Ovocné

PÔVOD: veľmi stará odroda, ktorej pôvod nie je presne známy, vznikla zrejme z druhu Corylus tubulosa v prímorských oblastiach južnej Európy. Synonymá a cudzie názvy: Weiße Lambertsnuss, Gemeine Weiße, Knight's Small, Lambert albe, Remy, Weißhäutige Lambertsnuss, Aveline Blanche, Blanche Longue, Remešská, Weiße Haselnuss, Weiße lange Lambertsnuss, White Filbert, Zahme weißkernige Haselnuss.

RAST: stredný až slabší, tvorí husté, rozložité kry. Veľmi silne podrastá. Vyžaduje menej priestoru pri výsadbe.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro, samičie kvety začínajú kvitnúť skôr ako samčie, ale kvitnutie sa prekrýva. V prítomnosti ďalšej v rovnaký čas kvitnúcej odrody je úroda ešte vyššia. Vhodné opeľovače: Barcelonská, Corabel, Hallská obrovská, Katalónska, Tonda di Romana, Webbova, Zellská červenolistá.

PLODNOSŤ: stredne skorá (od 4. roku po výsadbe), stredne vysoká až vysoká vo vhodných podmienkach, menej až stredne pravidelná.

PLODY: stredne veľké (priemerne 2-3 g), dlhé valcovité, či podlhovasto vajcovité, svetlohnedé, stredne dobre lúskateľné, nie všetky jadrá ostanú vcelku, ale veľmi ľahko sa lúska luskáčikom. Pančuška je dlhšia než plod, je iba jemne cípovitá. V súplodí býva viac než 4 plody. Jadro je veľké, veľmi dobre vypĺňa celú škrupinku (z hmotnosti plodu tvorí asi 50 %). Je dlhé valcovité, šupka je tenká, hlakdá, svetlohnedá, len veľmi slabo až slabo skorkovatená. Chuť má aromatickú, veľmi dobrú, sladkastú až sladkú. Dvojité jadrá sa nevyskytujú.

DOZRIEVANIE: skoré, počas 1. dekády septembra.

VYUŽITIE: na priamy konzum vcelku aj na spracovanie na pečenie, cukrovinky apod.

STANOVIŠTE: slnečné či mierny polotieň, teplejšie, chránené. Vyžaduje úrodné a teplé pôdy, vo vlhkých a studených alebo suchých piesočnatých nemáva dobré výnosy a kvalitné plody. Vhodná len do teplých a stredne teplých chránených polôh.

ODOLNOSŤ: je menej mrazuodolná v dreve a kvetných pukoch, aj kvety sú kvôli skoršiemu času kvitnutia poškodzované mrazmi. Kvety sú citlivé aj na iné nepriaznivé klimatické podmienky v čase kvitnutia. Nezvykne trpieť chorobami, nosánik lieskový (Curculio nucum) aj veveričky a vtáky jej plody s obľubou vyhľadávajú.

PÔVOD: Kanada, štát Britská Kolumbia, Summerland, Summerland Research and Development Centre, vyšľachtili ju Karlis O. Lapins a H. Schmid ako kríženca odrôd Van x Stella. Kríženie prebehlo v roku 1965, odrodu z výsledných semenáčov vybrali v roku 1971 a testovali pod označením 2D-28-26, neskôr 2S-28-26, na trh bola uvedená v roku 1983.

RAST: bujný, vzpriamený až veľmi vzpriamený. Je husto olistená a stredne zelenými listami.

OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivá s alelami S₁S₄, hmyzom opelivá a je univerzálnym opeľovačom pre všetky odrody, s ktorými sa prekrýva jej čas kvitnutia. Začína kvitnúť skoro.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká až veľmi vysoká. Ako prevenciu preplodzovania odporúčame pravidelnejší rez aj po vstupe do plodnosti.

PLODY: sú veľké (priemerne 10,5 g, s rozmedzím 9-13,9 g), plocho guľovité. Tenká šupka je tmavočervená s veľkým množstvom malých až stredne veľkých svetlejších lenticiel. Dužina je pevná, červená, stredne šťavnatá bez dutiny okolo kôstky, šťava je červená. Chuť je sladkokyslá až kyslosladká, harmonická, dostatočne sladká aj pred plnou zrelosťou, priemerne aromatická.  

DOZRIEVANIE: neskoré, v 6. až 7. čerešňovom týždni. 

VYUŽITIE: strom je okrasný kvetom aj plodmi, je dobrou medonosnou drevinou. Plody na priamy konzum aj spracovanie na džemy, sirupy, destiláty, sušenie, prípadne kompóty. Plody dobre držia na stopkách a dobre znášajú prepravu.

STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne vlhkou, ale dobre odvodnenou, hlinitou či hlinitopiesočnatou pôdou. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolná v dreve a v kvete. Plody sú stredne až dobre odolné voči popraskaniu počas dažďov. Zvyknú sa tvoriť vo veľkých zhlukoch, kde sú náchylnejšie na moniliózu (Monilinia fructigena), takže v rámci možností odporúčame realizovať prebierku.

PÔVOD: Holandsko, objavili a selektovali ju Aldenhoff a Koppen-Ertl ako púčikovú mutáciu červenoplodej odrody Heros v roku 1952. Synonymá: Rosa Sport.

RAST: stredne bujný až bujný, krovitý, stredne hustý, stredne dobre zmladzuje.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro

PLODNOSŤ: skorá, vysoká.

PLODY: strapce sú stredne dlhé so stredne dlhými stopkami, husté. Bobule sú stredne veľké až veľké, svetloružové, lesklé, stredne pevné až pevné, semená presvitajú. Chuť je príjemne kyslastá, jemná, aromatická.

DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, v 2. polovici júna až začiatkom júla.

VYUŽITIE: plody najmä na priamy konzum, ale aj na spracovanie na šťavy, sirupy, džemy, kompóty, víno, pečenie.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, preferuje hlbokú, humóznu, hlinitú či hlinitopiesočnatú pôdu. Vhodná do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolná v dreve, stredne až vyššie odolná voči spŕchaniu kvetov. Vyššie odolná voči americkej múčnatke egreša, stredne až vyššie odolná voči antraknóze.

PÔVOD: Francúzsko, vypestoval ju J.C. Nelis v r. 1815 v Mechelene.

RAST: slabší rast, vytvára ale veľkú, guľovitú a hustú korunu. Kmeň i vetvy sú húževnaté, odolávajú nepriaznivým vplyvom.

OPEĽOVACIE POMERY: dobrý opeľovač, kvitne neskoro a kvety sú mrazuodolné.

Vhodné opeľovače: Boscova fľaša, Hardyho maslovka, Krivica a Williamsova.

PLODNOSŤ: skorá, pravidelná, vysoká.

PLODY: stredne veľké plody širšieho, hruškovitého tvaru, zúženého smerom ku stonke. Povrch býva často nerovný, šupka je hrubá, veľmi drsná, pokrytá hrdzou alebo hrdzavými lenticelami. Základná farba je zelená, neskôr zelenožltá, po dozretí sa spočiatku tmavá hrdza sfarbuje do svetlohneda. Biela až zelenkastá dužina je jemná, šťavnatá, chuťovo výborná, príjemne škoricovo korenistá.

DOZRIEVANIE: zber začiatkom alebo v polovici októbra, konzumná zrelosť: v decembri až januári, skladovateľnosť do februára.

VYUŽITIE: priamy konzum, kompóty, sušenie.

STANOVIŠTE: odroda nenáročná na pôdu a polohy, darí sa jej aj vo vyšších, drsnejších polohách, prospieva v pôde ľahšej, piesčitej i v pôde ťažkej, hlinitej.

ODOLNOSŤ: mrazuodolná odroda, odolná voči chrastavitosti.

PÔVOD: Francúzsko, Bordeaux, INRA, odroda Corylus avellana vyšľachtená zrejme ako kríženec Barcelonskej a Cosfordskej, na trh uvedená v r. 1987 ako Fercoril-Corabel®. 

RAST: bujný, dorastá do výšky okolo 5,4 m a šírky okolo 3,4 m. Stredne silne odnožuje. Neskoro sa olisťuje.

OPEĽOVACIE POMERY: je čiastočne samoopelivá, kvitne stredne skoro a protoandricky, teda samčie kvety začínajú rozkvitať o 5 týždňov skôr než samičie, ale prekryv je dostatočný (cca. 5 týždňov). Je aj dobrým opeľovačom.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká až vysoká (priemerne 2,5 kg/ker v 6.-12. roku, priemerne 2 t/ha).

PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 3,8 g pri variabilite 2,5-4,6 g), guľaté až široko kužeľovité. Dozrievajú väčšinou po 2-3, zriedkavejšie po 4 pohromade. Škrupina je stredne až menej hrubá (priemerne 1,17 mm). Jadro je stredne tvrdé (s obsahom vody 4,44 %) a tvorí 44-52 % z plodu (priemerne 1,7 g). Vnútorná hnedá šupka sa veľmi dobre odstraňuje po opražení a pošúchaní. Chuť je výborná, aromatická, sladko-oriešková, maslovitá, ovocná, len nepatrne drevitá, trpká či horká, oveľa menej, než divá forma. Obsahuje menej tuku, než iné odrody (priemerne 48 %), ale viac bielkovín než iné odrody (priemerne 22 %). Tvorí menej než 1 % prázdnych plodov.

DOZRIEVANIE: neskoré, od konca septembra.

VYUŽITIE: na priamy konzum vcelku aj na spracovanie na pečenie, cukrovinky apod. Profesionálne sa pestuje na predaj v škrupine kvôli veľkosti plodov. Pančuška sa ľahko odstraňuje pri mechanickom zbere.

STANOVIŠTE: preferuje slnečné, ale zvládne aj polotieň, len tam je menej plodná. Najlepšie sa jej darí hlinitopiesčitých až piesčitohlinitých, humóznych, dostatočne vlhkých, ale priepustných pôdach, ale znesie aj horšie pôdy. Neznáša len suché alebo ťažké ílovité pôdy. Je vhodná do všetkých pestovateľských oblastí, vo vyšších polohách na chránených stanovištiach.

ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolná v dreve aj kvete, vysoko odolná voči bakteriózam, stredne odolná voči nosánikovi lieskovému (Curculio nucum) - napáda priemerne okolo 9 % plodov.

PÔVOD: JV Európa, Kaukaz, Malá Ázia, Irán a Himálaje, pôvodne možno len JV Európa a Malá Ázia.

 
RAST: stredne bujný, vytvára menšie stromy dorastajúce do výšky maximálne 20–25 m a šírky 7 m s hnedošedou borkou, ktorá sa vo vyššom veku šupinovito odlupuje. Vytvára peknú kužeľovitú korunu, často s vodorovnými spodnými konármi. Neodnožuje.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne v marci a apríli.

 
PLODNOSŤ: neskorá (v 10. roku po výsadbe), vysoká až veľmi vysoká, nepravidelná, každé 2-3 roky.

 
PLODY: menšie až stredne veľké (1,5–2 cm, 0,6-2,9 g), s hrubšou škrupinkou (0,7-3,7 mm), ktorá sa síce horšie lúska bežnými luskáčikmi, ale luskáčik Drosselmeyer si s ňou hravo poradí. Oriešky vyrastajú v súplodí guľovitého tvaru po 6-10 kusov. Lepkavé a veľmi cípovité plodové obaly - pančušky - ďaleko prečnievajú plod. Jadro je menšie až stredne veľké (0,3-0,7 g, podiel z celkovej hmotnosti plodu 25-41 %), len s tenkou, ružovou, nekorkovatejúcou šupkou a je veľmi chutné, sladkasté, bohatšie na tuky (59-64 %) než jadrá veľkoplodých liesok.

 
DOZRIEVANIE: veľmi skoré, od konca augusta do septembra.

 
VYUŽITIE: plody sú vhodné na priamy konzum vcelku aj na spracovanie na pečenie, cukrovinky apod. Používa sa ako dekoratívna a plodonosná drevina, výborný tieniaci strom, vhodný do parkov, alejí, ostrovčekov zelene, prírodných záhrad, na spevňovanie pôdy so silnou eróziou. Drevo je dobre opracovateľné, využíva sa v nábytkárstve.

 
STANOVIŠTE: slnečné alebo slabý polotieň. Znáša širokú škálu pôd, s pH medzi 5,3 a 7,3, ale plodnejšia je na stredne úrodných pôdach. Po dobrom zakorenení veľmi dobre znáša sucho.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve do -29 °C až -34 °C, veľmi suchuvzdorná a vetruvzdorná. Odolnejšia voči nosánikom lieskovým, vtákom a veveričkám kvôli hrubej, skoro tvrdnúcej škrupinke. Chorobami nezvykne trpieť.

PÔVOD: Švajčiarsko.

 
RAST: kompaktný a nízky, rastlina dosahuje len 80-100 cm.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá odroda, kvitnúca v apríli.

 
PLODNOSŤ: stredne vysoká.

 
PLODY: veľké, čierne, sladké, jemné bobule s príjemnou ríbezľovou vôňou, rastú v strapcoch.

 
DOZRIEVANIE: v druhej polovici júna.

 
VYUŽITIE: priamy konzum aj spracovanie do džemov, sirupov, vína, créme de cassis apod.

 
STANOVIŠTE: slnečné, vďaka malému vzrastu vhodné aj do veľkých črepníkov na terasy a balkóny. Pôda vzdušná, priepustná, výživná, ocenia zamulčovanie organickým materiálom. Pre dobrú úrodnosť treba posadiť kríky hlbšie a odrezávať každoročne 4-ročné výhony.

 
ODOLNOSŤ: odroda je odolná voči hubovým chorobám a mrazuvzdorná.

PÔVOD: nejasný, buď Francúzsko, okolie Nancy, alebo ho niektorý francúzsky kráľ priviezol z Ázie, veľmi stará odroda známa vo Francúzsku od roku 1490, v okolí Nancy bola veľmi rozšírená.

RAST: najskôr bujný, neskôr stredne bujný, polovzpriamený, tvorí spočiatku ihlanovité, neskôr guľovité až rozložité, neveľké koruny. Je vhodná do sadov aj menších záhrad.

OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro, je dobrým opeľovačom.

PLODNOSŤ: (stredne) skorá, vysoká až veľmi vysoká, pri preplodení niekedy striedavá.

PLODY: sú veľmi malé (priemerne 9,5-10 g), guľaté alebo niekedy mierne pretiahnuté, súmerné. Šupka je pod osrienením žltá, v plnej zrelosti zlatožltá, s červenými bodkami, stredne hrubá, mäkká, dá sa stiahnuť. Dužina je zelenožltá až zlatožltá, pevná, menej šťavnatá. Chuť je sladká až veľmi sladká, aromatická, veľmi dobrá až výborná, bez kyslosti typickej pre iný botanický druh - myrobalán (Prunus insititia), kotrý sa často ľudovo prezýva mirabelka. Kôstka sa dobre oddeľuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, 15 dní pred Bystrickou, teda v 3.-4. týždni augusta.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, výrobu kompótov, džemov, kvalitných destilátov či slivkových gulí.

STANOVIŠTE: slnečné, najlepšie sa jej darí v teplejších polohách do stredných nadmorských výšok, vo vlhkejších a úrodných pôdach, ale celkovo je nenáročná. Len v suchej pôde bývajú plody drobné a v chladných polohách nie sú také chutné.

ODOLNOSŤ: silne mrazuvzdorná v dreve aj kvete, spoľahlivo tolerantná voči šarke a málo náchylná na infikovanie jej vírusom, pri dlhotrvajúcich dažďoch plody praskajú a napadá ich monilióza (Monilinia fructigena).

PÔVOD: Japonsko, najmä ostrov Hokkaido, kde je často pestovaný v odrodách. Ide konkrétne o semenáč odrôd druhu Juglans ailanthifolia var. cordiformis, teda vo vedeckej terminológii orechu pajaseňolistého var. srdcotvarého, konkrétne odrôd Simcoe (80 %), Jewelbox a Stealth.  

RAST: bujný, botanický druh dorastá do výšky až 25 m v dobrých podmienkach, semenáče kultúrnych odrôd môžu byť menšie. Vytvára široko rozložitú, silne rozvetvenú korunu. 

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivý, vetrom opelivý, jednodomý so samičími a samčími kvetmi. Málokedy sa prekrýva čas kvitnutia samčích a samičích na dosiahnutie úrody je potrebné vysadiť aspoň 2 alebo viaceré semenáče či skombinovať s odrodami. Vhodné opeľovače: Imshu, prípadne Kalmar, Shubert.

PLODNOSŤ: neskoršia, vysoká, pravdepodobne mierne alternuje v 2-3-ročných cykloch.

PLODY: sploštene vajcovité plody v plstnatej, lepkavej rubine po až 20 ks vo vajcovitom strapci. Orechy sú variabilnej veľkosti, ale podľa rodičov veľké, srdcovitého, pravdepodobne širšieho tvaru. Škrupina je pravdepodobne po rodičoch tenšia a dobre lúskateľná aj luskáčikom Drosselmeyer. Jadro dobre vypĺňa škrupinu a je tiež srdcovitého tvaru. Chuť je výborná, sladká, maslovitá, niekomu pripomína mandle či dokonca para orechy.  

DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoré (asi 2 týždne po odrode Imshu), teda okolo polovice októbra.

VYUŽITIE: jadrá najmä na priamy konzum, ale aj cukrárenské využitie (nielen mleté orechy, ale aj vcelku, vďaka tvaru jadra je veľmi dekoratívny). Škrupinky využiteľné na dekoratívne účely - náušnice, prívesky apod.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené pred silným vetrom, najlepšie s hlbokou, vlhkou, ale dobre odvodnenou, hlinitou pôdou, preferuje mierne zásaditú pôdu. V rámci rodu Juglans je tento druh najmrazuodolnejší, teda vhodný do teplých, stredne teplých aj chladných chránených polôh. 

ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolný v dreve, raší aj rozkvitá neskôr než orechy kráľovské, takže lepšie uniká neskorým jarným mrazom, ale kvety môže poškodiť už teplota okolo -2 °C.

PÔVOD: Maďarsko, zrejme k. 19. stor., na trhu od r. 1995.

RAST: stredne silný, vzpriamený.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne stredne skoro, čiastočne samoopelivá. Vhodné opeľovače napr.: Konstantinopolská, Champion, Angerská, Mezőtúri.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: veľké až veľmi veľké (priem. 300-500 g) so široko hruškovitým, v strede najširším tvarom, zlatožltej farby. Dužina je žltobiela, stredne šťavnatá, veľmi aromatická a chutná, okolo jadrovníka mierne zrnitá.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, koncom septembra až v októbri. Uskladnená vydrží do januára.

VYUŽITIE: aj na priamy konzum a výborná na dulový syr, marmeládu, výživy, kompóty, mušt, víno, destiláty, likéry.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, pôda dobre priepustná, ale nemá rada suché, vápenité pôdy. Vhodná do teplých a stredne teplých oblastí Slovenska.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná.

PÔVOD: ČR, Bílé Karpaty, Vyškovec-Vlčí.

 
RAST: bujný, zdravý, vytvára mohutné, stredne vysoké guľovité koruny s mierne previsnutými konármi.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače neboli overené, ale opeľujú ju zrejme iné hrušky kvitnúce v podobný čas, napr. Amanliská, Avranšská, Anglická bergamotka, Drouardova, Hardyho maslovka, Koporečka, Mechelenská, Pstružka, Salisburyova.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: malé až stredné (priemerne 45 g), plocho guľovité, najširšie v strede, smerom k stopke sa veľmi krátko pravidelne zužujú, niekedy sú cibuľovité. Stopka je dlhá a tenká až stredne hrubá, na plod sa pripája so závalom. Šupka je tenká, pevná, lámavá, nevadí pri jedle, je zelená až šedozelená, husto posiata drobnými lenticelami, 1/3 až 2/3 plodu pokrýva škoricovočervené líčko. Dužina je krehká, celkovo len mierne zrnitá, viac v okolí jadrovníka. Počas dozrievania sa z bielej začína od šupky smerom k jadrovníku zafarbovať doružova až dočervena. Zrelé plody majú svetlokrvavú dužinu, skoro začínajú hniličiť. Chuť je sladká s mierne korenistou príchuťou.

 
DOZRIEVANIE: zber v druhej polovici augusta, nedá sa skladovať. Spadnuté plody bývajú už zhniličené.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, sušenie, výrobu destilátu. Sušené plody sú pikantné, ale drobné.

 
STANOVIŠTE: slnečné, je menej náročná na kvalitu pôdy, znáša aj suchšie aj vlhkejšie. Je vhodná aj do vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Je menej náchylná na chrastavitosť, ale vyžaduje otvorenú polohu a vzdušnú korunu.

PÔVOD: Izrael, Šaronská planina.

RAST: dospelý strom dosahuje výšku 4-5 m, tvorí guľovité, kompaktné koruny; stredne úrodná odroda.

OPEĽOVACIE POMERY: je partenokarpická, teda bezsemenné plody sa tvoria aj bez opelenia, po opelení inou odrodou sa vytvoria v plode zárodky semien, ale počas vývoja plodu zaniknú, kvitne v júni. 

PLODNOSŤ: stredne vysoká

PLODY: stredne veľké (140 až 180 g), splošteného tvaru, na priereze štvorcové. Šupka je pri dozretí tmavooranžová, dužina žltooranžová. Chuť je jemná a veľmi sladká chuť. Plody typu PVA = pollination variant astringent = trpké pri zbere, bez ohľadu na to, či sú plody opelené alebo nie. Keď sú opelené, tak len dužina s hnedými fľakmi okolo zárodkov semien je netrpká.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, koncom októbra, konzumne dozrievajú po 2 týždňoch skladovania v izbovej teplote, najlepšie s ovocím uvoľnujúcim etylén.

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje kvalitné, hlboké, hlinité pôdy, ale znesie akékoľvek pôdy, ak nie sú zamokrené. Odroda vhodná najmä do teplých, vinohradníckych polôh.

ODOLNOSŤ: mrazuvzdorná do asi -16 °C, pri nižších teplotách odporúčame rastliny chrániť na zimu. Spoľahlivo odolná voči škodcom aj hubovými chorobám, dá sa pestovať úplne bez postrekov.

PÔVOD: Kanada, University of Saskatchewan, vyšľachtil ju Bob Bors a na trh bola uvedená v roku 2017. 

RAST: veľmi bujný, vzpriamený a pevný, konáre sa pod váhou plodov neohýbajú.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá rastlina; pre zabezpečenie lepšieho opelenia je vhodné pri výsadbe kombinovať viac odrôd. Vhodné opeľovače: Boreal Beast, Giant's Heart, (výborní), Boreal Blizzard, Aurora (horší).

PLODNOSŤ: nastupuje v 2.-3. roku po výsadbe a úrodnosť je pravidelná a vysoká.

PLODY: sú veľké (priemerne 2,6 g, maximálne 3,7 g), pevné, kvalitné plody oválneho až srdcovitého tvaru a modrofialovej farby. Dužina je mäsitá, chuť je vynikajúca, sladkastá, cukornatosť dosahuje v priemere 16,9 °Brix, pomer kyselín je len 1,87 %.

DOZRIEVANIE: neskoré, koncom júna až začiatkom júla. Plody neopadávajú ani po dozretí. Sú vhodné na ručný aj mechanizovaný zber.

VYUŽITIE: plody vhodné na priamy konzum, zaváranie, výrobu džemov, štiav, sirupov, mrazenie.

STANOVIŠTE: Odroda nenáročná na výber stanovišťa (ideálne slnko, polotieň), na rozdiel od čučoriedok nevyžaduje kyslú pôdu. Odvďačí sa za dostatočnú vlahu.

ODOLNOSŤ: silne mrazuvzdorný v dreve (do -40 °C) aj v kvete (do -7 °C), odolný voči škodcom a chorobám, vrátane múčnatky (Erysiphe lonicerae var. lonicerae).

PÔVOD: USA, štát New York, Geneva, New York State Agricultural Experiment Station, Cornell University, vyšľachtili R. M. Pool, J.P. Watson, K. H. Kimball a J. Einset ako medzidruhového kríženca medzi Vitis vinifera x Vitis labrusca, konkrétne medzi odrodami Bath x Himrod, kríženie prebehlo v r. 1954, selekcia v r. 1962. Synonymá: Canadice, New York 45625, Canadice Seedless.

RAST: bujný, raší stredne skoro. Výhony veľmi dobre vyzrievajú.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, obojpohlavný.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká až vysoká (priemerne 10-24,5 kg/ker), pravidelná.

PLODY: strapce sú stredne veľké (priemerne 250 g), valcovité, kompaktné. Bobule sú menšie až stredne veľké (priemerne 1,7-2 g), guľaté. Šupka je červená, osrienená, stredne tuhá až tuhšia, dá sa stiahnuť. Dužina je chrumkavá, II. triedy bezsemennosti, obsahuje pri jedení takmer nepostrehnuteľné rudimenty semien. Chuť je výborná, sladká, do karamelova, s jemnou jahodovou príchuťou z Vitis labrusca. 

DOZRIEVANIE: stredne skoré, od polovice septembra, vydrží dlho na kríku.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na sušenie na hrozienka, výrobu muštov, džemov, kompótov či sirupov.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s vlhkou, úrodnou, ale dostatočne priepustnou pôdou. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chránených chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve a pukoch počas zimy až do -29 °C. Je vysoko odolný voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola) (8 bodov z 9), stredne odolný voči čiernej hnilobe viniča (Guignardia bidwellii) (5 bodov z 9), rozporuplné údaje sú o odolnosti voči múčnatke viniča (Erysiphe necator) (2-8 bodov z 9), celkovo býva napadnutie chorobami menšie.

RAST: vzpriamený, umiernený, dorastá do výšky 3-9 m a šírky 3-7,5 m a vytvára oválnu až guľatú, kompaktnú korunu. Konáre sú otŕnené menej než u iných druhov hlohu až 5 cm dlhými tŕňmi. Oválne, nepravidelne zúbkaté listy sú kožovité, tmavozelené, na jeseň sa sfarbujú do bronzova až bordova a ostávajú veľmi dlho na strome, plody ešte dlhšie.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, hmyzom opelivý s obojpohlavnými kvetmi usporiadanými v metlinách, ktoré kvitnú u nás v máji, prípadne júni.

PLODNOSŤ: je veľmi skorá, pravidelná, stredne vysoká až vysoká. Výchovným rezom treba oddialiť vstup do plodnosti, aby strom najskôr rástol.

PLODY: na hloh stredne veľké (priemerne 16–20 mm), eliptické, oranžovočervené, pevné. Dužina je polotuhá, šťavnatejšia, menej múčna než u nášho hlohu jednosemenného. Obsahuje cca. 4 jadierka, ktoré sú pohromade tak, že vytvárajú dojem kôstky. Najmä sa však líši chuť, kde chýba horkosť našich hlohov, dominuje sladkokyslá chuť veľmi pripomínajúca šípky, najmä neskôr počas zimy.

DOZRIEVANIE: veľmi postupné, v teplých oblastiach začínajú plody dozrievať asi v polovici septembra a vydržia na strome veľmi dlho do zimy, v niektoré roky až do začiatku februára bez opadávania, jedine kvôli náhlym zmenám vo vlhkosti pôdy môže časť z nich popraskať, ani pôsobením mrazu nemäknú. Konzumne zrelé sú hneď po obratí zo stromu a vydržia uskladnené v chlade asi týždeň až dva.

VYUŽITIE: strom využiteľný v parkoch, menších aj väčších záhradách, ale aj v medziach, vetrolamoch a živých plotoch je veľmi dekoratívny celoročne: bez olistenia striebristou farbou borky, počas vegetácie tmavozelenými, zdravými listmi a bielymi súkvetiami, ako aj metlinami postupne dozrievajúcich plodov, ktoré vydržia na strome dlho do zimy. Plody sú vhodné na priamy konzum len tak či ako veľmi atraktívna ozdoba dezertov, spracovanie na džemy, výživy, pretlaky, na sušenie do čajových zmesí podporujúcich činnosť srdca. Liečivé účinky majú aj kvety, čaj z nich podporuje činnosť srdca, pomáha pri nervozite, zlepšuje spánok a znižuje krvný tlak.

STANOVIŠTE: slnečné či mierny polotieň, lepšie je slnečné a teplé miesto, aby stihlo vyzrieť čo najviac plodov. Nie je náročný na pôdu, ale preferuje dobre odvodnenú, no znesie aj ílovitú. Je vhodný najmä do teplých a stredne teplých oblastí.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolný v dreve do asi -25 °C, kvitne neskoro a kvety sú dobre mrazuodolné, nebývajú poškodzované neskorými jarnými mrazmi. Po zakorenení je suchuvzdorný, ale znesie aj dočasné zamokrenie pôdy, veterné lokality či znečistenie ovzdušia. Na rozdiel od iných hlohov nezvykne trpieť bakteriálnou spálou ani hrdzou (Gymnosporangium globosum).

PÔVOD: Čína, veľmi stará odroda, zrejme už z 10. storočia z provincie Šan-tung. Pravdepodobne medzidruhový kríženec hrušiek Pyrus ussuriensis a Pyrus aromatica. 

RAST: umiernený.

OPEĽOVACIE POMERY: výrazne cudzoopelivá, hmyzom opelivá. Vhodné opeľovače napr.: Chojuro, Shinseiki, Seuri, Yali, Korean Giant, Olympic.

PLODNOSŤ: skorá, stredná, pravidelná, plody vyžadujú prebierku na dosiahnutie dostatočnej veľkosti a kvality.

PLODY: pomerne veľké, vretenovité až hruškovité, nepravidelné, na povrchu hrboľaté. Šupka je pevná, polomastná, zelená, v plnej zrelosti žltá, s výraznými hrdzavými lenticelami. Dužina je biela s žltohnedým nádychom pod šupkou a je hustá, šťavnatá, zrnitá a chrumkavá. Chuť je veľmi sladká, s nízkym obsahom kyselín a s miernou ananásovou arómou.

DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoré, zber koncom septembra až v októbri, dozrieva až po uskladnení, má veľmi dlhú trvanlivosť pri uskladnení v chladiarňach pri 0 °C - až 6 mesiacov. 

VYUŽITIE: plody najmä na priamy konzum samotné alebo v zeleninových či ovocných šalátoch, k syru. Môžu sa aj tepelne upravovať a pridávať k rýchlo praženým jedlám, podusiť, grilovať, piecť, pridávať do omáčok k mäsitým jedlám. Alebo sa po odstránení jadrovníka môžu plniť sušeným ovocím či orechami.

STANOVIŠTE: slnečné, znesie aj suchšie pôdy než ázijské hrušky druhu Pyrus pyrifolia.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolná v dreve do asi -25 °C až -28 °C, stredne mrazuodolná v kvete. Je rezistentná voči mére škvrnitej (Cacopsylla pyri), bakteriálnej spále (Erwinia amylovora).

PÔVOD: USA, štát New York, Geneva, Cornell University, Horticulture Section, School of Integrative Plant Science, New York State Agricultural Experiment Station, vyšľachtil George W. Remaily v roku 1963 ako kríženca odrôd Fredonia x Canner Seedless. Je to medzidruhový kríženec medzi Vitis vinifera a Vitis labrusca. Prvýkrát plodil v r. 1967 a pomenovaný bol podľa Johna Einseta, cytogenetika a šľachtiteľa.

RAST: stredne bujný až bujný, výhony veľmi dobre vyzrievajú. Listy má veľké, málo delené, svetlozelené. Pestujeme so zaťažením 35-45 očiek na ker. Je možný aj kratší rez na 3-4 očká na výhon. Odrezky sa veľmi dobre zakoreňujú.

OPEĽOVACIE POMERY: obojpohlavný, samoopelivý.

PLODNOSŤ: priemerne 6,2-14,1 t/ha.

PLODY: strapce sú stredne veľké (250-400 g). Bobule sú stredne veľké až menšie (priemerne 2,3-2,5 g), guľaté až oválne. Šupka je tmavočevená až fialová, mierne osrienená, tuhšia, odolná voči praskaniu a nedá sa stiahnuť. Bobule majú II. stupeň bezsemennosti, teda pozostatok semien je takmer nepostrehnuteľný. Dužina je jemná až pevná. Chuť je špecifická, pripomína jahody, je sladká s vysokým pomerom cukrov voči kyselinám (priemerne 19,9 °Brix, pomer cukrov ku kyselinám je priemerne 27,9:1).

DOZRIEVANIE: skoré, dozrieva koncom augusta či začiatkom septembra.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum ako stolová odroda, ale aj na sušenie na hrozienka, výrobu muštov, džemov či kompótov.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Potrebuje dobrú, hlbokú, výživnú pôdu. Potrebná je pevná opora a priviazaný kmienik. Je vhodný do teplých, stredne teplých až chránených chladnejších oblastí.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve a pukoch počas zimy na pomery bezsemenných stolových viničov. Silne odolný voči botrytíde (Botrytis cinerea), stredne voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola), stredne až menej voči múčnatke viniča (Plasmopara viticola).

PÔVOD: Rusko, vyšľachtil amatérsky šľachtiteľ Viktor Nikolajevič Krajnov ako medzidruhového kríženca Vitis vinifera a Vitis labrusca, konkrétne odrôd Talisman a Rizamat (niekde udávaný Kišmiš lučistyj).

RAST: bujný, vytvára množstvo silno rastúcich zálistkov.

OPEĽOVACIE POMERY: obojpohlavný, samoopelivý.

PLODNOSŤ: stredne vysoká až vysoká, nie je každý rok rovnaká. Závisí od miery vysilenia koreňa veľkým počtom strapcov. Koncom septembra rodí aj na zálistkoch.

PLODY: Strapce sú veľké (700-900 g) cylindricko kónické, stredne husté, rozvetvené, stredne husté až voľnejšie. Bobule sú veľké až veľmi veľké (12-18 g, 36x24 mm), rovnomerne podlhovasté. Farba bobúľ je ružovo-žltá, pekne premenlivá. Vzácna odroda - veľkosťou, farbou aj príjemnou, originálnou chuťou. Cukornatosť je stredne vysoká, 17-19 °NM. Mäsité bobule sú tvrdšie, chrumkavé a nepraskajú. Hmotnosť strapcov aj 1,5-2 kg. Bobule sú veľké aj 40 mm. Má semienka.

DOZRIEVANIE: je veľmi skoré, v prvej až druhej polovici augusta. Potrebuje 100-110 dní pri sume aktívnych teplôt: 2200-2300 °C. Strapce dlho vydržia na kroch, čím získajú intenzívnejšie sfarbenie.

VYUŽITIE: na priamy konzum aj ďalšie spracovanie, na víno, džemy, kompóty apod. Strapce dobre zvládajú prepravu.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, uprednostňuje úrodnú a dostatočne vlhkú pôdu. Sadíme na vzdialenosť 1,5-2 m.

ODOLNOSŤ: Vyššie odolný voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola), stredne odolný voči múčnatke viniča (Uncinula necator). Mrazuodolný až do -23 °C.

PÔVOD: Lotyšsko, Dobele Horticultural Plant Breeding Experimental Station, vyšľachtená v r. 2011 ako semenáč voľne opelenej odrody Krupnoplodnaja. Pôvodný názov selekcie bol SR 9-3-1.

RAST: bujný, tvorí veľké, guľaté koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne stredne skoro až neskoro. Vhodné opeľovače napr.: Iputj, Meelika, Arthur, Aleksandrs, Ovstuzenka, Jurgita.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: sú veľké (priemerne 6-6,5 g), srdcovitého tvaru. Šupka je hladká, žltá, svetlá. Dužina je hustá, mäkká, krémovobiela, šťavnatá, sladká, s veľmi dobrou chuťou. Obsahuje len veľmi málo kyselín (od 0,4 do 0,6 %). Šťava je bezfarebná.

DOZRIEVANIE: skoré, dozrieva počas 2.-3. čerešnového týždňa, teda obvykle v 1. polovici júna.

VYUŽITIE: strom je okrasný kvetmi aj plodmi a kvetmi atraktívny aj pre včely a iných opeľovačov. Plody sú vhodné najmä na priamy konzum, ale aj na spracovanie na džemy a kompóty, sirupy či sušené čerešne netradičnej farby či destilát.

STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne vlhkou, ale priepustnou pôdou. Je vhodná aj do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Ako skoro dozrievajúca odroda uniká vrtivke čerešňovej, teda nebýva červivá. Kvôli farbe nie je atraktívna pre vtáky. Je dobre odolná voči moníliovej spále a stredne dobre voči monilióze plodov.

PÔVOD: Kanada, Horticultural Research Institute of Ontario, Vineland Station, vyšľachtili ho Helen K. Fisher a Oliver A. Bradt ako medzidruhového kríženca Vitis vinifera a Vitis labrusca, konkrétne odrôd Seneca x New York 45910 z roku 1965, selekciu urobili v r. 1972. Synonymá: Vineland 65164, Vanessa Seedless.

RAST: stredne bujný, listy sú stredne veľké až veľké, málo vykrajované. Výhony vyzrievajú veľmi dobre.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, obojpohlavný.

PLODNOSŤ: stredne vysoká až vyššia.

PLODY: strapce menšie až stredne veľké (priemerne 120 g). Bobule sú stredne veľké (2,5-3,5 g), guľaté. Šupka je jasnočervená so stredným osrienením, drží pevne na dužine. Dužina je chrumkavá, III. triedy bezsemennosti, obsahuje rudimenty semien. Chuť je sladká, harmonická, jemne aromatická, bez príchute Vitis labrusca. Cukornatosť priemerne 16,5 °Brix, obsah kyselín 5,8 g/l.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 2. polovici septembra. Strapce dobre znášajú prepravu, bobule neopadávajú.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na sušenie na hrozienka, výrobu muštov, džemov či sirupov.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s vlhkou a výživnou pôdou, ale dostatočne odvodnenou. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chránených chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve a pukoch do -26 °C v zime. Je stredne až vyššie odolný voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola) a čiernej hnilobe viniča (Guignardia bidwellii), stredne až menej voči múčnatke viniča (Erysiphe necator) (2-4 body z 9).

PÔVOD: Nemecko, púčiková náhodná mutácia odrody James Grieve nájdená po 2. sv. vojne Erichom Neumannom.

RAST: rast stredne bujný, koruna rozložitá, kužeľovitá.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je výborným opeľovačom pre iné odrody. Vhodné opeľovače napr.: Alkmene, Bismarkovo, Boikovo, Coxova reneta, Dukát, Gloster, Golden Delicious, Hájkova muškátová reneta, Idared, Jonathan, Lord Lambourne, Matkino, McIntosh, Oldenburgovo, Ontario, Parména zlatá zimná, Priesvitné letné, Spartan, Starking Delicious, Starkrimson, Wealthy atď.

PLODNOSŤ: skorá, bohatá a pravidelná.

PLODY: stredne veľké, guľovité až kužeľovité, šupka hladká, zelenožltá, neskôr žltá s červeným pruhovaným krytím. Dužina biela až krémová, jemná, šťavnatá s dobrou sladkou až kyslastou chuťou.

DOZRIEVANIE: zber august až september, konzumná zrelosť hneď po zbere. Skladovateľnosť do konca septembra, v chladiarňach do januára. Menej sa otláčajú než pôvodná odroda.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na muštovanie, výrobu výživ či pečenie.

STANOVIŠTE: odroda je nenáročná na polohu, s výnimkou mrazových dolín.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v kvete, stredne v dreve, silne odolná voči múčnatke, stredne voči chrastavitosti, v ťažkej, ílovitej pôde náchylná na rakovinu. Je citlivejšia na moniliózu a napadnutie voškou vlnačkou krvavou. Pri prehnojení dusíkom trpí horkou škvrnitosťou plodov.

PÔVOD: Francúzsko, šľachtiteľský ústav INRA, vyšľachtená v r. 1967. 

RAST: umiernený až stredne bujný, s guľovitým tvarom, dosahuje výšku a šírku 1,2-1,5 m.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne skoro, v strapcovitom súkvetí je priemerne 16 kvetov.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná. Sklon k sprćhaniu plodov je nízky.

PLODY: strapce sú dlhé a husté. Bobule stredne veľké až veľké (priemerne 0,6-0,9 g), guľaté, jasnočervené až žiarivočervené, veľmi atraktívne. Šupka je hrubšia, vďaka čomu nepraská a plody majú dlhú pozberovú trvanlivosť. Dužina je šťavnatá (voda tvorí 80-85 % hmotnosti), silne aromatická, rozplývavá. Chuť je veľmi dobrá, vyvážená, sladkokyslá, osviežujúca. Má vysoký obsah pektínu a stredný obsah vitamínu C.

DOZRIEVANIE: skoré, koncom júna až začiatkom júla (asi 5 dní po Jonkheer van Tets, 4 dni pred Losanom a 12 dní pred Rovadou).

VYUŽITIE: plody na priamy konzum aj spracovanie do džemov, želé, džúsov, sirupov či vína alebo na pečenie.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň. Najlepšie plodí v ľahších, humóznych pôdach v teplých a stredne teplých polohách.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, kvôli skoršiemu kvitnutiu stredne až menej mrazuodolná v kvete. Dobre odolná voči dažďu. Je odolná voči americkej múčnatke egreša.

PÔVOD: Francúzsko, vypestoval ju p. Gilbert približne okolo r. 1905 a šíril ju škôlkar Charles Baltet z Troyes v departamente Aube. Bola pomenovaná po Charlesovi Grosdemangovi, profesorovi v Zahradníckej spoločnosti v Soissons. U nás sa množila aj pod nesprávnym názvom Čistecká banánová.

RAST: v mladosti bujne, v škôlke tvorí rovné kmene, na trvalom stanovišti stredne bujne až slabšie a rýchlo začína starnúť. Vytvára vzpriamenú, riedku korunu, ktorá neskôr vplyvom úrod prevísa.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Boscova fľaša, Konferencia, Madame Verté, Williamsova.

PLODNOSŤ: skorá (3.-4. rok po výsadbe), stredne vysoká až vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 180-190 g), fľaškovité, mierne hranaté, nepravidelné, kalíšna časť je šikmo uťatá, povrch plodov je hladký, u väčších plodov niekedy mierne zhrbolený. Šupka je hladká, pololesklá, zelená až žltkastá s hnedočerveným až červeným pruhovaným líčkom, s množstvom drobných, zeleno obrúbených lenticiel, ktoré miestami splývajú v hrdzavé mramorovanie. Dužina je belavá až žltobiela, šťavnatá, krémová, jemná, rozplývavá. Chuť je sladká až veľmi sladká, jemne korenistá a kyselkavá, veľmi dobrá.

DOZRIEVANIE: zber v 2. polovici októbra, konzumne dozrieva koncom novembra až v decembri a pri postupnom dozrievaní vydrží do konca januára. Po zbere sa dobre prepravuje, neotláča sa.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj univerzálne využiteľná na sušenie, pečenie, muštovanie, výrobu kompótov, džemov, pyré či destilátov. Dobre sa skladuje.

STANOVIŠTE: vyžaduje slnečné a teplé stanovište a úrodné, hlboké, priepustné, výživné a vlahou dobre zásobené pôdy. Vhodná do teplých aj stredne teplých oblastí, s ohľadom na chrastavitosť otvorenejšie.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve aj kvete, stredne odolná voči chrastavitosti, netrpí kamienkovitosťou a škodcami.

PÔVOD: ČR, Šlechtitelská stanice Velké Losiny, vyšľachtený ako kríženec odrôd Rote Vierländer x Chenonceaux.

 
RAST: stredne bujný, stredne hustý, tvar krovitý. Raší stredne skoro. Odporúčame zasadiť o 15 cm hlbšie, než rástla v škôlke.

 
OPEĽOVACIE POMERY: vysoko samoopelivá.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: strapce sú stredne dlhé, riedke, Bobule sú stredne veľké, hruškovité, stredne pevné. Šupka je stredne červená. Chuť je kyslastá až kyslosladká, jemne aromatická.

 
DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, v 1. polovici júla na priamy konzum a týždeň predtým na konzervovanie. Je vhodná aj na mechanizovaný zber.

 
VYUŽITIE: najmä na výrobu kompótov, sirupov, džemov, želé či vína.

 
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, preferuje neutrálne pôdy s dostatkom vlahy. Je vhodná do všetkých pestovateľských oblastí pre ríbezle.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná, silne odolná voči americkej múčnatke egreša (Sphaerotheca mors uvae), stredne odolná voči antraknóze (Drepanopeziza ribis).