Ovocné

PÔVOD: Belgicko, začiatok 19. storočia, vypestoval ju pravdepodobne Kevers v St. Josseten-Norde pri Bruseli. Synonymá: Verté, Besi de Caen.

RAST: rast stredný, neskôr slabší, vytvára vzpriamené, pyramidálne koruny, s krátkym plodonosným obrastom.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Boscova fľaša, Dekanka Robertova, Hardenpontova, Hardyho, Charneuská, Konferencia, Parížanka, Solanka. 

PLODNOSŤ: stredne neskorá, veľká, každoročná.

PLODY: menšie až stredne veľké, široko kužeľovité. Šupka je suchá, hrdzavá, drsná, silná, mierne hrboľatá, hrdzavo zelená až zlatohnedá - bronzová. Dužina je žlto-biela, sladká, výrazne korenistá, rozplývavá.

DOZRIEVANIE: zber od polovice októbra, konzumná zrelosť: december - január, skladovateľnosť do februára.

VYUŽITIE: priamy konzum, zaváranie.

STANOVIŠTE: úrodné, polopriepustné pôdy s dostatkom vlahy; stredné a teplé polohy, chránené pred vetrom. V ťažkých a studených pôdach plody trpia kamienkovitosťou. V teplejších polohách majú plody vyššiu kvalitu, ale kráti sa ich trvanlivosť.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, menej v kvete, kvety trpia aj pri daždivom počasí počas kvitnutia. Je dobre odolná voči chrastavitosti, nezvykne trpieť škodcami. Počas skladovania je náchylná na hnednutie dužiny.

PÔVOD: Rusko, Novočerkask, Vserossijskij NIIViV im. Ya. I. Potapenko, vyšľachtený ako medzidruhový kríženec Vitis vinifera a Vitis labrusca, konkrétne odrôd Frumoasa Albe x Vostorg. Synonymá: Keša-1, Keša-2, FV-6-6, Талисман.

RAST: veľmi bujný. Listy sú veľké, päťlaločné, hlboko vykrajované a s ostro zúbkovaným okrajom. Výhony veľmi dobre vyzrievajú.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivý so samičími kvetmi, na tvorbu jeho veľmi veľkých bobúľ so semenami potrebuje inú obojpohlavnú odrodu v dosahu. Pri nedokonalom opelení dochádza k prepadu kvetov a tvorbe menších, partenokarpických plodov (= hráškovatenie). Bez prítomnosti opeľovača vie tvoriť partenokarpické veľké bezsemenné bobule (do 5 g). Vhodné opeľovače: napr. rodičovské odrody Vostorg a Frumoasa Alba.

PLODNOSŤ: veľmi skorá (už 2. rok po výsadbe), vysoká.

PLODY: strapce sú veľmi veľké (priemerne 800-1100 g), stredne husté, niekedy riedke, najčastejšie kónického tvaru. Bobule sú veľmi veľké (priemerne 35x31 mm, 12-16 g, niekedy až 20-25 g). Šupka je zelenožltá. Dužina je, obsahuje 1-3 semená. Chuť je harmonická, v plnej zrelosti niekedy s muškátovou príchuťou. Pri degustačných hodnoteniach dosiahol 8,3 bodu z 10 možných. Cukornatosť 18-20 g/100 ml, kyslosť 5-6 g/l.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 2. polovici septembra. Strapce dobre znášajú prepravu aj skladovanie.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na výrobu kompótov, muštov či džemov a sirupov.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s dostatočne vlhkou, ale dobre priepustnou pôdou. Vhodný do teplých, stredne teplých, prípadne chránených chladných polôh - pri múroch napr.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve a pukoch do asi -25 °C. Je vysoko odolný voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola) (gény Rpv12 a Rpv3) aj voči botrytíde - plesni sivej (Botrytis cinerea), menej odolný voči múčnatke viniča (Erysaphe necator).

PÔVOD: Nemecko, Hedelfingen pri Stuttgarte, v pol. 19. storočia nájdená ako náhodný semenáč

RAST: v mladosti bujný, v plnej plodnosti stredný. Tvorí majestátne dlhoveké stromy, vysoké rozložité a mohutne vetvené koruny najširšie hore so skláňajúcimi sa spodnými konármi, takže sú až dážnikovité.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá odroda, kvitne neskoro, je veľmi dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Napoleonova, Karešova, Troprichterova, Granát, Germersdorfská, Thurn-Taxis (Schneiderova), Kordia, Veľká čierna chrupka, Kassinská, Dönissenova, Španielska višňa, Ostheimská višňa. Tieto odrody tiež sama vhodne opeľuje.

PLODNOSŤ: neskoršia, stredne vysoká až vysoká, pravidelná.

PLODY: veľké až obrovské (priemerne 7 až 9 g), krásne, vajcovité, tuhé, tmavočervené až čierne. Dužina je pevná, tmavočervená so svetlejšími žilkami, šťavnatá, šťava farbí stredne. Chuť je kyslosladká, aromatická, mierne horkastá, korenistá, výborná s osobitou príchuťou. Pri napadnutí vrtivkou čerešňovou zhorkne.

DOZRIEVANIE: neskoré, 6. čerešňový týždeň, v 2. polovici júla. Keďže dozrieva neskoro, napáda ju vrtivka čerešňová, býva červivá. Vydrží aj 2 týždne na strome.

VYUŽITIE: vhodná na priamy konzum aj všestranné spracovanie: kompóty, džemy, marmelády, sirupy, sušenie aj destiláty. Dobre znáša prepravu.

STANOVIŠTE: slnečné. Prospieva v úrodných hlinitých a piesčitohlinitých, dostatočne vlhkých pôdach, nemá rada suché pôdy (plody sú drobnejšie a padajú), ale ani príliš vlhké, studené, ílovité pôdy. Je vhodná skôr do teplých polôh.

ODOLNOSŤ: V dreve je silne mrazuvzdorná, ale kvety sú náchylné na neskoré mrazíky, plody pri trvalých dažďoch praskajú. Voči monilíovej spále je odolná až stredne odolná, voči monilióze plodov je stredne odolná až náchylná pri popraskaní plodov a napadnutí vrtivkou čerešňovou.

PÔVOD: Rusko, Moskva, Moskovský botanický ústav MGU, semenáč z náhodného opelenia.

RAST: bujný, do 4 m. Koruna je pyramidálna, kôra je svetlohnedá s riedkymi tŕňmi. Listy sú veľké, svetlozelené, silne osrienené.

OPEĽOVACIE POMERY: samičia rastlina, kvôli opeleniu potrebuje vysadiť v blízkosti samca - opeľovača.

PLODNOSŤ: je veľmi vysoká, priemerne 7-15 kg/krík, maximálne až 35 kg/krík.

PLODY: jedny z najväčších (priemerne 0,8, maximálne až 1,3 g), oválne. Šupka je pevná, oranžovožltá, pri zbere nedochádza k jej poškodeniu. Dužina je šťavnatá, kyslejšia . Obsahuje 2,8 % cukru, do 4,3 % oleja. Má stredne vysoký obsah vitamínu C (101 mg/100 g) a karotenoidov (10,2 mg/100 g). Má až 6 mm dlhú stopku, čo uľahčuje zber.

DOZRIEVANIE: v 2. polovici júla. Dobre sa zbiera striasaním v určitej fáze zrelosti, ale treba zbierať rýchlo, lebo plody rýchlo prezrievajú a mäknú.

VYUŽITIE: priamy konzum, zaváranie, výroba štiav, džemov, mrazenie, sušenie, výroba kozmetiky.

STANOVIŠTE: slnečné stanovište, priepustná pôda. Vysádza sa v spone s 3x4 m.

ODOLNOSŤ: odroda je silne mrazuvzdorná, odolná voči chorobám a škodcom.

PÔVOD: Slovensko, Bošácka dolina, staršia krajová odroda.

 
RAST: pomalý, ale zdravý, vytvára stredne vysoké guľovité koruny. Má charakteristicky hrubé a krátke letorasty bordovej farby s výraznými, bielymi lenticelami. Uchováva si vysokú životnosť plodonosného obrastu, do vysokého veku ju netreba zmladzovať, stromy sú dlhoveké.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače neboli overené, ale opeľujú ju zrejme iné hrušky kvitnúce v podobný čas, napr. Avranšská, Anglická bergamotka, Drouardova, Hardyho maslovka, Koporečka, Mechelenská, Pstružka, Salisburyova.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: malé (priemerne 40-50 g), plocho guľovité, najširšie v strede, smerom k stopke sa veľmi krátko pravidelne zužujú, niekedy sú cibuľovité. Stopka je dlhá a tenká až stredne hrubá, na plod sa pripája so závalom. Šupka je tenká, pevná, lámavá, nevadí pri jedle, je zelená až šedozelená, husto posiata drobnými lenticelami, 1/3 až 2/3 plodu pokrýva škoricovočervené líčko. Dužina je krehká, celkovo len mierne zrnitá, viac v okolí jadrovníka. Počas dozrievania sa z bielej začína od šupky smerom k jadrovníku zafarbovať doružova až dočervena. Zrelé plody majú svetlokrvavú dužinu, skoro začínajú hniličiť. Chuť je sladká s mierne korenistou príchuťou, chutnejšia na priamy konzum než pri Krvavke letnej.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom augusta, nedá sa skladovať. Spadnuté plody bývajú už zhniličené.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, sušenie, výrobu destilátu. Sušené plody sú pikantné, ale drobné.

 
STANOVIŠTE: slnečné, je menej náročná na kvalitu pôdy, znáša aj suchšie aj vlhkejšie. Je vhodná aj do vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Je menej náchylná na chrastavitosť, ale vyžaduje otvorenú polohu a vzdušnú korunu. Je značne odolná voči roztočom, málo napádaná voškami a odolnejšia voči hrdzi hruškovej.

PÔVOD: Nemecko, Stuttgart, Univerzita Hohenheim, vyšľachtil ju Dr. Walter Hartmann ako kríženca odrôd Vlaška x Stanley z kríženia v roku 1980, na trh bola uvedená v roku 1995.

RAST: stredne bujný až bujný, polovzpriamený. 

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, rozkvitá stredne skoro a kvitne stredne dlho.

PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, stredne vysoká až veľmi vysoká, pri vysokej násade je odporúčaná prebierka, pravidelná.

PLODY: sú stredne veľké, vajcovité, nesúmerné, pri vysokej násade menej veľkostne a tvarovo vyrovnané. Šupka je tmavomodrá, osrienená. Dužina je žltozelená, stredne tuhá až tuhá, stredne až veľmi šťavnatá, veľmi dobre oddeliteľná od kôstky. Chuť je sladká, pri plnom vyzretí veľmi sladká, veľmi aromatická, veľmi dobrá až výborná. 

DOZRIEVANIE: veľmi neskoré, dozrieva asi 10 dní po Bystrickej, teda v 2. polovici septembra až do polovice októbra.

VYUŽITIE: na priamy konzum a všestranné spracovanie najmä na sušenie, kompóty, džemy, výživy, lekváre, slivkové gule a pečenie, na výrobu destilátov.

STANOVIŠTE: slnečné, je nenáročná na stanovište a pôdu. Kvôli neskorému času dozrievania je vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Je stredne tolerantná voči šarke, ktorá sa prejavuje hlavne na listoch a málo na plodoch a dobre odolná voči červenej škvrnitosti listov sliviek (Polystigma rubrum), stredne odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa) a moníliovej hnilobe plodov (Monilinia fructigena), je náchylnejšia na praskanie plodov pri dažďoch a hrdzu slivkovú (Tranzschelia pruni-spinosae).

PÔVOD: Taliansko, kríženec odrôd Gialla di Firenze a Fertilia Morettini, vyšľachtil Alessandro Morettini v roku 1966.

RAST: stredne bujný až bujný, habitus polovzpriamený až rozložitý. Veľmi dobre rastie a dobre sa tvaruje .

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro, stredne dlho až dlho.

PLODNOSŤ: stredne vysoká až vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké guľovitého tvaru, súmerné. Šupka je tenká až stredne hrubá, slabo až stredne silne prilieha k dužine, je mierne až husto plstnatá, žltozelená, z väčšej časti prekrytá karmínovočerveným, rozmytým líčkom; dužina je žltá až oranžovo žltá, mäkká až stredne pevná, nevláknitá, aromatická, sladko kyselkavá , v plnej zrelosti dobre oddeliteľná od stredne veľkej kôstky. Náchylnosť na praskanie kôstky je nízka. Plody sú dobre veľkostne vyrovnané a nie sú náchylné na praskanie počas dažďov.

DOZRIEVANIE: skoré, dozrieva okolo 25. júla, 15 dní pred odrodou Redhaven. Plody nie sú náchylné na predčasný opad pred zberom alebo len veľmi slabo.

VYUŽITIE: vhodná najmä na priamy konzum, ale aj na zaváranie.

STANOVIŠTE: stredne náročná na stanovište, vyžaduje slnečné miesto a výživné pôdy, vhodná je i do okrajových pestovateľských oblastí.

ODOLNOSŤ: v dreve i v kvetných pukoch vysoko odolná voči mrazu a stredne odolná voči kučeravosti, tolerantná voči šarke.

PÔVOD: Česká republika, Pěnčín u Liberce, v roku 1988 ju v sade objavili Jaroslav Tupý a Otto Louda ako červenoplodú púčikovú mutáciu pôvodnej odrody Topaz, ktorú Jaroslav Tupý vyšľachtil vo Výskumnom a šľachtiteľskom ústave ovocinárskom Holovousy ako kríženca odrôd Rubín a Vanda v r. 1980.

RAST: stredne bujný, vytvára vysoko guľovité až rozložité koruny, konáre obrastajú stredne husto.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro až stredne neskoro, opeľovačom. Vhodní opeľovači: Batul, Čistecké lahôdkové, Hájkova muškátová reneta, Hammerstein, Jadernička moravská, Kandil Sinap, Krasokvet žltý, Londýnske, Orleánska reneta, Solivarské ušľachtilé, Spartan, Šampanská reneta, Šampion, Švajčiarske oranžové, Viliamovo, Wesenerovo, Zvonkové.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká až vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké, plocho guľovité. Šupka je zelenožltá, prekrytá takmer na celom plode rozmytou červeňou, výraznejšou než u pôvodnej odrody Topaz. Dužina je žltkastá, pevná, krehká, veľmi šťavnatá. Chuť je kyslosladká, výrazne aromatická, výborná.

DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, asi 10 dní pred odrodou Topaz, konzumne dozrieva v novembri, uskladnená vydrží do marca až apríla.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na spracovanie na kompóty, mušty, výživy, pečenie či sušenie.

STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne vlhkou pôdou. Nemá rada suché polohy a pôdy. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, rezistentná k bežným rasám chrastavitosti (5-7 bodov z 9), obsahuje gén rezistencie Vf, stredne odolná voči múčnatke, mierne náchylná na bakteriálnu spálu.

PÔVOD: neznámy, zrejme pôvodne Turecko.

RAST: bujný rast do výšky 4-5 m. Kríkovitý, rozložitý habitus.

OPEĽOVACIE POMERY: partenokarpická odroda, nepotrebuje opelenie.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká.

PLODY: stredne veľké plody (breba okolo 70 g, hlavná úroda okolo 50 g), guľaté (breba) až baňaté (hlavná úroda). Šupka je tenká, tmavopurpurová až do čierna. Dužina je červenkastá, rozplývavá. Dezertná odroda vynikajúcej chuti.

DOZRIEVANIE: dvakrát rodiaca odroda, breba dozrieva v auguste a hlavná úroda od septembra do októbra.

VYUŽITIE: dezertná odroda, plody na priamy konzum aj spracovanie: sušenie, výroba džemov, destilátov, sirupov, likérov a podobne. Plody fungujú aj ako bezpečný prostriedok proti zápche. Listy sa tiež dajú využiť a to nielen na zakrytie intímnych partií. :-) Odvar z listov podporuje chuť k jedlu. Napríklad chuť na syr pečený vo figových listoch, na sladký krém či zmrzlinu z nich, ešte poliate sirupom z figových listov.

STANOVIŠTE: slnečné a chránené stanovište, teplé polohy, na humus bohatá a dobre odvodnená pôda.

ODOLNOSŤ: mrazuvzdorná odroda do -16 °C. Mladé rastliny pestujeme prvé 2-3 roky v kvetináči a v zime chránime prikrytím alebo zazimujeme v chladnej miestnosti.

PÔVOD: Kanada, Britská Kolumbia, Summerland, Agriculture Canada Research Station a výskumná stanica v Harrow. V roku 1966 K. O. Lapins a Catherine Bailey v Summerlande realizovali kríženie medzi genotypmi V51092 x NJA 1 a v roku 1972 vo výskumnej stanici v Harrow vybrali 1 zo 145 semenáčov, ktoré z tohto kríženia vzišli a boli vysiate v roku 1967. Po rozsiahlom testovaní ju na trh uvideli v roku 1980.

RAST: stredne bujný až bujný, skôr rozložitý.

OPEĽOVACIE POMERY: je cudzoopelivá s alelami S₁S₂, hmyzom opelivá. Začína kvitnúť stredne skoro, po odrode Harcot. Vhodné opeľovače napr.: Harlayne (S₃S₂₀), Harogem, Orangered (S₆S₉), Tsunami (S₃S₉), Mari de Cenad (S_CS₁₉), Veecot (S₂S₂₀). Ak sa časovo trafia, tak aj skoršie rozkvitajúce odrody Harcot (S₁S₄), Ceglédi Óriás (S₈S₉), Pinkcot (S₈S₉) či neskoršie rozkvitajúca odroda Bergeron (S₂S_C) . Nevhodné opeľovače: Goldrich (S₁S₂), Farmingdale (S₁S₂), Castleton (S₁S₂). 

PLODNOSŤ: stredne skorá, vysoká, pomerne pravidelná.

PLODY: sú veľmi veľké (priemerne 5 cm, maximálne až 6,4 cm), oválne až guľovité, z bočného pohľadu nesúmerne kosoštvorcovité, z čelného vajcovité, súmerné podľa švu, hrboľaté. Šupka je veľmi slabo až slabo plstnatá, žltozelená až oranžová, bez líčka, len s malými oranžovočervenými bodkami, hustejšími na oslnenej strane. Dužina je svetlooranžová, stredne tuhá až tuhá, jemná, veľmi šťavnatá, veľmi dobre odlučiteľná od kôstky. Chuť je kyslosladká až sladká, dobre aromatická, pri plnom vyzretí veľmi dobrá. Jadro kôstky je veľmi horké.

DOZRIEVANIE: neskoré, asi 10 dní po odrode Velkopavlovická, teda v 3. dekáde júla až 1. dekáde augusta. Plody ani po dozretí neopadávajú.

VYUŽITIE: plody sú vhodné na priamy konzum, ale aj na spracovanie, najmä na zaváranie, výrobu výživ či džemov, prípadne destilátov, na sušenie a pečenie. Plody veľmi dobre znášajú prepravu a skladovanie.

STANOVIŠTE: slnečné, výhrevné stanovište, pôdy živné, priepustné, primerane vlhké. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve a kvetných pukoch (9 bodov z 10). Plody sú stredne odolné voči praskaniu počas dlhotrvajúcich či intenzívnych dažďoch. Je tolerantná voči rakovine kôry spôsobovanej hubami Leucostoma spp., stredne až vyššie odolná voči monilióze plodov (Monilinia fructicola - 8 bodov z 10) a stredne voči bakteriálnej škvrnitosti (Xanthomonas pruni), stredne až menej odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa).

PÔVOD: druh pochádza z Číny, kde sa pestuje viac ako 7000 rokov. Odroda Li pochádza z výberu 67 odrôd, ktoré doviezol z Číny, z provincie Šan-Si do USA v roku 1908 Frank Meyers v spolupráci s USDA. Po testovaní na Plant Introduction Station v Chico v Kalifornii a ďalších pokusných staniciach USDA na Floride, v Novom Mexiku, Oklahome, Texase a v Georgia boli na pestovanie v USA vybrané 4 odrody, vrátane odrody Li.

RAST: bujný, vzpriamený až rozložitý. Je to menší opadavý strom až krík dorastajúci do výšky 3-4 m a šírky 2,5-3 m. Odporúčame sadiť v spone aspoň 4x3 m. Konáre sú jemne tŕnité. Listy sú lesklé, oválne.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samooopelivá, na dosiahnutie vyššej úrody odporúčame prítomnosť inej kompatibilnej odrody. Vhodné opeľovače: Lang, zrejme aj Honey Jar, Sherwood. Kvety sa tvoria na letorastoch a kvitnú v júni a v júli.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká, spoľahlivo pravidelná.

PLODY: veľké (priemerne 3-5 cm, 25 g), súdkovité až oválne, hladké. Tenká šupka dozrieva zo zelenožltej farby do mahagónovohnedej, lesklej. Dužina je najskôr svieža, zelenkavá, stredne šťavnatá a chrumkavá, pri dozrievaní po zbere krémovobiela, suchšia, špongiovitá. Jej chuť je začerstva (v zelenožltej zrelosti) podobná jablku, pri dozrievaní dohneda a strate vlhkosti sa mení na sladkú, podobnú chuti datlí, s jemnou kyselinkou. Obsahuje úzku, vretenovitú kôstku.

DOZRIEVANIE: skoré, od konca septembra do októbra. Môžu dlho ostať na strome, ak je suchšie počasie, tak na ňom pomaly zosychajú a sladnú. Dozrievať do sladkej suchej podoby môžu aj po zbere uložené v jednej vrstve na site. Po vysušení vydržia uskladnené vo vzduchotesných nádobách aj niekoľko mesiacov.

VYUŽITIE: okrasná a ovocná drevina v jednom, pôsobiaca veľmi exoticky. Plody tejto odrody sú vhodné najmä na priamy konzum v zelenožltej zrelosti, ale taktiež na sušenie, kandizovanie a ďalšie použitie. Keď sa sušia získavajú vzhľad aj chuť datlí, preto sa nazývajú aj "čínske datle", môžu sa aj pomlieť na prášok. Pridávajú sa do koláčov, chleba, želé, polievok atď. Nezrelé sa nakladajú do octu či soli. Liečivé využitie: Podporujú imunitu, majú antioxidačné, protirakovinové, protizápalové účinky a chránia pečeň pred poškodením. Listy majú zaujímavú vlastnosť, po požuvaní na chvíľu vyradia receptory sladkej chuti, takže napr. biely cukor chutí ako piesok.

STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne priepustnou pôdou. Vhodná do teplých a stredne teplých oblastí Slovenska.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve do cca. -25 °C až -28 °C. Raší a kvitne neskoro, takže nebýva ohrozovaná neskorými jarnými mrazmi. Silne odolná voči zasoleniu pôdy a vápenitej pôde a voči vysokým teplotám ovzdušia. U nás ju netrápia choroby ani škodcovia.

PÔVOD: bývalá Juhoslávia, dnešné Srbsko, Čačak, Výskumný ústav ovocinársky, vyšľachtená v r. 1986 ako kríženec odrôd Agenská 707 a Stanley.

RAST: stredne bujný, v plnej plodnosti ustáva, tvorí polovzpriamené až široko rozložité koruny, vyžaduje udržiavaci a zmladzovací rez.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne neskoro. Vhodné opeľovače neboli overené, ale podľa času kvitnutia to sú zrejme tieto: Bystrická, Gabrovská, Čačanská rodná, Mirabelka nancyská.

PLODNOSŤ: skorá, veľmi vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké (priemerne 20-30 g), oválne, nesúmerné. Šupka je stredne pevná, pod osrienením tmavomodrá. Dužina je žltozelená, stredne tuhá až tuhá, málo až stredne šťavnatá. Chuť je sladkokyslá až kyslosladká, aromatická, veľmi dobrá. Kôstka je veľmi dobre odlučiteľná od dužiny.

DOZRIEVANIE: neskoré, 5 dní pred Bystrickou, teda koncom augusta až začiatkom septembra.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie (veľmi tmavé slivky), výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie a do slivkových buchiet či do slivkových gulí.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Preferuje úrodné, dostatočne vlhké pôdy. Je vhodná do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, menej v kvete, spoľahlivo tolerantná voči šarke, odolná voči monilióze (Monilinia spp.).

PÔVOD: Nový Zéland, náhodný semenáč druhu Actinidia deliciosa nájdený na farme a pomenovaný v roku 1968.

 
RAST: bujný, vyvára plstnaté ovíjavé liány vyžadujúce oporu, je vhodné zabezpečiť mu letný rez, najmä ak má opeliť len jednu samicu. 

 
OPEĽOVACIE POMERY: neskoro kvitnúci samec potrebný na opelenie samičích odrôd A. deliciosa, napr. odrody Hayward či Bruno, klon 8, zvládne opeliť 4-5 samíc, ak sú v dostatočnej blízkosti, peľ prenáša hmyz. Zvyšuje úrodu a veľkosť plodov aj čiastočne samoopelivých odrôd Zakarpacie a Jenny. Zvládne dokonca opeliť aj odrody aktinídie význačnej (A. arguta), minimálne tetraploidné odrody Geneva, Weiki a Bingo, hoci ich plody sú mierne menšie ako po opelení samcom A. arguta.

 
PLODNOSŤ: netvorí plody.

 
PLODY: netvorí plody.

 
DOZRIEVANIE: netvorí plody.

 
VYUŽITIE: výborný, produktívny opeľovač a zároveň veľmi dekoratívna liana vhodná na pergoly, ploty apod.

 
STANOVIŠTE: slnečné, pred vetrom chránené stanovište; ideálne (juho)západná orientácia; kvalitná humózna pôda s dostatkom vlahy, na ktorú je kvôli plytkej koreňovej sústave náročná. Kvôli citlivosti letorastov na neskoré jarné mrazy je výhodné vysadiť ju k múrom či nádržiam s vodou, ktoré akumulujú teplo a v noci ho sálajú do okolia. Podobne je vhodné zapestovať rodivé konáre až vo vyššej výške. Vhodná len do teplých oblastí Slovenska.

 
ODOLNOSŤ: odroda je v dreve mrazuodolná do asi -15 °C, listové puky a mladé letorasty s kvetnými pukmi sú náchylné na neskoré jarné mrazy už pod 0 ℃, po zmrznutí je malá šanca, že ten rok ešte zakvitnú. Lepšie odolná voči hubovým chorobám a plesniam.

PÔVOD: USA, Fayetteville, University of Arkansas, vyšľachtili J.N. Moore a J.R. Clark ako kríženca genotypov Ark. 583 a Ark. 631 v roku 1977, vybrali v r. 1980 a uviedli na trh v roku 1989.

 
RAST: bujný, polovzpriamený až vzpriamený, riedky, vetvenie stredné. Výhony sú beztŕnne, jemne chlpaté, dorastú do výšky aj vyše 2 m. Po dosiahnutí do výšky 1,2 m ich odporúčame zakrátiť, bočné výhony počas zimy skrátiť na 40 cm.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, kvitne stredne veľkými svetloružovými kvetmi.

 
PLODNOSŤ: je skorá, vysoká, pravidelná, 8,6-18 kg na krík. Hlavná plodnosť je na rozvetvení minuloročných výhonov na jeseň, časť úrody je aj na letorastoch.

 
PLODY: súplodia stredne veľké, veľkostne nevyrovnané, guľovité, tmavo čierne, veľmi lesklé, stredne tvrdé. Kalich je malý, zapustený v plode, jeho súdržnosť s plodom je stredná. Chuť je sladkokyslá, sladšia než u starších beztŕnnych odrôd, plody treba nechať plne vyzrieť. (cukornatosť priemerne 8-12,8 °Brix).

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoré, veľmi dlhé, od začiatku augusta do polovice októbra.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum a aj na spracovanie na kompóty, džemy, sirupy, koláče, mrazenie apod. Plody výnimočne dobre znášajú prepravu a skladovanie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, so stredne úrodnou, dostatočne vlhkou pôdou, nenáročná na pôdu. Vhodná do stredných a vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná a silne odolná voči plesni šedej a septorióze, stredne odolná voči antraknóze a hrdzi.

PÔVOD: Japonsko, Okayama, Okayama Agrigultural Experiment Station, vyšľachtená ako kríženec odrôd Nijisseiki x Chojuro, kríženie prebehlo v r. 1926, pomenovaná bola v r. 1945. Synonymá: New Century.

RAST: stredne bujný, plodí na laterálnych výhonoch a dobre reaguje na zakracovanie.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne skoro, obvykle v 1. polovici apríla, pre dobrú násadu plodov vyžaduje opeľovače. Vhodné opeľovače: Chojuro, Hosui, Kosui, Kikusui, Williamsova, Konferencia, Kumoi. 

PLODNOSŤ: skorá, veľmi vysoká, pre dobrú veľkosť plodov a pravidelnú úrodu vyžaduje prebierku.

PLODY: stredne veľké až menšie (u nás priemerne okolo 100-140 g), plocho guľovité. Šupka je zelenožltá, v plnej zrelosti žltá, len mierne hrdzavá, takmer hladká. Dužina je biela, mäkká, ale chrumkavá, šťavnatá. Chuť je výborná, veľmi sladká s jemnou kyselinkou, v chladnejších polohách môže byť kyslejšia. Obsah cukrov priemerne 14,79-15,30 %, kyselín 0,15-0,18 %. 

DOZRIEVANIE: je skoré až stredne skoré, zber v 2. polovici augusta (asi 20 dní pred Hosui), plody uskladnené v pivnici či chladničke vydržia asi 1 mesiac, pri skladovaní v profesionálnych chladiarňach pri teplote medzi 0-1 °C vydržia do polovice januára. 

VYUŽITIE: plody najmä na priamy konzum aj spracovanie na džemy, kompóty, mušty, šaláty či koláče.

STANOVIŠTE: slnečné, pôda vlhkejšia, dobre znáša aj ílovitú, vyhovujú jej všetky polohy vhodné pre pestovanie hrušiek s dostatkom vlahy.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve. Rezistentná voči alternárii (Alternaria alternata). Počas chladnejšieho leta je náchylnejšia na sklovitosť dužiny.

Foto zdroj: Ovocie a listy + detail ovocia a listov: Sage Ross , Prierez ovocia: Forest and Kim Starr 

PÔVOD: Nemecko, Rottum v Hornom Švábsku, v r. 1903 ju objavil Jakob Fischer na okraji lesa v bezprostrednej blízkosti svojho pozemku ako náhodný semenáč s veľkými listami. V roku 1912 tento strom po prvýkrát priniesol ovocie a v roku 1914 boli niektoré z týchto jabĺk prezentované odborníkom z Württemberského záhradníckeho zväzu v Stuttgarte a následne boli po svojom objaviteľovi pomenované Jakob Fischer.

RAST: bujný, zdravý, tvorí rovné kmene, používa sa aj ako kmeňotvorná odroda. Vytvára veľké, široko pyramidálne koruny, časom prevísajúce pod váhou úrod.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro a dlho, ale je zlým opeľovačom pre iné odrody (triploid). Vhodné opeľovače: Alkmene, Berlepschova reneta, James Grieve Red, Parména zlatá zimná.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká a pravidelná.

PLODY: veľké až veľmi veľké (až 500 g), plocho guľovité, nepravidelné. Šupka je svetložltá, prekrytá svietivo červeným výrazným pruhovaným či mramorovaným líčkom na veľkej časti plodu, často modrofialovo osrienená. Dužina je zelenobiela, mäkká, šťavnatá, aromatická, na vzduchu rýchlo hnedne. Chuť je sladká, ovocná, jemne kyselkavá.

DOZRIEVANIE: zber koncom augusta až začiatkom septembra, konzumne dozrievajú priamo pri zbere, plody vydržia asi 3-4 týždne, rýchlo múčnatejú.

VYUŽITIE: na priamy konzum aj na pečenie, výrobu muštov, kompótov či výživ.

STANOVIŠTE: slnečné. Je nenáročná na stanovište a pôdu, nevyhovuje jej len ťažká, ílovitá pôda a lokality s neskorými jarnými mrazmi. Vhodná aj do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, dobre odolná voči chrastavitosti a múčnatke, stredne odolná voči rakovine.

PÔVOD: USA, Kalifornia, UC Davis, v roku 1979 ho patentoval Harold Forde, ktorý ho vyšľachtil ako kríženca odrôd Pedro a 56-224 a pomenoval po pomológovi W. H. Chandlerovi.

 
RAST: stredne bujný, polovzpriamený, vytvára guľovité, husté koruny. Dokáže dorásť do výšky 10-20 m a šírky 18-20 m, ale veľmi skoro vstupuje do plodnosti, ktorá brzdí rast, preto sa pestuje aj v intenzívnom spone 5x6 m. Raší neskoro.

 
OPEĽOVACIE POMERY: je (čiastočne) samoopelivý, kvitne neskoro. Kvitne obvykle vyše 2 týždňov, samčie kvety síce začínajú kvitnúť aj 5 dní pred prvými samičími, ale prekryv kvitnutia je dostatočne dlhý (asi 6 dní). Pre zvýšenie úrodnosti doplňte ďalšie odrody. Vhodné opelovače napr.: Franquette (v pomere 3:30 až 1:30), Fernette, Fernor, Red Livermore.

 
PLODNOSŤ: skorá (4-5 rokov po výsadbe), v súčasnosti najvyššia, pravidelná a spoľahlivá (aj vyše 10 t/ha). Asi 70-90 % úrody je na bočnom plodonosnom obraste, nie na koncoch jednoročných výhonov ako u starších odrôd. Zo stromov starých 15-20 rokov môže byť úroda až 150 kg.

 
PLODY: stredne veľké (priemerne 13,4 g, 42x33x35 mm), oválne, s nevýraznou špičkou. Škrupina je tenká, veľmi ľahko lúskateľná, súdržnosť polovičiek je slabá. Jadrá sa pri lúskaní veľmi ľahko zachovávajú ako 2 celé polovičky, bez poškodenia. Jadro je svetlokrémové, stredne veľké, dobre vypĺňa škrupinku (50-55 % z hmotnosti plodu). Chuť je veľmi dobrá až výborná, stredne aromatická, sladká bez výraznej horkosti či trpkosti.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoré, koncom septembra.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum aj cukrárenské využitie (nielen mleté orechy, ale aj vcelku, vďaka svetlej šupke jadra je veľmi dekoratívny).

 
STANOVIŠTE: slnečné, chránené zo S strany pred studeným vetrom, mimo mrazových kotlín, ideálne mierny svah s J a JV expozíciou. Pôda mu vyhovuje stredne ťažká, hlbšia, vápenitá, dostatočne vlhká, ale dobre odvodnená, nemá rád príliš ľahké pôdy či príliš ťažké a zamokrené pôdy, ale ani kyslé. Neznáša príliš vysokú hladinu podzemnej vody. Vhodný do všetkých pestovateľských oblastí.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve, vďaka neskorému rašeniu a kvitnutiu väčšinou uniká neskorým jarným mrazom. Dobre zvláda teplo a sucho. Je vysoko odolný voči antraknóze a bakterióze (Xanthomonas campestris).

PÔVOD: Švajčiarsko, kanton Bern, Opplingen, náhodný semenáč nájdený na kraji lesa Franzom Baumannom, šíril ho vo veľkom P. Daepp z Oppligenu. Synonymá: Berner Rosenapfel, Neuer Berner Rosenapfel, Rose de Bern.

RAST: stredne bujný, neskôr až slabší, tvorí stredne veľké až menšie, vysoko guľovité až ihlanovité, neskôr až rozložité či previsnuté, relatívne riedke koruny, ktoré ale dostatočne obrastajú krátkym plodonosným obrastom, pripomínajúcim obrast Parmény zlatej zimnej. Konáre nasadzuje v ostrom uhle.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne skoro až stredne skoro, dlho, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Ananásová reneta, Baumannova reneta, Coxova reneta, Croncelské, Gdanský hranáč, Hammersteinovo, Jonathan, Landsberská reneta, Ontario, Parména zlatá zimná, Priesvitné letné, Šampanská reneta, Zuccalmagliova reneta.

PLODNOSŤ: skorá, spočiatku pravidelná, neskôr sa striedajú vysoké a nízke úrody.

PLODY: veľkostné nevyrovnané, najčastejšie stredne veľké (priemerne 120 g), ale aj menšie a väčšie, aj tvarovo variabilné, tupo vajcovité, tupo kužeľovité aj guľaté, zhranatené. Šupka je jemná, hladká, lesklá, jemne mastná, žltozelená farba najmenej z polovice, ale často celá prekrytá krásne červeným, rozmytým líčkom s modrastým osrienením a výraznými, belavými bodkami. Dužina je žltkastobiela, pod šupkou ružovkastá, krehká, neskôr jemná, šťavnatá, na vzduchu málo hnedne. Chuť je sladkastá, len nepatrne kyselkavá, aromatická, jemne korenistá, príjemná.

DOZRIEVANIE: zber asi v polovici septembra, konzumne dozrieva v októbri, vydrží do Vianoc, najlepšie chutí v októbri až v novembri. Rýchlo múčnatie pri prezretí. Plody často predčasne opadávajú.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na sušenie a muštovanie. Prepravu neznáša veľmi dobre ani hneď po zbere, ľahko sa otláča.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené pred silným vetrom, ale neuzavreté. Pôdy jej vyhovujú primerane vlhké, neznáša extrémne suché či príliš vlhké pôdy. Je vhodná najmä do stredne teplých a vyšších, chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve, stredne až silne mrazuodolná v kvete, dobre odolná v kvete aj voči nepriazniu počasia. Je menej odolná voči chrastavitosti a voči rakovine v studených, mokrých pôdach, v teplých suchých oblastiach stredne náchylná na múčnatku a napadnutie vlnačkou krvavou.

PÔVOD: ČR, Šlachtiteľská stanica Želešice, vyšľachtil ju J. Urban v r. 1968 ako kríženec odrôd Heinemannova neskorá a zmes peľu Red Lake a Jonkheer van Tets.

 
RAST: stredne bujný až bujný, stredne hustý, tvar je guľovitý až krovitý, v plnej rodivosti rozložitý, ale nepolieha. Výhony rastú polovzpriamene. Odporúčame zasadiť o 15 cm hlbšie, než rástla v škôlke.

 
OPEĽOVACIE POMERY: vysoko samoopelivá, kvitne stredne skoro. Kvety nespŕchajú.

 
PLODNOSŤ: je skorá, vysoká (priemerne 5-10 kg, maximálne 16,2 kg), pravidelná. Plodí na jednoročnom obraste dvojročných výhonov aj na dvojročných výhonoch.

 
PLODY: strapce sú dlhé (priemerne 7,8 cm, na mladom dreve 12 cm, maximálne 15 cm), stredne husté, s 20 až 34 bobuľami. Bobule sú stredne veľké (priemerne 9-9,5 mm), guľaté, pevné. Šupka je lesklá, smotanovobiela, priesvitná, pevná, tuhá, stredne hrubá. Dužina je šťavnatá, tuhšia, bezfarebná. Chuť je lahodná, kyslejšia až sladkokyslá. Má stredne vysoký obsah vitamínu C v rámci ríbezlí.

 
DOZRIEVANIE: stredne neskoré až neskoré, v 2. polovici júla až do začiatku augusta. Určená pre ručný zber. Plody dobre znášajú prepravu aj skladovanie do 6 dní.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum aj sirupy, vína, džemy či želé.

 
STANOVIŠTE: slnečné, preferuje pôdu bohatú na humus a živiny, dobrú úrodu poskytuje aj v podmienkach menej priaznivých pre pestovanie ríbezlí, dobre znáša sucho. Je vhodná do všetkých pestovateľských oblastí.

 
ODOLNOSŤ: vysoko mrazuodolná v dreve aj kvete, vysoko odolná voči americkej múčnatke egreša (Sphaerotheca mors uvae), menej odolná voči antraknóze (Drepanopeziza ribis).

PÔVOD: Moldavsko, Moldavský výskumný inštitút vinársky Vierul, vyšľachtili v r. 1985 M.S. Žuravel, G.M. Borzikova a I.P. Gavrilov ako kríženca odrôd Moldova x Maršalskij. Je to medzidruhový kríženec Vitis vinifera x Vitis labrusca, pôvodne pomenovaný ako Kodrianka. Synonymá a cudzie názvy: Кодрянка, Kodrjanka, Kodryanka, VII 24-15.

RAST: bujný. Listy sú stredne veľké až veľké, päťlaločnaté, stredne hlboko vykrojené. Stopka listu je dlhá, červenkastá. Pestujeme so zaťažením 40-50 očiek na ker, režeme na 6-8 očiek na výhon, ponechávame priemerne 1,1-1,7 strapcov na výhon. Výhony dobre vyzrievajú.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, obojpohlavný.

PLODNOSŤ: priemerne 15-22 t/ha.

PLODY: strapce sú stredne veľké až veľké (300–600 g), kužeľovité, rovnomerne husté. Bobule sú veľké (priemerne 31х21 mm, 6-8 g), obrátene vajcovité, elipsovito predĺžené. Šupka je tmavo fialovomodrá s jemným osrienením, hrubá, pevná, nedá sa stiahnuť. Dužina obsahuje semená. Chuť je harmonická, príjemná. V Rusku pri degustáciách dosiahla v priemeru za roky 2005-2007 vysoké ohodnotenie 8,3 bodu (z 10 bodov). Cukornatosť je v priemere 18-19 %, kyslosť 6-7 g/l.

DOZRIEVANIE: veľmi skoré, v 2. polovici augusta (po 110-120 dňoch). Konzumne dozrieva veľmi skoro, už pri cukornatosti 12-14 % sú bobule úplne sladké vďaka rýchlemu zníženiu kyslosti u tejto odrody. Strapce môžu po dozretí dlho visieť na kroch bez straty chuťových kvalít.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na výrobu muštov, kompótov či džemov.

STANOVIŠTE: Slnečné stanovište (mierne svahy s južnou expozíciou), vhodný najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve a pukoch počas zimy (do -22 °C), neskoro raší, takže dobre odoláva neskorým jarným mrazom. Je vyššie odolná voči botrytíde (Botrytis cinerea) (2 zo škály 1-5, kde nižšie je lepšie), stredne až vyššie odolná voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola) (2-3 zo škály 1-5) a stredne odolná voči múčnatke (Uncinula necator) (2,5-3,5 na škále 1-5).

PÔVOD: Nemecko, objavená v roku 1820 v Guben an der Neiße v Dolnej Lužici ako náhodný semenáč.

RAST: v mladosti bujný, neskôr stredne silný rast, vytvára veľkú, vajcovitú korunu. Na vtáčnici dorastá do asi 6 m výšky a 4 m šírky.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne neskoro až neskoro a kvety sú dobre mrazuodolné. Vhodné opeľovače: napr. Kaštánka, Hedelfingenská, Thurn-Taxis (Schneiderova), Büttnerova, Ramon Oliva, pravdepodobne aj Gemerská Belica.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké (priemerne 6,5 g) polochrupky srdcovitého tvaru. Farba je žltá , na slnečnej strane s jemným červenkastým / nahnedlým líčkom. Dužina je belavá, jemná, chrumkavá, stredne tuhá, šťavnatá, nefarbiaca, so sladkou, medovou chuťou, len nepatrne kyslou.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 5. čerešňovom týždni, niekedy počas 1. polovice júla. Kvôli času dozrievania ju už zvykne napádať vrtivka čerešňová, teda býva červivá. Dlho vydrží na strome. Pri daždivom počasí je náchylná na popraskanie.

VYUŽITIE: na priamy konzum aj spracovanie napr. kompóty. Na prepravu je chúlostivá v plnej zrelosti, kedy je náchylná na otlačenie.

STANOVIŠTE: slnečná, nenáročná na pôdu a polohu, vhodná aj do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: stredne až silne odolná voči mrazu v dreve, silne v kvete, odolná voči monilióze.

PÔVOD: USA, v roku 1954 ju vyšľachtil Harold Fogles ako kríženec odrôd Perfection a SunGlo.

 
RAST: stredne silný, vytvára rozložité koruny.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá odroda, kvitne veľmi skoro až skoro. Vhodné opeľovače: Radka, Harlayne, Harcot, Sundrop.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká až veľmi vysoká, pravidelná. Bez prebierky síce plody ostanú veľké, ale strácajú na kvalite, takže sa oplatí prebrať ich.

 
PLODY: veľké až veľmi veľké, mierne eliptické. Šupka je stredne husto plstnatá, tmavooranžová, niekedy s nevýrazným purpurovým líčkom. Dužina je oranžová, stredne tuhá, stredne hrubá, stredne šťavnatá, kyslosladká pri plnom vyzretí, inak kyslejšia, pikantná, aromatická. Kôstka je väčšinou dobre odlučiteľná od dužiny, jadro je silne horké.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 2.-3. dekáde júla, zároveň s Velkopavlovickou.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum aj zaváranie a výrobu džemov (tmavších) apod. Plody sa dobre prepravujú, neotláčajú sa.

 
STANOVIŠTE: slnečné, výhrevné, chránené, pôda živná, dobre odvodnená. Odroda vhodná do menších záhrad, nenáročná. Vhodná do teplých a stredne teplých oblastí.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v kvetných pukoch počas zimy, málo náchylná na moniliózu plodov (Monilinia fructigena) a moníliovú spálu (Monilinia laxa), stredne tolerantná voči šarke.

PÔVOD: neznámy, možno Nemecko, je to stará, veľmi rozšírená odroda. Synonymá: Černica, Uherka tvrdá, Grosse Schwarze Knorpelkirsche, Bigarreau Gros Noir, Czarna požna.

 
RAST: veľmi bujný, zdravý, tvoria vysoké a široko rozložité koruny, kostrové konáre sú mohutné.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne skoro. Vhodné opeľovače: Büttnerova červená, Germersdorfská, Hedelfingenská, Kassinova skorá, Napoleonova, Regina, Sunburst, Thurn Taxis (Schneiderova).

 
PLODNOSŤ: neskoršia, pravidelná, z dobrých polôh vysoká.

 
PLODY: veľmi veľké (priemerne 7,5-9 g), väčšinou tupo srdcovité, z horších polôh tvarovo aj veľkostne rôznorodé. Šupka je jemná, pevná, hrubá, ťažko se sťahuje, je tmavohnedá až čierna. Dužina je tuhá, chrumkavá, tmavočervená, pretkaná belavými vláknami, veľmi šťavnatá, šťava silne farbí. Chuť je sladká, mierne kyselkavá, aromatická, veľmi dobrá až výborná. Dužina sa niekedy ťažšie oddeľuje od kôstky.

 
DOZRIEVANIE: neskoré, v 5.-6. čerešňovom týždni, väčšinou v polovici júla, vydrží dlho na strome.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na všestranné spracovanie na kompóty, džemy, pečenie, sirupy, likéry či destiláty s mierne mandľovou arómou.

 
STANOVIŠTE: slnečné, vyžaduje kvalitnú, priepustnú, dostatočne vlhkú, teplú pôdu s dostatkom vápnika. Vhodná do teplých a stredne teplých polôh s kvalitnou pôdou. Z horších polôh a najmä pôd môžu byť plody horkasté.

 
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvete. Počas dlhotrvajúcich dažďov je stredne až vyššie náchylná na praskanie plodov. Je vyššie odolná voči monilióze plodov (Monilinia fructigena). Napáda ju vrtivka čerešňová aj piadivka jesenná.

RAST: bujný, tvorí rozložité, hustejšie koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, je zlým opeľovačom (triploid). Vhodné opeľovače: Aderslebenský kalvil, Bathské, Berlepschova eneta, Biesterfeldská reneta, Boskoopské, Coxova reneta, Dukát, Florina, Gala, Golden Delicous, Granny Smith, Honeycrisp, Ingrid Marie, James Grieve, Jonathan, Keepsake, Landsberská reneta, Omanové, Pristine, Red Delicious, Sansa, Zvonkové.

PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, striedavo veľmi vysoká, menej pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké, guľaté až široko kužeľovité, z jednej strany sploštené, nepravidelné. Šupka je zelenožltá až žltá s karmínovo červenými pruhmi a hrdzavými lenticelami a s výraznou hrdzou v stopkovej jamke. Dužina je žltkastá, jemná, tuhá, chrumkavá, šťavnatá, na vzduchu hnedne. Chuť je svieža kyselkavá, s vínovou príchuťou.

DOZRIEVANIE: zber v 2. polovici októbra, konzumne dozrieva v januári, vydrží do apríla či dlhšie.

VYUŽITIE: na priamy konzum, kuchynské využitie vrátane koláčov, pyré, víno, cider.

STANOVIŠTE: slnečné, je menej náročná na pôdu, ale neznáša suché pôdy. Je vhodná do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: stredne až silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvete, silne odolná voči bakteriálnej spále (Erwinia amylovora), stredne až menej odolná voči chrastavitosti a múčnatke.