskôr stredne bujný, tvorí vznosnú korunu, neskôr sa kostrové konáre pod úrodami rozkladajú a koruna je guľovitá, postranné konáre v spodnej časti sa zahusťujú, vyžadujú pravidelné preriedenie.

OPEĽOVACIE POMERY: je spoľahlivo samoopelivá, kvitne stredne skoro a je dobrým opeľovačom napríklad pre odrody Katalónsky špendlík či Lützelsachsenská.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká až obrovská, ešte vyššia než u Oullinskej, pravidelná.

PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 50-70 g), vyrovnané, guľaté až oválne, asymetrické. Šupka je zelenožltá, v plnej plodnosti pokrytá belavožltými pruhmi, celá jemne bielo osrienená, s malými lenticelami a niekedy aj hrdzou, je jemná, mierne kyslá a dá sa stiahnuť v dobe zrelosti. Dužina je žltozelená, veľmi jemná, mäkká, veľmi šťavnatá. Chuť je sladká, aromatická, korenistá, veľmi dobrá. Kôstka sa dobre oddeľuje od dužiny, dužina na nej ostáva len počas veľmi daždivého či studeného leta, kedy je aj chuť dužiny mdlejšia.

DOZRIEVANIE: skoré, v prvej dekáde augusta, vydrží na strome 2-3 týždne.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na výrobu kompótov, džemov, marmelád, destilátov. Je citlivá na otlačenie pri preprave. 

STANOVIŠTE: slnečné, kvôli vysokej plodnosti vyžaduje hlbokú, úrodnú, vlhkejšiu pôdu. V suchých a chudobných pôdach stromy skoro chradnú a trpia glejotokom. V studených pôdach a v zatienení sú plody bez chuti. Vhodná do teplých a stredne teplých polôh s kvalitnou pôdou.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa), málo náchylná na moníliovú hnilobu (Monilinia fructigena), spoľahlivo tolerantná voči šarke.

PÔVOD: vysokobylinné lesy bohaté na dusík, vlhké jaseňové lesy, rúbaniská a medze v rámci Európy okrem najsevernejších oblastí, sever Afriky, v Ázii od Malej Ázie cez Kaukaz po Kaspické more

 
RAST: rýchly. Dorastá na až 7 m vysoký krík alebo strom, bohato rozkonárený, s plochým koreňovým systémom.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, prítomnosť ďalšieho geneticky odlišného kríka zvyšuje plodnosť, opeľovaná hmyzom. Kvitne od mája do júna žltobielymi kvetmi s charakteristickou vôňou a liečivými účinkami.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: čierne lesklé kôstkovice veľke až 6 mm s tmavočervenou farbiacou šťavou usporiadané do okolíkov.

 
DOZRIEVANIE: v auguste a septembri.

 
VYUŽITIE: Využíva sa celá rastlina, najčastejšie jej kvety a plody. Kvety sa používajú na čaj proti horúčke, sú močopudné a potopudné, podporujú tvorbu mlieka a uľahčujú vykašliavanie, externe pôsobia protizápalovo, vyprážajú sa, vyrába sa z nich limonáda, šumivé víno, ochucujú sa nimi krémy a zmrzliny, ale aj zavárané ovocie či džemy, napr. egrešový, dajú sa použiť ako posýpka na koláče. Plody treba pred konzumáciou aspoň 15 minút tepelne upraviť a prepasírovať semienka. Veľmi chutné sú z nich sirupy, džemy a výživy (oboje najlepšie doplnené o hrušky či jablká bohaté na pektín). Dajú sa použiť aj pri pečení koláčov, výrobe omáčok a čatní, robí sa z nich víno, destiláty. Využívajú sa v potravinárstve na prifarbovanie potravín a majú aj protivírusové účinky. Mladé rovné konáre sa používajú pri výrobe píšťal a iných hudobných nástrojov.

 
STANOVIŠTE: Zvláda aj polotieň, aj horšie pôdy, ale uprednostňuje slnečné, dostatočne vlhké miesto s výživnou pôdou.

 
ODOLNOSŤ: plne mrazuvzdorná do -29 °C. Dobre znáša veterné polohy, toleruje znečistenie ovzdušia.

PÔVOD: Francúzsko, Bry-Sur-Marne neďaleko Paríža, náhodný semenáč objavený okolo roku 1820.

RAST: najskôr bujný, potom slabne, vytvára menšiu guľovitú korunu, je vhodná aj do menších záhrad. Vyžaduje častejší zmladzovací rez.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro až stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Cárska, Čačanská raná, Ersingenská (Ahlbachova) a Lützelsachsenská, Viktória.

PLODNOSŤ: stredne skorá až neskoršia, vysoká až veľmi vysoká, pravidelná.

PLODY: menšie až stredne veľké (priemerne 15-22 g), guľaté, zo strán mierne stlačené, súmerné. Pod svetlomodrým osrienením a tmavofialovou kyslejšou šupkou ukrýva polotuhú, jemnú, zelenožltú, šťavnatú dužinu, dobre odlučiteľnú od kôstky. Chuť je sladkastá, málo kyselkavá, korenistá, veľmi dobrá až vynikajúca.

DOZRIEVANIE: veľmi skoré, koncom júla postupne. Plody vydržia na strome aj 2 týždne.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, na sušenie, výrobu kompótov, destilátov či lekvárov. Po zbere dobre znášajú prepravu.

STANOVIŠTE: slnečné, nie je veľmi náročná na stanovište. Uprednostňuje vlhkejšie úrodné pôdy, ale vyslovene jej vadia len suché stanovištia, na ktorých sú plody pri veľkých úrodách príliš malé, nevyfarbené, menej chutné. Je vhodná do všetkých polôh pre slivky aj do tých vyšších.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, stredne tolerantná voči šarke s prejavmi najmä na listoch, stredne až vyššie odolná voči monilióze (Monilinia spp.), netrpí glejotokom.

PÔVOD: Bulharsko, Pancharevo južne od Sofie, veľmi dlho rozšírený a známy náhodný semenáč, registrovaný v r. 1983. Synonymá: Pancharevski tsilindrichen (= Pančarevský valcovitý).

RAST: stredne bujný až bujný, vzpriamený až mierne rozložitý, tvorí pyramidálne koruny, dosahuje výšku a šírku 3-4 m.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivý, na dosiahnutie úrody potrebuje prítomnosť inej odrody drieňa, kvitne skoro.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká až vysoká, pravidelná.

PLODY: sú veľké (priemerne 7,69 g, 28,46 mm x 20,14 mm), valcovité až oválne. Šupka je žiarivočervená až tmavočervená. Dužina je šťavnatá. Kôstka je v pomere k hmotnosti plodu stredne veľká (priemerne 9,8 %). Chuť je výborná, sladkokyslá až sladšia.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 2. polovici augusta, relatívne krátko, okolo 1-2 týždňov v závislosti od priebehu teplôt.

VYUŽITIE: je to dekoratívny aj jedlý ker vhodný do menších aj väčších záhrad, živých plotov voľných aj prísne rezaných, do sadov, parkov a inej mestskej zelene, aj do medzí a vetrolamov, kvôli skorému kvitnutiu ako jeden z prvých zdrojov peľu aj nektáru aj do včelníc. Kulinárne využitie: Plody sú vhodné na priamy konzum aj na spracovanie, napr. na želé, džem, ovocné šťavy, sirupy, kompóty, destiláty, kandizované ovocie, nakladanie nezrelých plodov ako nepravých olív. Zo semien sa dá získavať kvalitný jedlý olej. Opražené a pomleté semená sa dajú použiť ako náhrada kávy. Liečivé využitie: plody a kôra sa používajú na zníženie horúčky a plody aj na tráviace problémy, kvety proti hnačke. Technické využitie: z kôry sa dá získať žlté farbivo, z koreňov červené. Listy sú dobrým zdrojom tanínu. Drevo je ťažké a veľmi kvalitné a používa sa na výrobu násad náradia apod.

STANOVIŠTE: slnečné, s dobre priepustnou pôdou, znáša aj vápenité, zásadité pôdy. Vhodný do teplých, stredne teplých aj chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve aj kvetoch (aspoň do -10 °C), hoci kvitne skoro. Po zakorenení dobre odolný voči suchu a teplu, aj vetru. Odolný voči vysokému obsahu vápniku v pôde.

PÔVOD: Francúzsko, v r. 1825 ju ako náhodný semenáč objavil v lesíku Zoologickej záhrady St. Lucas pri Angers, Nicolas Giffard, roľník a škôlkar z Fouassieres.

 
RAST: slabší, tvorí riedke šlahúňovité koruny.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Avranšská, Esperenova bergamotka, Guyotova, Krivica, Parížanka, Trévouxská, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: neskoršia, závislá na stanovišti - v dobrých podmienkach pravidelná a spoľahlivá, v nevhodných striedavá a neistá.

 
PLODY: stredne veľké (70-120 g, niekedy aj 150 g), pravidelné, podlhovasté hruškovité. Šupka je lesklá a hladká, žltozelená s červenými bodkami, na slnečnej strane mramorovano červená. Dužina je belavá, jemná, veľmi šťavnatá, maslovej, rozplývavej konzistencie. Chuť je výborná, sladká a len ľahko korenistá a jemne kyselkavá. Zrelé plody výrazne voňajú.

 
DOZRIEVANIE: zber od 20. júla ešte v tvrdom stave, konzumne dozrieva koncom júla až začiatkom augusta.

 
VYUŽITIE: výborná najmä na priamy konzum, ale aj na výrobu kompótov. Dopravu znáša len krátko po zbere v tvrdom stave.

 
STANOVIŠTE: vyžaduje slnečné, teplé, dostatočne chránené, ale nie uzavreté stanovište, najlepšiu kvalitu plodov dosahuje na živných, ľahkých pôdach. Vhodná najmä do teplých polôh pre pestovanie hrušiek.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve aj kvete, stredne odolná voči chrastavitosti.

PÔVOD: Švédsko.

 
RAST: silný rast, vytvára vzpriamený ker.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá; prítomnosť ďalších ríbezľových odrôd zvyšuje úrodnosť.

 
PLODNOSŤ: stredná až vysoká.

 
PLODY: bobule sú krásne čierne, lesklé, guľovité, stredne veľké až veľké, zoskupené na dlhších strapcoch; neopadávajú. Chuť je aromatická, lahodná, sladko-kyselkavá.

 
DOZRIEVANIE: v prvej polovici júla.

 
VYUŽITIE: priamy konzum i ďalšie spracovanie - predovšetkým výroba štiav.

 
STANOVIŠTE: slnečné, chránené stanovište, príp. polotieň. Najviac sa jej darí v stredných polohách a hlbšej, živnej, priepustnej pôde.

 
ODOLNOSŤ: vysoká odolnosť voči antraknóze, hrdzi a americkej múčnatke. Mrazuodolná odroda, vhodná na ekologické pestovanie.

PÔVOD: Taliansko, stará, krajová odroda z regiónu Apúlia z okolia Trinitapoli v provincii Foggia, ktorá sa rozšírila už okolo roku 1830. Synonymá: Mandorla del Trono, Del Trono, Troilo, Truoghio, Mazetto, Guara, Troito.

RAST: bujný, rozložitý.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi, má vysokú úrodnosť, aj keď je pestovaná samostatne. Prítomnosť inej, v podobný čas kvitnúcej odrody, napr. Ferragnès, Lauranne, Supernova, Genco môže zvýšiť úrodu. Kvitne neskoro.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: sú stredne veľké až veľké. Škrupina je tvrdá a dobre chráni jadro pred škodcami. Jadrá sú elipsovité až podlhovasté, stredne veľké až veľké (priemerne 1,25-1,50 g, priemerne 42-44 % hmotnosti plodu), zvrásnené, svetlé, tvrdé, chrumkavé. Podiel dvojitých jadier je veľmi vysoký (25-35 %). Chuť je veľmi dobrá až výborná, výrazná, sladká, jadrá obsahujú na mandle vysoký podiel bielkovín (priemerne 21 g na 100 g hmotnosti čerstvých plodov).

DOZRIEVANIE: je skoré, už v 1. polovici septembra.

VYUŽITIE: okrasné využitie: stromy sú okrasné a silne voňavé na jar, keď sú bohato zakvitnuté, ale aj v lete bujným rastom, olistením a plodmi a sú veľmi atraktívne pre opeľovače. Kulinárne využitie: jadrá plodov na konzumáciu v čerstvom stave a na výrobu cukroviniek, pečených a obaľovaných mandlí, marcipánu, na získavanie oleja na kulinárne aj kozmetické účely atď., kvety na ovoňanie kuchynských olejov, dužina a šupka nezrelých plodov po vysušení ako korenie. Technické využitie: škrupinky jadier napr. na kúrenie.

STANOVIŠTE: slnečné, stredne ťažká až ľahšia pôda bohatá na humus a živiny. Vhodná pre teplé a stredne teplé oblasti, prípadne chránené chladnejšie oblasti.

ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolná v dreve, v kvete vďaka veľmi neskorému kvitnutiu lepšie uniká neskorým jarným mrazom. Je málo odolná voči hrdzi (Tranzschelia pruni-spinosae), červenej škvrnitosti listov (Polystigma amygdalinum) a voči hube Diaporthe amygdali. Vďaka tvrdej škrupinke je dobre odolná voči vtákom, veveričkám či hmyzu. Po zakorenení je relatívne dobre odolná voči suchu.

PÔVOD: kyselka z Maďarska.

RAST: rastie stredne bujne až bujne, polovzpriamene. Vytvára guľovité až pyramidálne koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne neskoro až veľmi neskoro.

PLODNOSŤ: stredne skorá, stredne vysoká až vysoká a pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké, sploštené. Šupka je jemná, lesklá, tmavočervená. Dužina jemná, mäkká, šťavnatá. Chuť je sladkokyslá, pri plnom vyzretí až kyslosladká, veľmi aromatická, výborná. Šťava stredne farbí.

DOZRIEVANIE: neskoré, v 7. čerešňovom týždni, takže koncom júla až začiatkom augusta.

VYUŽITIE: na priamy konzum, výrobu džemov, sirupov, kompótov, likérov.

STANOVIŠTE: slnečné, na pestovanie vhodnejšie teplejšie lokality, kde dosahujú plody lepšie kvality.

ODOLNOSŤ: stredne až silne mrazuodolná v dreve aj kvete, plody sú odolné voči praskaniu počas dlhotrvajúcich dažďov.

PÔVOD: Maďarsko, Budínske vrchy, krajová odroda neznámeho pôvodu, jej zaradenie do pestovania navrhol József Főző a na trh bola uvedená v roku 1960.

 
RAST: bujný, tvorí rozložité koruny.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, puky sa po zime prebúdzajú neskoro a aj kvitne neskoro.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké, mierne splošteno guľovité plody. Šupka je mierne plstnatá, žltozelená, na väčšej časti plodu má červené, pruhované, prípadne rozmyté líčko. Dužina je svetlozelenobiela, stredne vláknitá, silne šťavnatá, dobre oddeliteľná od kôstky. Chuť je príjemná, sladkokyselkavá, aromatická.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré, v polovici júla až začiatkom augusta. Zle znášajú prepavu.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, ale aj na všestranné spracovanie na kompóty, džemy, džúsy, výživy či destilát.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené. Ideálna je hlboká, dobre odvodnená a prevzdušnená, ale dostatočne vlhká pôda bohatá na živiny, stredne ťažká. Je vhodná aj do vyšších polôh pestovania broskýň.

 
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve a kvetných pukoch, kvôli neskoršej tvorbe peľu a neskoršiemu kvitnutiu lepšie uniká jarným mrazom. Vyššie tolerantná voči kučeravosti (Taphrina deformans).

PÔVOD: Z, stredná a JV Európa, na S po Dánsko, na V po Z Ukrajinu, na J končí S Španielskom a J Talianskom. Izolované lokality jsou v J Švédsku a Malej Ázii.

RAST: stredne rýchly. Je to mohutný, dlhoveký strom dorastajúci do výšky 30-40 metrov a šírky 20 m, dožíva sa až 600 rokov. Koruna je široko vajcovitá až guľovitá, rozložitá. Kôra červenohnedá až hnedosivá, borka sivá, rozpukaná. Listy sú jednoduché, široko srdcovité, s výrazne pílkovitým okrajom, na vrchnej strane sú tmavo zelené, lysé, na spodnej strane žltkasto zelené, na žilkách husto chlpaté.

OPEĽOVACIE POMERY: zrejme samoopelivá, hmyzom opelivá. Žltobiele kvety sú usporiadané v previsnutých vrcholíkoch po 2-3, max. 7, kvitnú v júni, asi 2 týždne pred l. malolistou.

PLODNOSŤ: Plody spoľahlivo dozrievajú aj v chladnejších polohách - na rozdiel od plodov l. malolistej.

PLODY: guľovité oriešky s 4-5 hranami s veľkosťou 0,6-1 cm, oplodie je v plnej zrelosti tvrdé, husto plstnaté, nedá sa stlačiť prstami.

DOZRIEVANIE: v septembri a októbri, plody ostávajú na strome cez zimu.

VYUŽITIE: veľmi dekoratívna, krajinotvorná, významná medonosná drevina vhodná do záhrad, parkov, alejí a stromoradí, ako solitér či dvojice do krajiny ku kaplnkám. Listové púčiky sú jedlé, chutia ako oriešky. Jedlé a veľmi chutné sú práve sa rozvíjajúce listy. Kvety sú jedlé aj liečivé: majú protikŕčové účinky, podporujú potenie a vykašliavanie, znižujú krvný tlak, sú upokojujúce a mierne preháňavé, používajú sa pri prechladnutí a proti zlému tráveniu, kôrnateniu ciev, zvracaniu či búšeniu srdca. Jedlé sú aj kvetné púčiky či ešte mäkké mladé plody, z ktorých sa dá vyrobiť falošná čokoláda. Drevo je mäkké a veľmi vhodné na rezbárstvo, drevné uhlie z konárikov sa používa na kreslenie.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, znesie aj veterné. Uprednostňuje úrodnú, vlhkú, hlinitú, hlbokú, vápenitú až neutrálnu pôdu, toleruje aj mierne kyslú, neznáša len príliš suchú či príliš vlhkú. Prirodzene rastie na humóznych, vlhkejších pôdach, v suťových a roklinových lesoch, v javorových a lipových bučinách. Dobre znáša zatienenie a udrží sa aj pod inými drevinami aspoň ako krík. Je náročná na vyššiu vzdušnú vlhkosť. Vhodná od nížin po vyššie polohy.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve do -29 °C až -34 °C, je citlivejšia na neskoré jarné mrazy.

RAST: stredne bujný, polovzpriamený.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne skoro. V prítomnosti ďalších odrôd kvitnúcich zároveň sa zvýši úroda. Vhodné opeľovače: Čačanská lepotica, Haganta, Herman, President.

PLODNOSŤ: stredne skorá, stredne vysoká až vysoká, pravidelná.

PLODY: sú veľmi veľké (priemerne 60 g), elipsovité, nesúmerné. Šupka je pod osrienením purpurovo fialová, na slnečnej strane intenzívnejšia. Dužina je žltozelená, mäkká až stredne tuhá, veľmi šťavnatá. Chuť je kyslo sladká, pri plnom vyzretí sladká až veľmi sladká, dobre aromatická, dobrá až výborná. Kôstka sa stredne dobre oddeľuje od dužiny, niekedy môže dužina na jej rebrách ostávať.

DOZRIEVANIE: je veľmi skoré, 42 dní pred Bystrickou, teda v 2. polovici júla, treba zbierať postupnou prebierkou najzrelšie plody.

VYUŽITIE: výborná na priamy konzum, výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátov, sušenie či pečenie.

STANOVIŠTE: slnečné, nie je náročná na stanovište a pôdu. Je vhodná do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná, stredne tolerantná voči šarke (prejavuje sa na listoch a vo veľmi malej miere na plodoch) a stredne až silne odolná voči ostatným chorobám.

PÔVOD: zrejme Nemecko, stará odroda, prvýkrát spomenutá v r. 1892.

RAST: bujný, vzpriamený, dorastá do výšky 6 m a šírky 2,5 m. Listy sú mladé bordové, podobne ako pančušky, neskôr počas roku viac zozelenajú.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne v marci a apríli, samčie jahňady sú červenohnedé. Vhodné opeľovače: Hallská obrovská, Nottingham.

PLODNOSŤ: vysoká.

PLODY: stredne veľké, ukryté v bordových pančuškách. Jadrá sú veľké, dobre vypĺňajú škrupinku. Chuťovo sa podobajú na divú liesku, sú aromatické, sladkasté, s drevitými tónmi.

DOZRIEVANIE: skoré, začiatkom septembra.

VYUŽITIE: plody sú vhodné na priamy konzum vcelku aj na spracovanie na pečenie, cukrovinky apod.

STANOVIŠTE: slnečné, ale aj polotieň, ale v ňom je úroda nižšia. Vyžaduje úrodné, teplé, dostatočne vlhké pôdy, najlepšie hlinitopiesočnaté až hlinité s dostatkom vápniku, v horších pôdach sú výnosy aj kvalita nižšie. Je vhodná do teplých a stredne teplých oblastí. Nevhodné sú mrazové kotliny.

ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolná.

PÔVOD: Spojené kráľovstvo, všimol si ju George Dummer, pracovník v ovocnom sade, ktorý ju vypestoval v r. 1949 ako semenáč Worcesterskej parmény, ktorá bola pravdepodobne opelená Bathským. Neskôr si ju všimol škôlkar Jack Matthews v Thurstone pri Bury St. Edmunds a začal ju množiť od roku 1960 a od roku 1962 s jej súčasným menom Discovery. 

RAST: stredne bujný, neskôr slabší, vytvára stredne veľké, hustejšie, široko pyramidálne, neskôr guľovité koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Coxova reneta, Golden Delicious, James Grieve, Mio, Parména zlatá zimná, Quinte, Spartan.

PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, stredne vysoká až vysoká, s prebierkou pravidelná.

PLODY: stredne veľké až menšie (priemerne 95-125 g), plocho guľovité, súmerné. Šupka je stredne hrubá, hladká, lesklá, krémovožltá, s rozmytým a pruhovaným červeným líčkom aj na 3/4 plodu. Dužina je biela, pod šupkou ružovejúca, krehká, stredne až viac šťavnatá. Chuť je veľmi dobrá, aromatická, sladkokyslá.

DOZRIEVANIE: zber v 1.-2. dekáde augusta, počas 10-14 dní, konzumne dozrieva hneď, vydrží uskladnená v chlade 2-3 týždne.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na pečenie či výrobu jablkového pyré.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené pred silnejším vetrom, ale neuzavreté. Preferuje hlboké, výživné, primerane vlhké pôdy, ale toleruje širšiu škálu pôd, ak nie sú príliš suché alebo naopak mokré, ílovité. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých, prípadne do chránených chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolná v dreve aj v kvete. Je stredne až vyššie odolná voči chrastavitosti, stredne odolná voči múčnatke, je náchylnejšia na rakovinu v ťažkej, ílovitej pôde.

PÔVOD: Poľsko, vyšľachtená v roku 1972 v Inštitúte záhradníctva a kvetinárstva v Skierniewiciach z voľného opelenia genotypu 622485/CIRI 5t77, registrovaná v r. 1994.

RAST: bujný, vytvára guľovité, zvyčajne pravidelné koruny s konármi vyrastajúcimi pod tupým uhlom.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro veľkým množstvom veľkých ružových kvetov.

PLODNOSŤ: skorá (v 2.-3. roku po výsadbe), vysoká, vyžaduje prebierku.

PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 90-160 g, po prebierke až 200-300 g), oválne. Šupka je mierne plstnatá, tmavožltá, z 30-50 % pokrytá intenzívne červeným, rozmytým či bodkovaným líčkom. Dužina je stredne tuhá, krémovožltá, v okolí kôstky mierne červenajúca, veľmi šťavnatá, dobre sa oddeľuje od kôstky. Chuť je sladkokyslá až sladká, aromatická.

DOZRIEVANIE: neskoré, v 2. polovici augusta, 10-15 dní po odrode Redhaven.

VYUŽITIE: na priamy konzum aj všestranné využitie na kompóty, džemy, výživy, džúsy, destiláty.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Pôdu vyžaduje dobre zásobenú vlahou aj živinami. Vhodná do teplých, stredne teplých aj chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: stredne až silne mrazuodolná v dreve a kvetných pukoch (podobne či viac než Redhaven, podobne ako Harco, menej než Reliance), stredne tolerantná voči kučeravosti listov (Taphrina deformans) a ďalším chorobám.

PÔVOD: Fínsko, Lepaa, vyšľachtený začiatkom 20. storočia na Hinnonmäki pokusnej stanici. Synonymá a cudzie názvy: Hinnonmäen vihreä, Hankkijas Delikatess, Hinnonmäki Grön, Hinnonmäki grün, Hinnonmäki Green, Hinnonmaki Green.

RAST: stredne bujný, vzpriamený, kompaktný, s jednoducho otŕnenými výhonmi.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne skoro až stredne skoro, kratšie (asi 9 dní).

PLODNOSŤ: skorá, stredná až vysoká (priemerne 0,93 kg/ker v 5. roku od výsadby).

PLODY: menšie až stredne veľké (priemerne 2,02-3,33 g), oválne až podlhovasté. Šupka je zelená až žltozelená v plnej zrelosti, hladká, pevná, málo náchylná na praskanie. Dužina je šťavnatá. Chuť je osviežujúca, sladkokyslá (cukornatosť je priemerne 16,6 °Brix),

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 2. dekáde júla.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na zaváranie, výrobu želé či džemov.

STANOVIŠTE: pred vetrom chránené, slnečné stanovište až polotieň, a humózne, priepustné, ale dostatočne vlhké pôdy bohaté na živiny. Nenáročná odroda vhodná do všetkých polôh. V zatrávnení rastlina stráda, potrebuje zálievku počas suchej letnej periódy a vyžaduje okopávku alebo zamulčovanie.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve, stredne v kvete kvôli skoršiemu času kvitnutia. Je vysoko odolný voči americkej múčnatke egreša (Podosphaera leucotricha, predtým Sphaerotheca mors uvae). Vysoko odolná voči praskaniu plodov.

PÔVOD: Španielsko, vyšľachtená vo výskumnom ústave CEBAS (Centro de Edafología y Biología Aplicada del Segura) pod vedením Federica Dicentu ako kríženec genotypu S5133 × Lauranne, teda z rovnakého kríženia ako Penta, uvedená na trh bola v roku 2017.

RAST: bujný, vzpriamený.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi, má vysokú úrodnosť, aj keď je pestovaná samostatne. Prítomnosť inej, v podobný čas kvitnúcej odrody, napr. Penta, môže zvýšiť úrodu. Kvitne veľmi neskoro, cca. 10-20 dní po Nonpareil či 9-17 dní po Ferragnès. 

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná, aj 2 t jadier na ha v dobrých podmienkach.

PLODY: sú stredne veľké, dobre sa lúpu po dozretí. Škrupina je tvrdá, dobre odoláva škodcom. Jadrá sú stredne veľké (priemerne 1,25 g, 33 % z hmotnosti plodu), oválne až okrúhle, stredne hnedé, jemne zvrásnené. Podiel dvojitých jadier je veľmi nízky až žiadny (<1 %). Chuť je veľmi dobrá a sladká, s vysokým podielom cukrov (priemerne 4,34 %) a najmä tukov (priemerne 57,68 %) na mandle.

DOZRIEVANIE: je skoré až stredne skoré, 3 dni po Nonpareil, 7-10 dní po odrode Penta, v podobný čas ako Ferragnès, okolo 2. dekády septembra.

VYUŽITIE: okrasné využitie: stromy sú okrasné a silne voňavé na jar, keď sú bohato zakvitnuté, ale aj v lete bujným rastom, olistením a plodmi; kvety sú veľmi atraktívne pre opeľovače. Kulinárne využitie: jadrá plodov na konzumáciu v čerstvom stave a na výrobu cukroviniek, pečených a obaľovaných mandlí, marcipánu, na získavanie oleja na kulinárne aj kozmetické účely atď., kvety na ovoňanie kuchynských olejov, dužina a šupka nezrelých plodov po vysušení ako korenie. Technické využitie: škrupinky jadier napr. na kúrenie.

STANOVIŠTE: slnečné, stredne ťažká až ľahšia pôda bohatá na humus a živiny. Vhodná pre teplé a stredne teplé oblasti, prípadne chránené chladnejšie oblasti.

ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolná v dreve, v kvete vďaka veľmi neskorému kvitnutiu lepšie uniká neskorým jarným mrazom. Je stredne odolná voči červenej škvrnitosti listov (Polystigma amygdalinum). Vďaka tvrdej škrupinke je dobre odolná voči vtákom, veveričkám či hmyzu. Po zakorenení je relatívne dobre odolná voči suchu.

PÔVOD: Česká republika, Bludov, vyšľachtil ju koncom 19. storočia záhradník Jan Marek pre grófa Žerotína ako kríženca (Ananasová reneta x Kanadská reneta) s Gdanským hranáčom. Synonymá: Jesenická reneta, Sudeten Renette, Reinette de Sudetes, Reneta Sudecka.

RAST: v mladosti bujný, so vstupom do plodnosti sa spomaľuje až takmer zastavuje. Tvorí menšie, husté, uzatvorené koruny, s konármi husto obrastajúcimi krátkym plodonosným drevom, na letorastech tvorí veľmi často predčasný obrast. Má krátke a hrubé letorasty. Odvďačí sa za zmladzovanie.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro a stredne dlho, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Coxova reneta, James Grieve, Oldenburgovo, Ontario, Parména zlatá zimná, Priesvitné letné a Wagenerovo.

PLODNOSŤ: veľmi skorá, často už v škôlke, veľmi vysoká a pri správnom reze pravidelná. Často kvitne už na jednoročnom dreve. Pri veľkej úrode sa vyplatí prebierka.

PLODY: stredne veľké (priemerne 120-150 g), guľovité, zdanlivo vysoko guľovité až tupo kužeľovité, 5-hranne rebrovité. Šupka je polodrsná, suchá, neskôr mastná až veľmi mastná, v dobe zberu žltozelená, prekrytá oranžovočervenou krycou farbou s veľkým, výrazne tehlovočerveným, nepravidelne pruhovaným líčkom a výraznými lenticelami, miestami s hrdzou. Dužina je žltozelená až žltobiela, zrnitá, veľmi šťavnatá, krehká, po rozkrojení len málo hnedne. Chuť je sladkokyselkavá s korenistou príchuťou, výborná.

DOZRIEVANIE: zber podľa priebehu počasia začiatkom októbra či skôr, konzumne dozrieva v novembri či decembri, vydrží do februára, z vyšších polôh do marca.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj sušenie a muštovanie.

STANOVIŠTE: slnečné, najlepšie s výživnou, hlinitou pôdou, zvláda aj ťažšie pôdy. Najlepšie sa jej darí v stredných a vyšších polohách s dostatočnou vlhkosťou vzduchu, v teplých suchých polohách máva viac nekvalitných plodov a plody viac opadávajú.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj v kvete, kvety netrpia ani nepriazňou počasia. Je dobre odolná voči chrastavitosti a múčnatke, menej voči monílii po napadnutí obaľovačom v teplých, suchých oblastiach.

PÔVOD: Slovensko, vyšľachtil v r. 1991 Gustav Čejka v Stupave ako kríženec odrôd Cresthaven a Luna

RAST: stredne bujný, habitus polovzpriamený

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro, stredne dlho až dlho.

PLODNOSŤ: stredne vysoká až vysoká, pravidelná. Kvalitu plodov zvýši prebierka pri vyššej násade.

PLODY: stredne veľké, guľaté, súmerné. Šupka je hrubá, stredne husto plstnatá, k dužine silno prilieha. Základná farba je svetložltá, oslnenú polovicu pokrýva tmavočervené rozmyté líčko. Dužina je svetložltá, stredne tuhá až tuhá, vláknitá. Chuť je dobrá, s vyrovnaným pomerom cukrov a kyselín. Kôstka je kruhovitá a stredne veľká, k dužine silne prilieha. Náchylnosť k praskaniu kôstky je stredná. Plody sú stredne dobre veľkostne vyrovnané a nie sú náchylné na praskanie počas dažďov.

DOZRIEVANIE: veľmi skoré, v 1. polovici júla, 22 dní pred odrodou Redhaven. Nie je náchylná na predčasný opad plodov pred zberom alebo len veľmi málo.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum kvôli ťažkej odlučiteľnosti dužiny od kôstky.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, pôda skôr priepustná, odroda málo náročná na podmienky, vhodná na pestovanie aj v okrajových oblastiach.

ODOLNOSŤ: v dreve aj kvetných pukoch silne mrazuodolná, stredne tolerantná voči kučeravosti listov (Taphrina deformans).

PÔVOD: Francúzsko, 2. pol. 17. stor.

RAST: stredná až bujná intenzita rastu, koruna mohutná, široká, vysoká, guľovitá.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, zle opeľuje iné odrody. Kvitnúť začína stredne neskoro až neskoro. Vhodné opeľovače napr.: Baumannova reneta, Croncelské, Coxova reneta, Priesvitné žlté, Zuccalmagliova reneta atď.

PLODNOSŤ: plodnosť 5-7 rokov po výsadbe, stredne vysoká.

PLODY: stredne veľké, tvar guľovitý, základná farba šedozelená, neskôr so žltým nádychom, na slnečnej strane s hnedočerveným líčkom a silnou hrdzavosťou. Je to tzv. kožovka. Šupka drsná, kožovitá, hrdzavá, dužina šťavnatá, jemná, kyprá, rýchlo hnedne; chuť výborná, sladkokyslá, jemne trpkastá.

DOZRIEVANIE: zber od prvej polovice októbra, konzumne dozrieva v decembri až januári, skladovateľná je do marca až augusta.

VYUŽITIE: odroda výborná na priamy konzum, výrobu vína, muštu či sušenie.

STANOVIŠTE: menej náročná na stanovište, miluje teplé polohy a znesie aj vyššie polohy, ale slnečné; pôda úrodná, hlboká, vlhšia. Vhodná do záhrad, na polia, do alejí.

ODOLNOSŤ: odolná voči mrazu, stredne náchylná na múčnatku, v príliš vlhkých pôdach trpí rakovinou.