Vyberte si druh ovocného stromu
Vyberte konkrétny druh alebo pokračujte nižšie a použite podrobné filtre.
PÔVOD: Francúzsko, 1963, selekcia z odrody May Flower.
RAST: stredne bujný až bujný, habitus polovzpriamený až rozložitý.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne veľmi skoro až skoro, dlho.
PLODNOSŤ: vysoká, pravidelná.
PLODY: malé, guľaté, nesúmerné. Šupka je tenká, veľmi slabo až slabo prilieha k dužine, je husto až veľmi husto plstnatá. Základná farba je zelenobiela, na oslnenej časti prekrytá rozmytým výrazne červeným líčkom. Dužina je zelenobiela veľmi mäkká, vláknitá, sladkokyslá, pomerne chutná. Kôstka je kruhovitá, ťažko odlučiteľná od dužiny, vo väčšine prípadov prasknutá. Plody sú menej až stredne dobre veľkostne vyrovnané. Plody nepraskajú ani tak vplyvom dažďa ako vplyvom prasknutej a nedovyvinutej kôstky.
DOZRIEVANIE: veľmi skoré, v 1. dekáde 7., 30 dní pred odrodou Redhaven. Plody nie sú náchylné na predčasný opad pred zberom.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, s priepustnou, ale dostatočne vlhkou pôdou v rámci všetkých oblastí pestovania broskýň, aj tých okrajových.
ODOLNOSŤ: v dreve aj kvetných pukoch silne mrazuodolná, vysoko tolerantná voči kučeravosti listov (Taphrina deformans).
PÔVOD: Francúzsko, v Charmes v departamente Rhône ho okolo roku 1895 vybral ako náhodný semenáč škôlkar Sandrin, preto sa zvykne volať aj (Bigarreau) Sandrin, či Souvenir des Charmes. O jej rozšírenie sa však najviac zaslúžila škôlka Moreau vo Villefranche-sur-Saône od roku 1909.
RAST: bujný, koruna je stredne veľká, rozložitá, kostrové konáre rastú šikmo, bočné viac vodorovne.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro. Vhodné opeľovače: Napoleonova, Kassinova raná, Van, Marmotte. Nekompatibilná s odrodou Burlat.
PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, podpriemerná až stredne vysoká, nepravidelná v horších oblastiach, kde vymŕzajú kvety.
PLODY: stredne veľké až veľké (5,8-7 g), guľovitého či široko srdcovitého, zhrboleného tvaru. Šupka je lesklá, tmavočervená. Dužina je (stredne) pevná, hustá, tmavočervená, šťavnatá, šťava farbí stredne až silno. Chuť je sladkokyselkavá a príjemne korenistá, veľmi dobrá až výborná. Kôstka je stredne veľká až veľká.
DOZRIEVANIE: skoré, v prvých dňoch 2. čerešňového týždňa, teda podľa lokality niekedy v 1. polovici júna. Uniká vrtivke čerešňovej, teda nebýva červivá.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj spracovanie. Horšie sa zbiera kvôli krátkym stopkám. Plody dobre znášajú prepravu.
STANOVIŠTE: slnečné, najlepšie s dobre priepustnou, úrodnou, dostatočne vlhkou, ale nie mokrou pôdou v teplých a stredne teplých polohách menej ohrozených neskorými jarnými mrazmi.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, slabšie v kvete. Dobre až stredne odolná voči praskaniu plodov počas dažďov, stredne náchylná na moniliózu a glejotok.
PÔVOD: Rusko.
RAST: rýchlo rastúci ker.
OPEĽOVACIE POMERY: nevyžaduje opeľovača, samoopelivá rastlina.
PLODNOSŤ: pravidelná, vysoká.
PLODY: veľké až veľmi veľké, svetlozelené až žltkasté plody bez chĺpkov. Dužina je šťavnatá, sladká, aromatická. Plody po dozretí neopadávajú.
DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoré, od polovice júla.
VYUŽITIE: sladko aromatické plody sú vhodné na priamy konzum i ďalšie spracovanie.
STANOVIŠTE: nenáročná odroda vhodná do všetkých polôh. Obľubuje pred vetrom chránené, slnečné stanovište až polotieň, a humózne, priepustné pôdy bohaté na živiny.
ODOLNOSŤ: odroda vysoká odolná voči chorobám a mrazuvzdorná.
PÔVOD: neznámy, pravdepodobne v Nemecku alebo Švajčiarsku, náhodný semenáč, veľmi stará odroda.
RAST: v mladosti bujný, neskôr stredne bujný, vzpriamený, neskôr stredne silný rast, koruna najprv pyramidálna, neskôr guľovitá, so sklopenými vetvami. Konáre majú sklon k vyhoľovaniu.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom pre iné odrody. Vhodné opeľovače: Berlepschova reneta, Bernské ružové, Coxova reneta, Gdanský hranáč, Golden Delicious, Ontário, James Grieve, Jonathan, Parména zlatá zimná, Starking Delicious, Šampanská reneta.
PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, 4.-5. rok po výsadbe, stredná, s prebierkou pravidelná.
PLODY: stredne veľké až veľké, kužeľovité, slabo rebrovité pri kalichu zúžené - zvonkovité. Šupka je tenká, hladká, suchá, zelenkavožltá, na slnečnej strane načervenalá, s hrdzavými lenticelami. Dužina je biela, tuhá, chrumkavá, stredne šťavnatá, aromatická, na reze takmer nehnedne. Chuť je príjemná, harmonická, svieža, kyslejšia až kyslosladká, mierne korenistá.
DOZRIEVANIE: zber v 2. polovici októbra, konzumná zrelosť v januári či februári, dlhá skladovateľnosť do marca až júna. Veľmi dobre skladovateľná, nevädne, nehnedne.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, sušenie a muštovanie. Dobre znáša prepravu.
STANOVIŠTE: slnečné. Nenáročná odroda na pôdu. Vyhovujú jej teplé a stredne teplé polohy najmä preto, že neskoro ukončuje vegetáciu. Vhodná pre záhrady i väčšie výsadby.
ODOLNOSŤ: nízka odolnosť dreva voči mrazu, kvety sú stredne mrazuodolné, stredná až vyššia odolnosť voči múčnatke a chrastavitosti. Citlivá na meďnaté prípravky.
PÔVOD: Japonsko, druh Rubus crataegifolius, odroda selektovaná pánom Toshihiko Hara
RAST: vzpriamený, úzky, stĺpovitý rast so silnými výhonmi, dosahuje výšku do 1,5 m. Najmä vo veternejších lokalitách odporúčame pestovať aj s oporou.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.
PLODNOSŤ: Plodí na minuloročných výhonoch.
PLODY: veľké asi 2 cm, guľovité, sýtočervené až tmavočerevné, polopriesvitné, súplodie tvorené cibuľkovitými plodmi, aromatické, sladké.
DOZRIEVANIE: od júla do augusta.
VYUŽITIE: plody najmä na priamy konzum, ale aj mrazenie a ďalšie spracovanie (najmä džemy).
STANOVIŠTE: chránené slnečné stanovište, priepustná a výživná pôda. Odroda vhodná aj do menších záhrad, na balkóny, terasy, do živých plotov.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná do -29 °C až -34 °C, odolná voči chorobám.
PÔVOD: Maďarsko, kríženec odrôd Pándy 38 a Nagy Angol.
RAST: stredne bujný, polovzpriamený. Rastie pomerne pekne, konáre príliš neprevísajú ani nevyhoľujú, nie je veľmi náročná na udržiavaci rez.
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro.
PLODNOSŤ: stredne skorá, stredne vysoká.
PLODY: stredne veľké (4,5-6,5 g), obličkovité. Šupka je tmavočervená, je to typ kyselka. Dužina je tmavočervená, mäkká až stredne tuhá, stredne šťavnatá, šťava je červená, stredne farbiaca. Chuť je sladkokyslá, veľmi aromatická, veľmi dobrá až výborná. Pri oddelení plodu od stopky z neho šťava nevyteká.
DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 4. čerešňovom týždni, teda niekedy v 1. polovici júla.
VYUŽITIE: aj na priamy konzum a na výrobu kompótov, džemov, sirupov, na sušenie.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s úrodnou, dostatočne vlhkou, ale dobre odvodnenou pôdou. Je vhodná najmä do teplých polôh a stredne teplých chránených.
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve aj v kvete. Je silnejšie odolná voči koletotrichovej hnilobe čerešní (Glomerella cingulata), stredne odolná voči škvrnitosti listov čerešní a višní (Blumeriella jaapii), náchylnejšia na moniliózu (Monilinia spp.). Stredne silno ju napáda vrtivka čerešňová (Rhagoletis cerasi). Je silne odolná voči praskaniu plodov počas dlhotrvajúcich dažďov.
PÔVOD: Maďarsko, sikulský kraj, popísaná prvýkrát v roku 1875. Synonymá sú: Sikulai alma, Sikulaer Apfel, Sikula, Székely alma, Seklerapfel, Pomme de Sikula.
RAST: stredne bujný až umiernený, so vzpriamenou až polorozložitou korunou.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro a krátko, je zlým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Aderslebenský kalvil, Bathské, Berlepschova reneta, Biesterfeldská reneta, Coxova reneta, Dukát, Florina, Hammersteinovo, Hviezdnatá reneta, Ingrid Marie, James Grieve, Jonathan, Macoun, Melba, Míšeň jaroměřská, Osnabrücká reneta, Signe Tillisch, Stayman Winesap, Vejlímek červený, Zvonkové.
PLODNOSŤ: skorá (do 5 rokov po výsadbe), vysoká, pravidelná.
PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 220-260 g), plocho guľovité, pravidelné, najširšie uprostred. Šupka je lesklá, hladká, silne voňavá, základnej farby zelenožltej až ružovej, takmer celej rovnomerne pokrytej rozmytou červenou farbou v ktorej sú husté, nie veľmi nápadné, tmavočervené pruhy, na celom povrchu je množstvo nápadných svetlých bodiek - lenticiel. Dužina je biela, pod šupkou žltkastá, riedka, kyprá, tuhá a šťavnatá. Chuť je veľmi príjemná, sladkokyslá, plná, s medovou príchuťou.
DOZRIEVANIE: zber koncom októbra, čo najneskôr, dozrieva v decembri, vydrží do apríla.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a muštovanie.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé s vlhkejším ovzduším, dobre prospieva najmä v naplavených, úrodných pôdach v nivách riek, znesie aj veternejšie lokality. Neznáša suchú pôdu.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, nezvykne trpieť chorobami, maximálne v uzavretých polohách je stredne náchylná na chrastavitosť.
PÔVOD: ČR, v r. 1892 vybraný náhodný semenáč v škôlke Vlk vo Vanoviciach a pomenovaný ako Vlkova obrovská.
RAST: bujný, vytvára vysoké, široko rozvetvené, kužeľovité koruny.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne neskoro. Vhodné opeľovače: Thurn-Taxis (Schneiderova), Karešova.
PLODNOSŤ: veľmi skorá, veľmi vysoká, pravidelná.
PLODY: veľké (priemerne 6,5 g), široko tupo srdcovité. Šupka je žltočervená, pestro sfarbená, tenká. Dužina je mäkká, žltoružová so žltými žilkami, šťavnatá, šťava nefarbí. Chuť je veľmi dobrá až výborná, sladká, príjemne kyselkavá, korenistá. Kôstka je stredne veľká, dobre ide oddeliť od dužiny.
DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, 3. a 4. čerešňový týždeň, podľa lokality a priebehu počasia niekedy v 2. polovici júna, dozrieva naraz.
VYUŽITIE: veľmi vhodná najmä na priamy konzum, ale aj ďalšie spracovanie.
STANOVIŠTE: slnečné, aj vo vyšších polohách, je to prispôsobivá odroda, darí sa jej aj na svahoch. Obľubuje pôdy s dostatkom vlahy, inak sú plody iba stredne veľké až malé. Netrpí glejotokom ani v ílovitých pôdach.
ODOLNOSŤ: silne mrazuvzdorná v dreve aj kvete, zvykne unikať vrtivke čerešňovej, ale môže ju už napadať. Je málo náchylná na praskanie plodov a stredne náchylná na moniliózu plodov.
PÔVOD: Poľsko, Arborétum Bolestraszyce. Odroda bola vybraná zo semenáčov z kríkov rastúcich na Ukrajine pravdepodobne koncom 20. storočia. Pomenovaná je na počesť profesorky Svetlany Klimenko, ukrajinskej botaničky z Botanickej záhrady Gryška Ukrajinskej akadémie vied v Kyjeve, ktorá sa celý svoj profesijný život zaoberala drieňmi a viacero odrôd vyšľachtila.
RAST: má rozložitý habitus.
OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, obojpohlavný, cudzoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne vo februári až marci. Na opelenie potrebuje inú odrodu drieňa.
PLODNOSŤ: stredne vysoká.
PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 4-5,5 g, maximálne 7 g), hruškovitého tvaru tmavočervenej farby. Chuť je výborne sladkokyslá, s priemernou cukornatosťou 14 % patrí k jedným z najsladších odrôd. Kôstka je v pomere k plodu skôr väčšia (14 % z hmotnosti plodu), ťažko sa oddeľuje od dužiny.
DOZRIEVANIE: neskoré, dozrieva v septembri krátko, takže je vhodný na nárazový zber.
VYUŽITIE: Vhodný na priamy konzum aj na spracovanie, napr. na želé, džem, ovocné šťavy, sirupy, kompóty, destiláty, kandizované ovocie, nakladanie nezrelých plodov ako nepravých olív.
STANOVIŠTE: nenáročný na pestovanie. Preferuje slnečné miesta s dobre priepustnou pôdou, znáša aj vápenité, zásadité pôdy.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve aj kvete, odolný voči chorobám, po dobrom zakorenení dobre odolný voči suchu.
PÔVOD: USA, San Diego, University of California, kríženec genotypov Cal 87.112-6 × Cal 88.270-1 vyšľachtený v r. 1991 a uvedený na trh v roku 1994.
RAST: bujný, vzpriamený.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne bez ohľadu na dĺžku dňa najskôr počas mája a potom počas leta.
PLODNOSŤ: vysoká, najmä v druhej časti sezóny.
PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 15 g), krátko kužeľovité, niekedy srdcovité alebo mierne sploštené, tmavočervené a výrazne lesklé, stredne pevné. Dužina je tmavšie červená ako u viacerých opakovane rodiacich odrôd. Chuť je silne aromatická, sladkokyslá.
DOZRIEVANIE: opakovane rodiaca odroda, od júna až do septembra.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na mrazenie, výrobu džemov a iné spracovanie.
STANOVIŠTE: slnečné, veľmi prispôsobivá rôznym podmienkam, najmä do teplých aj stredne teplých oblastí.
ODOLNOSŤ: silne odolná voči vysokým teplotám v lete, stredne mrazuodolná. Relatívne odolná voči múčnatke (Podosphaera macularis), antraknóze (Colletotrichum acutatum) a voči roztočcu chmeľovému (Tetranychus urticae), stredne náchylná na škvrnitosť listov (Ramularia tulasnei) a verticíliové vädnutie (Verticillium dahliae).
PÔVOD: Francúzsko, INRA, 1995, kríženec Franquette x Lara.
RAST: stredne bujný, vzpriamený, dosiahne výšku asi 10-15 m. Raší neskoro.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivý, kvitne neskoro, vďaka čomu lepšie uniká neskorým jarným mrazom. Kvitne protandricky, teda samčie kvety rozkvitajú o niečo skôr než samičie. Vhodné opeľovače: Fernette, Franquette, Ronde de Montignac, Lara. Sám je dobrým opeľovačom pre odrody: Chandler, Lara.
PLODNOSŤ: skorá (do 3-5 rokov po výsadbe), vysoká (4-5 t/ha po 10 rokoch po výsadbe), pravidelná, rodí aj na bočnom obraste, nielen na koncoch výhonov.
PLODY: sú veľké (priemerne 12,4 g, 60 % plodov viac ako 32 mm), guľovité až vajcovité, škrupina nápadne žltkastá, stredne hrubá, stredne ryhovaná, jadro sa dá dobre vylúpnuť. Jadro je svetlé, v priemere váži 6,9 g a úplne vypĺňa škrupinu, má strednú výťažnosť (tvorí 44-48 % hmotnosti plodu). Chuť je aromatická, sladkastá, vynikajúca, bez horkosti.
DOZRIEVANIE: dozrieva neskoro, v prvej polovici októbra.
VYUŽITIE: priamy konzum, cukrárenské využitie. Skladovať v škrupine na tmavom chladnom mieste sa dá aj pol roka.
STANOVIŠTE: slnečné s hlbokou, dobre odvodnenou pôdou bohatou na živiny, hlinitou, mierne kyslou alebo neutrálnou aj v chladnejších oblastiach.
ODOLNOSŤ: vysoko odolný voči bakterióze (Xanthomonas arboricola pathovar. juglandis) a antraknóze (Gnomonia leptostyla). Vysoko mrazuodolný v dreve aj v kvetoch. Dobre toleruje sucho. Celkovo je vitálny a prispôsobivý na rôzne klimatické podmienky.
PÔVOD: Taliansko, Kampánia, bližší pôvod je neznámy.
RAST: stredne bujný, rozložitý.
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivý, bez opelenia tvorí partenokarpické plody, opelenie inou odrodou zvyšuje úrodu, ale aj počet semien. Je dobrým opeľovačom pre iné odrody. Kvitne stredne skoro, približne v prvej polovici júna. Vhodné opeľovače: Tipo, Fuyu.
PLODNOSŤ: pri neprítomnosti opeľovača stredne vysoká, s prítomnosťou vysoká, tvorí aj partenokarpické plody bez opelenia a tie sú bezsemenné.
PLODY: na druh Diospyros kaki skôr menšie (priemerne 95 g), široko vajcovité, pevnejšie. Šupka je v plnej zrelosti výrazne oranžová. Dužina sa najmä pri opelených plodoch sfarbuje do čokoládovohneda a od toho je odvodený názov odrody. Opelené plody majú semená. Chuť je veľmi sladká s vysokým obsahom cukrov (priemerne 17,5 °Brix) a nízkym obsahom kyselín. Je to typ PVNA (Pollination-Variant Non-Astringent), teda bez opelenia pri zbere trpký, s opelením inou odrodou sladký.
DOZRIEVANIE: v septembri až novembri. Trpké plody potrebujú na dozretie 2 týždne v izbovej teplote, netrpké sú konzumovateľné hneď.
VYUŽITIE: celý strom je veľmi dekoratívny, najmä v období dozrievania plodov. Kulinárne využitie: plody na priamy konzum aj spracovanie, sušenie, do džemov, na víno apod. Liečivé využitie: plody sa používajú proti kašľu, na podporu trávenia, proti zápche a hemoroidom, po uvarení zas proti hnačke. Usušené plody sa používajú pri problémoch s prieduškami, nezrelé plody pri vysokom krvnom tlaku. Technické využitie: Nezrelé plody a kôra obsahujú taníny, ktoré sa využívali pri farbení a konzervácii dreva. Drevo je tvrdé a trvanlivé, s krásnym zrnom, používa sa na výrobu nábytku.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené; preferuje kvalitné, hlboké, hlinité pôdy, ale znesie akékoľvek pôdy. Vhodné len do vinohradníckych oblastí.
ODOLNOSŤ: mrazuodolné asi do -15 °C , prvé 2 roky po výsadbe odporúčame ochranu proti mrazu. Spoľahlivo odolné voči škodcom aj hubovými chorobám, dá sa pestovať úplne bez postrekov.
PÔVOD: Francúzsko, vypestoval ju J.C. Nelis v r. 1815 v Mechelene.
RAST: slabší rast, vytvára ale veľkú, guľovitú a hustú korunu. Kmeň i vetvy sú húževnaté, odolávajú nepriaznivým vplyvom.
OPEĽOVACIE POMERY: dobrý opeľovač, kvitne neskoro a kvety sú mrazuodolné.
Vhodné opeľovače: Boscova fľaša, Hardyho maslovka, Krivica a Williamsova.
PLODNOSŤ: skorá, pravidelná, vysoká.
PLODY: stredne veľké plody širšieho, hruškovitého tvaru, zúženého smerom ku stonke. Povrch býva často nerovný, šupka je hrubá, veľmi drsná, pokrytá hrdzou alebo hrdzavými lenticelami. Základná farba je zelená, neskôr zelenožltá, po dozretí sa spočiatku tmavá hrdza sfarbuje do svetlohneda. Biela až zelenkastá dužina je jemná, šťavnatá, chuťovo výborná, príjemne škoricovo korenistá.
DOZRIEVANIE: zber začiatkom alebo v polovici októbra, konzumná zrelosť: v decembri až januári, skladovateľnosť do februára.
VYUŽITIE: priamy konzum, kompóty, sušenie.
STANOVIŠTE: odroda nenáročná na pôdu a polohy, darí sa jej aj vo vyšších, drsnejších polohách, prospieva v pôde ľahšej, piesčitej i v pôde ťažkej, hlinitej.
ODOLNOSŤ: mrazuodolná odroda, odolná voči chrastavitosti.
PÔVOD: Francúzsko, 2. pol. 19. st.
RAST: stredný rast, vytvára v mladosti ihlanovitú korunu, ktorá je u starých stromov previsnutá. Listy sú na jeseň nádherne sfarbené do oranžovo-červena.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá. Vhodné opeľovače: Drouardova, Hardyho maslovka, Guyotova, Lectierova. Dobrý opeľovač.
PLODNOSŤ: skoršia, veľká, pravidelná.
PLODY: atraktívne, stredne veľké plody tupo kužeľovitého/ valcovitého tvaru. Šupka je zeleno-žltá, neskôr žltá, s karmínovo červeným líčkom, niekedy s hrdzavými pruhmi. Biela dužina je mäkká, veľmi šťavnatá, rozplýva sa; chuťovo je vynikajúca, polosladká - sladko kyselkavá, špecifická.
DOZRIEVANIE: zber v 2. pol. augusta, konzumná zrelosť: v 2. pol. augusta, skladovateľnosť len 2-3 týždne.
VYUŽITIE: priamy konzum, muštovanie, výroba destilátu, džemov.
STANOVIŠTE: slnečné, chránené stanovište a dostatočne živná a hlboká pôda. Odrode sa darí vo vyšších, chladnejších polohách.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, dobre odolná voči chorobám, len vo vlhkých rokoch mierne náchylná na chrastavitosť.
PÔVOD: Švajčiarsko.
RAST: kompaktný a nízky, rastlina dosahuje len 80-100 cm.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá odroda, kvitnúca v apríli.
PLODNOSŤ: stredne vysoká.
PLODY: veľké, čierne, sladké, jemné bobule s príjemnou ríbezľovou vôňou, rastú v strapcoch.
DOZRIEVANIE: v druhej polovici júna.
VYUŽITIE: priamy konzum aj spracovanie do džemov, sirupov, vína, créme de cassis apod.
STANOVIŠTE: slnečné, vďaka malému vzrastu vhodné aj do veľkých črepníkov na terasy a balkóny. Pôda vzdušná, priepustná, výživná, ocenia zamulčovanie organickým materiálom. Pre dobrú úrodnosť treba posadiť kríky hlbšie a odrezávať každoročne 4-ročné výhony.
ODOLNOSŤ: odroda je odolná voči hubovým chorobám a mrazuvzdorná.
PÔVOD: Rumunsko, nájdená na zač. 20. stor. ako náhodný semenáč.
RAST: stredne silný rast, koruna pyramidálna alebo vysoko guľovitá, vetvy nepravidelné a dosť krehké.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá odroda. Vhodné opeľovače: Stanley, Vlaška, Althanova ringlota, Anna Späth.
PLODNOSŤ: stredne skorá, vysoká.
PLODY: stredne veľké, oválne, šupka tmavofialovomodrá až modročierna s jemným osrienením. Dužina je zelenožltá až žltá, stredne šťavnatá, s harmonickou, veľmi dobrou, sladko-kyselkavou chuťou, veľmi podobnou chuti Bystrickej; veľmi dobre sa oddeľuje od kôstky.
DOZRIEVANIE: v 1.-2. polovici septembra, v závislosti od lokality.
VYUŽITIE: lahodné plody majú univerzálne použitie.
STANOVIŠTE: odrode vyhovujú teplejšie polohy a pôdy dostatočne zásobené vlahou.
ODOLNOSŤ: stromy sú v dreve odolné voči mrazu a v dobe kvetu dobre odolávajú neskorým jarným mrazom. Ja viac tolerantná voči šarke ako Bystrická a je stredne odolná voči hubovým chorobám, náchylnejšia len na moniliózu.
PÔVOD: pôvodná odroda Hayward pochádza z Nového Zélandu, Avondale, Auckland, kde ju v 20. rokoch 20. storočia vyselektoval Hayward Wright, registrovaná bola v r. 1924, ale jeho meno získala až o vyše 30 rokov neskôr a stala sa z nej najpestovanejšia odroda na svete. Klon 8 odvodený z tejto odrody bol vybraný v Taliansku na Univerzite v Udine v roku 1993 ako kultivar bez niektorých nedostatkov pôvodnej odrody (spojené či deformované plody).
RAST: stredne bujný. Vytvára plstnaté lianovité ovíjavé výhony, veľké srdcovité listy, dorastá do výšky asi 4-7 m. Potrebuje silnú oporu pre rast.
OPEĽOVACIE POMERY: samičia odroda, kvitnúca neskôr než väčšina samičích odrôd, počas júna. Na tvorbu druhov vyžaduje opelenie samčou odrodou, napr. Tomuri, jeden samec stačí na 4-5 samíc.
PLODNOSŤ: neskoršia, stredne vysoká až vysoká, pravidelná (približne okolo 30 kg/rastlinu).
PLODY: veľké (priemerne 100 g), podlhovasté, v priereze oválne, tvarovo vyrovnané. Šupka je zelenohnedá, husto plstnatá. Dužina je svetlozelená, šťavnatá príjemne sladkokyslá.
DOZRIEVANIE: neskoré, zber v druhej polovici októbra až v novembri. Pri uskladnení v chlade má veľmi dlhú trvanlivosť, v ochrannej atmosfére až pol roka.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na spracovanie na džemy či džúsy apod.
STANOVIŠTE: slnečné, pred vetrom chránené stanovište; ideálne (juho)západná orientácia; kvalitná humózna pôda s dostatkom vlahy, na ktorú je kvôli plytkej koreňovej sústave náročná. Kvôli citlivosti letorastov na neskoré jarné mrazy je výhodné vysadiť ju k múrom či nádržiam s vodou, ktoré akumulujú teplo a v noci ho sálajú do okolia. Podobne je vhodné zapestovať rodivé konáre až vo vyššej výške. Vhodná len do teplých oblastí Slovenska.
ODOLNOSŤ: odroda je v dreve mrazuodolná do asi -12 °C, listové puky a mladé letorasty s kvetnými pukmi sú náchylné na neskoré jarné mrazy už pod 0 ℃, po zmrznutí je malá šanca, že ten rok ešte zakvitnú. Lepšie odolná voči hubovým chorobám a plesniam, napr. fytoftóre (Phytophthora spp.).
PÔVOD: Slovensko, vyšľachtil ju Gustav Čejka skrížením odrôd Cresthaven a Luna, registrovaná bola v r. 1993.
RAST: stredne silný až silný. Habitus je polovzpriamený až mierne rozložitý, koruna stredne zahustená.
OPEĽOVACIE POMERY: kvitne skoro až stredne skoro, kvitnutie trvá stredne dlho, je samoopelivá.
PLODNOSŤ: stredná, pravidelná. Pre dobrú kvalitu plodov vyžaduje kvalitný rez a prebierku plodov.
PLODY: stredne veľké, mierne ploché, guľovité. Šupka je stredne hrubá až hrubá, stredne silne až silne priliehavá k dužine, stredne až husto plstnatá, svetlozelená s tmavočerveným líčkom. Dužina je zelenobiela, mäkká až stredne pevná, šťavnatá, nevláknitá, kyslosladká až sladká, aromatická, veľmi dobrá. Dužina je stredne až ťažšie oddeliteľná od stredne veľkej kôstky. Plody sú stredne dobre veľkostne vyrovnané. Plody nie sú výrazne náchylné na praskanie kôstky ani na praskanie plodov počas dažďov.
DOZRIEVANIE: koncom júla, 8 dní pred odrodou Redhaven. Plody nie sú náchylné na predčasný opad pred zberom.
VYUŽITIE: vhodná predovšetkým na priamy konzum.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Pôdu vyžaduje dobre zásobenú vlahou aj živinami. Vhodná do teplých a stredne teplých polôh.
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve a kvetných pukoch. Stredne tolerantná voči kučeravosti.
PÔVOD: Veľká Británia, kríženec odrody Everglade x genotypu J92D12.
RAST: zdravý a vitálny, rastlina je skôr nízka a plochá, vzdušná s malým, tmavozeleným olistením. Menej odnožuje, nezahusťuje porast.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá. Kvetných stvolov je veľa, kvitne v úrovni a nad úrovňou listov.
PLODNOSŤ: vysoká, najmä júnová úroda, až 2 kg plodov na rastlinu za sezónu.
PLODY: veľké, ťažké (priemerne 11-13 g), stredne pevné, svetločervené, najskôr ľadvinovité, neskôr tupo kužeľovité, veľké po celú dobu zberu. Dužina je svetlejšia, šťavnatá, s malou dutinou. Chuť je veľmi dobrá, sladká, aromatická. Kalich je zapustený a dobre oddeliteľný.
DOZRIEVANIE: stálerodiaca, prvýkrát v júni, druhýkrát v auguste až októbri do mrazov.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, mrazenie aj všestranné spracovanie.
STANOVIŠTE: Slnečné stanovište, prípadne polotieň. Pôda priepustná, vzdušná, hlinitopiesčitá až hlinitá, s dostatkom živín a vlahy. Sadenice jahôd vysádzame na jar alebo na jeseň, ideálne do priepustnej, živnej pôdy premiešanej s kompostom, vo vzdialenosti 30-40 cm od seba. Zamulčujeme a v prvých dňoch dbáme o pravidelnú zálievku (tá je dôležitá aj v suchom období počas leta). Na rastlinách priebežne odstraňujeme suché a choré listy, pred mrazom ich chránime prikrytím čečinou.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná, tolerantná voči múčnatke (Podosphaera aphanis), veľmi odolná voči väčšine hubových chorôb a voči vysokým teplotám počas leta."
PÔVOD: Francúzsko, Bordeaux, INRA, odroda Corylus avellana vyšľachtená zrejme ako kríženec Barcelonskej a Cosfordskej, na trh uvedená v r. 1987 ako Fercoril-Corabel®.
RAST: bujný, dorastá do výšky okolo 5,4 m a šírky okolo 3,4 m. Stredne silne odnožuje. Neskoro sa olisťuje.
OPEĽOVACIE POMERY: je čiastočne samoopelivá, kvitne stredne skoro a protoandricky, teda samčie kvety začínajú rozkvitať o 5 týždňov skôr než samičie, ale prekryv je dostatočný (cca. 5 týždňov). Je aj dobrým opeľovačom.
PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká až vysoká (priemerne 2,5 kg/ker v 6.-12. roku, priemerne 2 t/ha).
PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 3,8 g pri variabilite 2,5-4,6 g), guľaté až široko kužeľovité. Dozrievajú väčšinou po 2-3, zriedkavejšie po 4 pohromade. Škrupina je stredne až menej hrubá (priemerne 1,17 mm). Jadro je stredne tvrdé (s obsahom vody 4,44 %) a tvorí 44-52 % z plodu (priemerne 1,7 g). Vnútorná hnedá šupka sa veľmi dobre odstraňuje po opražení a pošúchaní. Chuť je výborná, aromatická, sladko-oriešková, maslovitá, ovocná, len nepatrne drevitá, trpká či horká, oveľa menej, než divá forma. Obsahuje menej tuku, než iné odrody (priemerne 48 %), ale viac bielkovín než iné odrody (priemerne 22 %). Tvorí menej než 1 % prázdnych plodov.
DOZRIEVANIE: neskoré, od konca septembra.
VYUŽITIE: na priamy konzum vcelku aj na spracovanie na pečenie, cukrovinky apod. Profesionálne sa pestuje na predaj v škrupine kvôli veľkosti plodov. Pančuška sa ľahko odstraňuje pri mechanickom zbere.
STANOVIŠTE: preferuje slnečné, ale zvládne aj polotieň, len tam je menej plodná. Najlepšie sa jej darí hlinitopiesčitých až piesčitohlinitých, humóznych, dostatočne vlhkých, ale priepustných pôdach, ale znesie aj horšie pôdy. Neznáša len suché alebo ťažké ílovité pôdy. Je vhodná do všetkých pestovateľských oblastí, vo vyšších polohách na chránených stanovištiach.
ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolná v dreve aj kvete, vysoko odolná voči bakteriózam, stredne odolná voči nosánikovi lieskovému (Curculio nucum) - napáda priemerne okolo 9 % plodov.
PÔVOD: veľmi stará odroda, zrejme Francúzsko, Metz v Lotrinsku.
RAST: bujný rast, vytvára mohutnú korunu, ktorá je široko rozložitá, mierne previsnutá.
OPEĽOVACIE POMERY: kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače napr.: Baumannova reneta, Boikovo, Coxova reneta, Croncelské, Parména zlatá zimná, Priesvitné letné.
PLODNOSŤ: skorá a vysoká.
PLODY: stredne veľké plody, tvar guľovitý, prípadne aj vyšší alebo sploštený, väčšinou nenápadne päťhranný. Šupka je zelená, pokrytá hnedou "hrdzou", v ktorej sú belavé lenticely, bez líčka, hrubá. Je to tzv. kožovka. Dužina je biela, nazelenalá, veľmi jemná, kyprá a šťavnatá, výbornej sladkokyslej chuti s korenistou príchuťou.
DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, konzumne dozrieva v októbri, vydrží do januára až marca, ak je dobre uskladnená. Plody predčasne padajú vo vetre.
VYUŽITIE: priamy konzum a kuchynské využitie, sušenie, výroba vína a lekváru.
STANOVIŠTE: slnečné, nie je náročná na kvalitu pôdy, ale nemá rada mokré, ťažké, ílovité, ani príliš suché, hodí sa do vyšších polôh.
ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolná. V mokrých pôdach je náchylná na rakovinu, v príliš suchých predčasne padajú plody, náchylná na chrastavitosť v uzavretých polohách, málo náchylná na múčnatku v suchých pôdach.
PÔVOD: USA, Minnesota, Agricultural Experimental Station, vyšľachtil ju W. H. Alderman, na trh uvedená v r. 1933.
RAST: stredne bujný, neskôr slabý, polovzpriamený, v 6. roku po výsadbe vysoký priemerne 105 cm, teda stredne veľký, s guľovitým, krovitým až rozložitým, redším tvarom. Raší stredne neskoro. Odporúčame zasadiť o 15 cm hlbšie, než rástla v škôlke.
OPEĽOVACIE POMERY: vysoko samoopelivá, kvitne skoro. Pri mrazoch počas kvitnutia kvety spŕchajú.
PLODNOSŤ: stredne neskorá, stredne vysoká (hospodársky významná od 4. roku po výsadbe), priemerne 4-5 kg, maximálne 7 kg/ker.
PLODY: strapce sú stredne dlhé (priemerne 6,9 cm, na mladom dreve 7,5 cm), riedke, s 10-16 bobuľami. Bobule sú veľké (priemerne 10,5 mm), guľovité, len mierne sploštené. Šupka je tenšia, tuhšia, lesklá, jasnočervená. Dužina je stredne tuhá, jasnočervená. Chuť je príjemne sladkokyslá, aromatická, má vysoký pomer cukru ku kyselinám v rámci ríbezlí. Má stredne vysoký obsah vitamínu C v rámci ríbezlí.
DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, od začiatku do polovice júla. Bobule dozrievajú v rámci strapca rovnomerne. Je vhodná na ručný zber. V chladiarni vydrží uskladnená 14 dní.
VYUŽITIE: na priamy konzum a na výrobu kompóty, sirupy, džemy, vína. Nie je vhodná na mrazenie, plody po ňom strácajú farbu.
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň. Preferuje ťažšie, hlbšie, úrodné, dostatočne vlhké pôdy, nemá rada sucho. Je vhodná do teplých a chránených stredne teplých polôh.
ODOLNOSŤ: menej mrazuodolná v kvetných pukoch počas zimy aj v kvetoch počas kvitnutia, stredne až silne odolná voči americkej múčnatke egreša (Sphaerotheca mors uvae), stredne odolná voči hrdzi (Cronartium ribicola), menej odolná voči antraknóze (Drepanopeziza ribis).
PÔVOD: Ukrajina, kríženec Vostorg krasnyj x Jubilej Novočerkaska.
RAST: veľmi bujný.
OPEĽOVACIE POMERY: obojpohlavný, samoopelivý.
PLODNOSŤ: Počet strapcov na koreni treba redukovať primerane veku kra. Ponechávame pekné veľké, dobre odkvitnuté strapce v počte 3 – 4 ks, neskôr max. 5 – 6 strapcov.
PLODY: Strapce veľké (1000 – 1500 g), kónického tvaru, viacnásobne rozvetvené, akoby strapaté, stredne husté až riedke. Bobule sú veľké až veľmi veľké (do 20 g, 50x30 mm). Tvar bobule je zvláštny: podlhovastý, na konci zašpicatený s mierne zahnutým koncom. Farba bobule je ružovozelená, v plnej zrelosti tmavoružová, po prezretí aj bordová. Dužina je šťavnatá, chrumkavá. Chuť je príjemná hroznová, sladká, vysoko hodnotená s cukornatosťou 20-21 °NM. Bobule nepraskajú. Pri optimálnej agrotechnike môžeme vypestovať aj viac ako 3 kg strapec. Má semienka.
DOZRIEVANIE: skoré, okolo 20. augusta. Rodí aj zo zálistkov, ktoré dozrievajú v októbri.
VYUŽITIE: najmä priamy konzum, ale aj na ďalšie spracovanie.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Potrebuje dobrú, hlbokú, výživnú pôdu, závlahu a väčší životný priestor. Jednotlivé korene sa môžu sadiť aj na vzdialenosť 1,5 – 2 m. Potrebná je pevná opora a priviazaný kmienik.
ODOLNOSŤ: stredne až vyššie odolný voči chorobám, najmä voči perenospóre a múčnatke, ale ošetrenie je potrebné. Mrazuvzdorný do -24 °C.
PÔVOD: bývalá Juhoslávia, kde ju okolo r. 1960 získala od Dr. Döneša ovocná škôlka v Galante. Synonymá: Dönešova, Demešova.
RAST: bujný až stredne bujný, po vstupe do plodnosti stredne bujný až umiernený, tvorí menšie až stredne veľké pyramidálne koruny. Má sklon vyhoľovať, preto počas obdobia plodnosti vyžaduje občasné zmladenie.
OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro a je dobrým opeľovačom.
PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká, len niekedy vysoká, pravidelná.
PLODY: stredne veľké (priemerne 5 g), guľatého alebo až srdcovitého tvaru. Šupka je pevná, lesklá, tmavočervená, v plnej zrelosti takmer čierna. Dužina je stredne tuhá - najtuhšia zo známych višní, tmavočervená so svetločerveným žilkovaním, veľmi šťavnatá, šťava silno farbí. Chuť je kyslastá až sladkokyslá, aromatická, s osobitnou príchuťou, jemne trpkastá, veľmi dobrá až výborná. Dužina sa dobre oddeľuje od kôstky. Je to kyselka.
DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 5. čerešňovom týždni, obvykle v 1. polovici júla. Plody dobre držia na strome po dozretí.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum aj na všestranné spracovanie na výrobu kompótov, džemov, sirupov, likérov, vína, destilátu či na sušenie. Veľmi dobre znáša prepravu a skladovanie aj v plnej zrelosti.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené. Na pôdu nie je veľmi náročná, ale uprednostňuje dobre odvodnenú, ale dostatočne vlhkú, hlinitopiesočnatú až hlinitú pôdu. Neznáša vyššiu hladinu podzemnej vody. V príliš suchej pôde sú plody drobné. Je vhodná do teplých a stredne teplých, ale chránených oblastí.
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve, silne mrazuodolná v kvete, silne odolná voči praskaniu plodov pri dlhotrvajúcich dažďoch. Silne odolná voči moníliovej hnilobe plodov (Monilinia fructigena). Napáda ju vrtivka čerešňová.

