Ovocné

RAST: stredne bujný, kompaktný, možno ho pestovať ako menší strom či väčší strom, dorastá do výšky asi 3-4 m, v priaznivých podmienkach až do 6 m. Listy má nepárnoperovité zložené, s kopijovitými až eliptickými lístkami, jemne zúbkatými, ktoré sa podobajú skôr na listy hlohu než jarabiny. Na jeseň sa vyfarbujú do rôznych odtieňov oranžovočervenej až purpurovej farby.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne v máji metlinami chocholíkov bielych kvetov. Prítomnosť ďalších odrôd zvyšuje úrodu. Vhodné opeľovače: Dezertnaja, Sorbinka a Vefed.

PLODNOSŤ: skorá, v 3.–4. roku po výsadbe, pravidelná, vysoká, v plnej plodnosti až 60–80 kg/ strom.

PLODY: guľaté, pri kalichu rebernaté, veľké (priemerne 1,2–1,6 g) malvice, dozrievajúce v chocholíkoch. Šupka je tmavočervená, pripomínajúca farbu granátového jablka. Dužina je žltá až oranžová a šťavnatá a obsahuje drobné semená. Chuť je sladkokyslá, mierne trpká, bez horkosti. Majú vysoký obsah vitamínu C.

DOZRIEVANIE: koncom augusta, plody po dozretí neopadávajú, zostávajú dlho na strome. Po zbere sa dobre skladujú v chlade.

VYUŽITIE: strom je takmer celoročne dekoratívny: v máji kvetmi, vo vegetácii vykrajovanými listami, na jeseň pekne vyfarbenými, dopĺňajúcimi granátovočervené plody. Je vhodný aj do menších záhrad, ale aj do parkov, medzí, jedlého lesa. Plody sa dajú jesť surové alebo použiť na výrobu džemu, marmelády a želé. Môžu sa použiť na prípravu čaju alebo sa marinujú. Prášok zo sušených plodov sa pridáva do koláčov. Môžu sa pridávať do jablkového pyré alebo ovocných kompótov.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň. Je nenáročná na pôdu a polohu, ale preferuje dobre odvodnenú pôdu, od mierne kyslej po mierne zásaditú. Je vhodná aj do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve do asi -34 °C, nezvykne zmrznúť ani v kvete. Nezvykne trpieť chorobami.

PÔVOD: JV Európa, Kaukaz, Malá Ázia, Irán a Himálaje, pôvodne možno len JV Európa a Malá Ázia.

 
RAST: stredne bujný, vytvára menšie stromy dorastajúce do výšky maximálne 20–25 m a šírky 7 m s hnedošedou borkou, ktorá sa vo vyššom veku šupinovito odlupuje. Vytvára peknú kužeľovitú korunu, často s vodorovnými spodnými konármi. Neodnožuje.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne v marci a apríli.

 
PLODNOSŤ: neskorá (v 10. roku po výsadbe), vysoká až veľmi vysoká, nepravidelná, každé 2-3 roky.

 
PLODY: menšie až stredne veľké (1,5–2 cm, 0,6-2,9 g), s hrubšou škrupinkou (0,7-3,7 mm), ktorá sa síce horšie lúska bežnými luskáčikmi, ale luskáčik Drosselmeyer si s ňou hravo poradí. Oriešky vyrastajú v súplodí guľovitého tvaru po 6-10 kusov. Lepkavé a veľmi cípovité plodové obaly - pančušky - ďaleko prečnievajú plod. Jadro je menšie až stredne veľké (0,3-0,7 g, podiel z celkovej hmotnosti plodu 25-41 %), len s tenkou, ružovou, nekorkovatejúcou šupkou a je veľmi chutné, sladkasté, bohatšie na tuky (59-64 %) než jadrá veľkoplodých liesok.

 
DOZRIEVANIE: veľmi skoré, od konca augusta do septembra.

 
VYUŽITIE: plody sú vhodné na priamy konzum vcelku aj na spracovanie na pečenie, cukrovinky apod. Používa sa ako dekoratívna a plodonosná drevina, výborný tieniaci strom, vhodný do parkov, alejí, ostrovčekov zelene, prírodných záhrad, na spevňovanie pôdy so silnou eróziou. Drevo je dobre opracovateľné, využíva sa v nábytkárstve.

 
STANOVIŠTE: slnečné alebo slabý polotieň. Znáša širokú škálu pôd, s pH medzi 5,3 a 7,3, ale plodnejšia je na stredne úrodných pôdach. Po dobrom zakorenení veľmi dobre znáša sucho.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve do -29 °C až -34 °C, veľmi suchuvzdorná a vetruvzdorná. Odolnejšia voči nosánikom lieskovým, vtákom a veveričkám kvôli hrubej, skoro tvrdnúcej škrupinke. Chorobami nezvykne trpieť.

PÔVOD: Slovensko, Bošácka dolina, staršia krajová odroda.

 
RAST: pomalý, ale zdravý, vytvára stredne vysoké guľovité koruny. Má charakteristicky hrubé a krátke letorasty bordovej farby s výraznými, bielymi lenticelami. Uchováva si vysokú životnosť plodonosného obrastu, do vysokého veku ju netreba zmladzovať, stromy sú dlhoveké.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače neboli overené, ale opeľujú ju zrejme iné hrušky kvitnúce v podobný čas, napr. Avranšská, Anglická bergamotka, Drouardova, Hardyho maslovka, Koporečka, Mechelenská, Pstružka, Salisburyova.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: malé (priemerne 40-50 g), plocho guľovité, najširšie v strede, smerom k stopke sa veľmi krátko pravidelne zužujú, niekedy sú cibuľovité. Stopka je dlhá a tenká až stredne hrubá, na plod sa pripája so závalom. Šupka je tenká, pevná, lámavá, nevadí pri jedle, je zelená až šedozelená, husto posiata drobnými lenticelami, 1/3 až 2/3 plodu pokrýva škoricovočervené líčko. Dužina je krehká, celkovo len mierne zrnitá, viac v okolí jadrovníka. Počas dozrievania sa z bielej začína od šupky smerom k jadrovníku zafarbovať doružova až dočervena. Zrelé plody majú svetlokrvavú dužinu, skoro začínajú hniličiť. Chuť je sladká s mierne korenistou príchuťou, chutnejšia na priamy konzum než pri Krvavke letnej.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom augusta, nedá sa skladovať. Spadnuté plody bývajú už zhniličené.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, sušenie, výrobu destilátu. Sušené plody sú pikantné, ale drobné.

 
STANOVIŠTE: slnečné, je menej náročná na kvalitu pôdy, znáša aj suchšie aj vlhkejšie. Je vhodná aj do vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Je menej náchylná na chrastavitosť, ale vyžaduje otvorenú polohu a vzdušnú korunu. Je značne odolná voči roztočom, málo napádaná voškami a odolnejšia voči hrdzi hruškovej.

PÔVOD: Švajčiarsko, Ženeva, škôlka Garnier, vyšľachtil ho v roku 1930 Charles Garnier ako komplexného medzidruhového kríženca niekoľkých druhov z rodu Vitis - V. vinifera, V. labrusca, V. rupestris a V. riparia, konkrétne odrôd Garnier 15-6 x Perle Noire (=Seyve Villard 20-347).

RAST: je bujný až veľmi bujný, rozložitý, olistenie je stredne husté až redšie. Raší stredne skoro. Intenzita rastu zálistkov je stredná. Listy su veľké až veľmi veľké, tmavozelené, výraznejšie trojlaločné a na okraji zúbkované.

OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivý, s obojpohlavnými kvetmi. 

PLODNOSŤ: je veľmi skorá (už 1-2 roky po výsadbe) a vysoká pri zachovaní vysokej kvality. Vhodné je zaťaženie 6-8 očiek na m2. Nie je potrebná prebierka počas vegetácie.

PLODY: strapce sú veľké (priemerne 181 g), dlhé, kužeľovité, stredne husté až redšie. Bobule sú stredne veľké až veľké (priemerne 3,4 g), mierne elipsovité. Šupka je pevná, tmavomodrá až modročierna, voskovito osrienená. Dužina je šťavnatá a má len málo semien (1-2). Chuť je výborná, sladká, muškátová, najmä po dosiahnutí plnej zrelosti, pri dlhom ponechaní na kríku sa stráca.  

DOZRIEVANIE: je skoré, od začiatku septembra. Strapce vydržia dlho na kroch, takže zber sa dá predĺžiť až do konca septembra či začiatku októbra.

VYUŽITIE: univerzálne - na priamy konzum ako stolové hrozno, ale aj na spracovanie na džemy, mušty, sirupy, či kompóty, ale aj na výrobu ružových a červených vín. Hrozno je vhodné pred lisovaním odstopkovať, aby nedochádzalo k extrakcii nezrelých trieslovín.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s piesočnatou a piesočnatohlinitou pôdou. Nemá rád príliš vlhké a výživné pôdy, ale ani príliš suché, ktoré negatívne ovplyvňujú vôňu. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chránených vyšších polôh pre pestovanie viniča.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve a pukoch počas zimy (2,4 na škále 1-5, kde 1 je najlepšie), silne odolný voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola) (1 na škále 1-5, kde 1 je najlepšie) a voči múčnatke (Erysiphe necator) (1,2 na škále 1-5, kde 1 je najlepšie) aj voči botrytíde (Botrytis cinerea) (1,5 na škále 1-5, kde 1 je najlepšie) a čiernej škvrnitosti viniča (Phomopsis viticola) (1,8 na škále 1-5, kde 1 je najlepšie). Pri vyššej cukornatosti a výraznej muškátovej vôni zyknú bobule napádať osy. Je stredne odolný voči spŕchaniu kvetov pri nedokonalom opelení pri chladnom, daždivom počasí alebo naopak pri nezvyklo veľmi vysokých teplotách počas kvitnutia, preto je vhodné miesto chránené pred vetrom a primerane vlhkou, nie príliš výživnou pôdou.

PÔVOD: Belgicko, Leuven, vyšľachtil ju v r. 1800 van Mons, ktorý jej dal meno po majiteľovi veľkého záhradníctva v Bollweileri v Hornom Alsasku.

 
RAST: bujný v mladosti, neskôr slabší, dospelé stromy tvoria najprv vyššie, neskôr širšie pologuľovité, silne rozvetvené, nepravidelné koruny. Vyžaduje kvalitný výchovný rez, neskôr zmladzovanie na udržanie veľkosť plodov.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Ananásová reneta, Boikovo, Croncelské, Gdanský hranáč, Charlamowski, Krasokvet žltý, Landsberská reneta, Malinové holovouské, Oldenburgovo, Ontário, Parména zlatá zimná, Priesvitné letné, Ušľachtilé žlté, Wagenerovo, Watervlietské mramorované, Zuccalmagliova reneta.

 
PLODNOSŤ: skorá, veľmi vysoká, striedavá, ob rok vždy vyššia.

 
PLODY: mierne sploštené, veľkosťou veľmi premenlivé, menšie, stredné až veľké (priemerne 140-200 g), ku kalichu niekedy mierne zúžené, niekedy mierne hranaté, nesúmerné. Šupka je v zrelosti žltá, krytá karmínovou alebo krvavou červeňou, pruhovaná, s belavými lenticelami. Dužina je žltobiela, stredne šťavnatá, tuhá, hrubšia, po dozretí krehká, chuť dobrá, sladkokyslastá, jemne korenistá. Na vzduchu dužina takmer nehnedne.

 
DOZRIEVANIE: zber v októbri, konzumná zrelosť v decembri, vydrží do marca až apríla. Plody pri skladovaní nevädnú.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, sušenie, kuchynské spracovanie (pečenie atď.), výrobu vína, veľmi dobre znáša prepravu.

 
STANOVIŠTE: slnečné, úrodné primerane vlhké pôdy, neznáša príliš vlhké ani príliš suché pôdy. Vhodná do nižších aj vyšších polôh, ale chránených pred mrazom, nie uzavretých. Vhodná do záhrad, sadov.

 
ODOLNOSŤ: v kvete stredne mrazuodolná, v dreve slabo, silne odolná voči múčnatke, menej voči chrastavitosti a vlnačke krvavej.

PÔVOD: Maďarsko, KRF Výskumná stanica pre vinárstvo a enológiu, University of Horticulture and Food Industry Kölyuktetö, v r. 1975 vyšľachtili József Csizmazia A László Bereznai ako medzidruhový kríženec Muškát Ottonel x Eger 2 (Villard Blanc), v Maďarsku bol registrovaný v r. 2009. Pomenovaný je po Alette van der Maet, žene známeho maďarského spisovateľa Jánosa Apáczai Csere. Obsahuje gény z druhov Vitis berlandieri, Vitis rupestris a Vitis vinifera.

 
RAST: je silný, tvorí málo zálistkov. Vzdialenosti medzi internódiami sú veľké a koruna je voľná a ľahko upraviteľná. Pestuje sa na jednom ťažni. Optimálny počet pukov na 1 m2 je 6-8. Raší neskoro.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý s obojpohlavnými kvetmi.

 
PLODNOSŤ: ideálne 10-12 t/ha pri zaťažení 6-8 pukov na m2, ale vie byť aj 15-20 t/ha pri nižšej kvalite.

 
PLODY: strapec je stredne veľký až veľký, redší až hustejší (priemerne 203 g s 88 bobuľami). Bobule sú stredne veľké (priemerne 2,5 g, 15,8 mm), guľaté až oválne, zelenožlté, na slnečnej strane žltohnedé s voskovitým osrienením a drobnými bodkami. Chuť je muškátová, príjemne sladkokyslastá (priemerne 19 °NM), príjemne vonia, obsahuje semienka. Prezretím sa stráca príjemná osviežujúca chuť hrozna.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoro až neskoro, v polovici septembra.

 
VYUŽITIE: vhodný na priamy konzum a na výrobu stolového vína muškátovej chuti s náznakom vône bazy.

 
STANOVIŠTE: slnečné stanovište (mierne svahy s južnou expozíciou), teplé polohy s ľahšou piesočnatou, ale dostatočne vlhkou pôdou. Menej náročný na stanovište.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v zime (9 bodov z 9-bodovej škály) a raší neskoro, takže väčšinou uniká aj neskorým jarným mrazom. Je vysoko odolný voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola) a voči botrytíde (Botrytis cinerea) (oboje 7 bodov z 9) a vyššie odolný voči múčnatke (Uncinula necator) (6 bodov z 9) .

RAST: vzpriamený, umiernený, dorastá do výšky 3-9 m a šírky 3-7,5 m a vytvára oválnu až guľatú, kompaktnú korunu. Konáre sú otŕnené menej než u iných druhov hlohu až 5 cm dlhými tŕňmi. Oválne, nepravidelne zúbkaté listy sú kožovité, tmavozelené, na jeseň sa sfarbujú do bronzova až bordova a ostávajú veľmi dlho na strome, plody ešte dlhšie.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, hmyzom opelivý s obojpohlavnými kvetmi usporiadanými v metlinách, ktoré kvitnú u nás v máji, prípadne júni.

PLODNOSŤ: je veľmi skorá, pravidelná, stredne vysoká až vysoká. Výchovným rezom treba oddialiť vstup do plodnosti, aby strom najskôr rástol.

PLODY: na hloh stredne veľké (priemerne 16–20 mm), eliptické, oranžovočervené, pevné. Dužina je polotuhá, šťavnatejšia, menej múčna než u nášho hlohu jednosemenného. Obsahuje cca. 4 jadierka, ktoré sú pohromade tak, že vytvárajú dojem kôstky. Najmä sa však líši chuť, kde chýba horkosť našich hlohov, dominuje sladkokyslá chuť veľmi pripomínajúca šípky, najmä neskôr počas zimy.

DOZRIEVANIE: veľmi postupné, v teplých oblastiach začínajú plody dozrievať asi v polovici septembra a vydržia na strome veľmi dlho do zimy, v niektoré roky až do začiatku februára bez opadávania, jedine kvôli náhlym zmenám vo vlhkosti pôdy môže časť z nich popraskať, ani pôsobením mrazu nemäknú. Konzumne zrelé sú hneď po obratí zo stromu a vydržia uskladnené v chlade asi týždeň až dva.

VYUŽITIE: strom využiteľný v parkoch, menších aj väčších záhradách, ale aj v medziach, vetrolamoch a živých plotoch je veľmi dekoratívny celoročne: bez olistenia striebristou farbou borky, počas vegetácie tmavozelenými, zdravými listmi a bielymi súkvetiami, ako aj metlinami postupne dozrievajúcich plodov, ktoré vydržia na strome dlho do zimy. Plody sú vhodné na priamy konzum len tak či ako veľmi atraktívna ozdoba dezertov, spracovanie na džemy, výživy, pretlaky, na sušenie do čajových zmesí podporujúcich činnosť srdca. Liečivé účinky majú aj kvety, čaj z nich podporuje činnosť srdca, pomáha pri nervozite, zlepšuje spánok a znižuje krvný tlak.

STANOVIŠTE: slnečné či mierny polotieň, lepšie je slnečné a teplé miesto, aby stihlo vyzrieť čo najviac plodov. Nie je náročný na pôdu, ale preferuje dobre odvodnenú, no znesie aj ílovitú. Je vhodný najmä do teplých a stredne teplých oblastí.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolný v dreve do asi -25 °C, kvitne neskoro a kvety sú dobre mrazuodolné, nebývajú poškodzované neskorými jarnými mrazmi. Po zakorenení je suchuvzdorný, ale znesie aj dočasné zamokrenie pôdy, veterné lokality či znečistenie ovzdušia. Na rozdiel od iných hlohov nezvykne trpieť bakteriálnou spálou ani hrdzou (Gymnosporangium globosum).

PÔVOD: Nemecko, objavená v roku 1820 v Guben an der Neiße v Dolnej Lužici ako náhodný semenáč.

RAST: v mladosti bujný, neskôr stredne silný rast, vytvára veľkú, vajcovitú korunu. Na vtáčnici dorastá do asi 6 m výšky a 4 m šírky.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne neskoro až neskoro a kvety sú dobre mrazuodolné. Vhodné opeľovače: napr. Kaštánka, Hedelfingenská, Thurn-Taxis (Schneiderova), Büttnerova, Ramon Oliva, pravdepodobne aj Gemerská Belica.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké (priemerne 6,5 g) polochrupky srdcovitého tvaru. Farba je žltá , na slnečnej strane s jemným červenkastým / nahnedlým líčkom. Dužina je belavá, jemná, chrumkavá, stredne tuhá, šťavnatá, nefarbiaca, so sladkou, medovou chuťou, len nepatrne kyslou.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 5. čerešňovom týždni, niekedy počas 1. polovice júla. Kvôli času dozrievania ju už zvykne napádať vrtivka čerešňová, teda býva červivá. Dlho vydrží na strome. Pri daždivom počasí je náchylná na popraskanie.

VYUŽITIE: na priamy konzum aj spracovanie napr. kompóty. Na prepravu je chúlostivá v plnej zrelosti, kedy je náchylná na otlačenie.

STANOVIŠTE: slnečná, nenáročná na pôdu a polohu, vhodná aj do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: stredne až silne odolná voči mrazu v dreve, silne v kvete, odolná voči monilióze.

PÔVOD: Francúzsko pri obci Amanlis, kon. 18. stor., náhodný semenáč.

 
RAST: zdravý a bujný rast, vytvára vysoké kužeľovité koruny, časom previsnuté, konáre sú oblúkovito previsnuté pod úrodou, v škôlke rastie krivo; darí sa jej aj na duli.

 
OPEĽOVACIE POMERY: zlý opeľovač, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače: Avranšská, Boscova, Eliška, Hardyho, Krivica, Nelisova zimná, Madame Verté.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká a pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké, baňaté, mierne pretiahnuté, vyrovnané. Šupka je zelenkastá, hladká, len miestami hrdzavá, s drobnými hustými lenticelami, na slnečnej strane jemné červené líčko, na niektorých plodoch úzka hrdzavá čiara. Dužina je belavá až nazelenalá, maslovitá, mäkká, šťavnatá, chuť sladká, ľahko korenistá, výborná.

 
DOZRIEVANIE: zber začiatkom septembra, dozrievanie 1 týždeň po zbere, rýchlo prezrieva. Plody stredne odolné voči otlakom.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, kuchynské využitie, mušty a destiláty.

 
STANOVIŠTE: stredne náročná na teplo a stredne mrazuodolná, ale darí sa jej aj vo vyšších polohách, neznáša veterné polohy, potrebuje chránené stanovište. Nie je náročná na pôdy a skromná na živiny, má radšej vlhkejšie polohy, neznáša suché pôdy.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve a mrazuodolná v kvete, odolná voči chrastavitosti.

PÔVOD: Francúzsko, v Oullins pri Lyone ju vo svojej škôlke ako náhodný semenáč vzpierajúci sa zaštepeniu objavil v roku 1822 M. Jaboulay. Nazýva sa aj Jaboulay alebo Oliva či Ramon Oliva.

RAST: stredne bujný až veľmi bujný (aj na mahalebke), vytvára mohutnú, pritom však riedku korunu, rozložitú, neusporiadanú, konáre sú vodorovne rozložené, neskôr ovisnú. Kvôli tvaru koruny sa veľmi nehodí do stromoradí a alejí.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro. Vhodné opeľovače: Napoleonova, Karešova, Kaštánka, Rýchlica nemecká, Hedelfingenská, Büttnerova, Kassinova raná, Srdcovka preúrodná.

PLODNOSŤ: stredne skorá, stredne vysoká, nepravidelná, závislá na ročníku. Typicky

vyholuje a plodí na konci konárov. 
PLODY: veľké (priemerne 6 g), tuposrdcovitého alebo guľatého tvaru, šupka veľmi lesklá, tmavočervenej farby. Dužina je v skorej zrelosti tuhšia, neskôr mäkká (polochrupka), červená, popretkávaná bledými žilkami, veľmi šťavnatá s červenou, bledo farbiacou šťavou. Chuť výborná, sladkokyslá až sladká, príjemne vínovastá, stredne aromatická. Kôstka je veľká, stredne dobre oddeliteľná od dužiny. Je to asi najskoršia veľkoplodá odroda zo starých odrôd čerešní.

DOZRIEVANIE: skoré, v 2.-3. čerešňovom týždni, zároveň s Karešovou a Kaštánkou, teda podľa lokality niekedy v 1. polovici júna. Uniká vrtivke čerešňovej, teda nebýva červivá. Na prepravu a krátkodobé skladovanie ju treba obrať ešte pred plnou zrelosťou, keď sa ešte toľko neotlačuje.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na kompóty a ďalšie spracovanie.

STANOVIŠTE: slnečné, darí sa jej v teplých aj stredne teplých oblastiach, na pôdu nie je náročná.

ODOLNOSŤ: stredne až silne mrazuodolná v dreve, silne mrazuodolná v kvete. Náchylnejšia na praskanie plodov počas dlhšie trvajúcich dažďov. Je málo náchylná na moniliózu, ale vo vyšších polohách ňou trpí viac.

PÔVOD: Anglicko, asi už od pol. 17. storočia, v r. 1729 ju prvýkrát popísal pomológ Battey Langley ako Hamden's Bergamot.

 
RAST: v mladosti bujný a rovný, neskôr stredne bujný, koruna široko ihlanovitá až vysoko guľovitá. Kostrové konáre rastú šikmo hore, vedľajších konárov je veľa a pod úrodami sa ohýbajú, takže neskôr koruna pôsobí previslo. V období plodnosti vyžaduje presvetľovací rez.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: síce neoverené, ale podľa času kvitnutia asi: Amanliská, Angoulemská, Avranšská, Bezjaderka Říhova, Drouardova, Hardyho maslovka, Hohensaatenská, Koporečka, Mechelenská, Pstružka, Salisburyova, Williamsova červená.

 
PLODNOSŤ: veľmi skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké (priemerne 150-180 g), cibuľovité, niekedy pri stopke viac zúžené, inokedy tupo skosené. Šupka je jemná, drsná, nelesklá, zelenožltá, s červeným pruhovaným líčkom, s množstvom lenticiel. Niekedy býva celá, inokedy len okolo stopky a kalichu pokrytá škoricovou hrdzou. Dužina je biela, žltkastá, okolo jadrovníka hrubo zrnitá, inak veľmi jemná, mäkká, šťavnatá a rozplývavá. Chuť je výborná, sladká, jemne korenistá, jemne aromatická.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom septembra až začiatkom októbra, konzumná zrelosť od 10 dní po zbere, skladovateľná do konca októbra až do druhej polovice novembra. Plody sú v zberovej zrelosti málo náchylné na otlaky, pri konzumnej naopak veľmi náchylné.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na džemy, pečenie, mušty a destiláty. Je menej vhodná na sušenie a kompóty kvôli zrnitosti dužiny okolo jadrovníka.

 
STANOVIŠTE: slnečné, nenáročná na pôdu, neznáša len príliš suchú alebo naopak príliš mokrú a studenú, na nich plody zostávajú drobné, praskajú a nedozrievajú. Na polohu tiež nie je náročná, znesie otvorené aj chránené, nižšie aj vyššie polohy. Veľmi vhodná do alejí, sadov aj záhrad.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, silne odolná voči chrastavitosti, monilióze, rakovine.

PÔVOD: Belgicko, okolie Charneux, ako náhodný semenáč ju začiatkom 19. storočia objavil M. Legipont. Nazýva sa aj Figovka, Fondante de Charneux, Désirée, Waterloo, Legipont.

 
RAST: v mladosti bujný, šľahúňovitý, neskôr stredne bujný, vytvára úzku a riedko vetvenú, ihlanovitú korunu s takmer kolmo nasadenými konármi, ktoré sa pod váhou úrody ohýbajú. Letorasty sa charakteristicky ohýbajú smerom hore.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Avranšská, Boscova fľaša, Clappova maslovka, Eliška, Hardyho maslovka, Júlová, Konferencia, Krivica, Lectierova, Magdalénka, Parížanka, Poiteau, Tongréská, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá, (4.-6. rok po výsadbe), vysoká, pravidelná, po preplodení striedavá.

 
PLODY: stredne veľké (priemerne 150-165 g), tvarovo veľmi nepravidelné, fľaškovité, asymetrické so zhrboleným povrchom, pri kalichu i zhranatelým. Šupka je jemná, hladká, pololesklá, zelená, neskôr zelenožltá, s mramorovaným či pruhovaným červeným líčkom. Dužina je žltobiela až žltkastá, rozplývavá, jemná, šťavnatá, málo hnedne, nebýva kamienkovitá. Chuť má sladkú až veľmi sladkú, mierne aromatickú, veľmi dobrú.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, konzumne dozrieva počas 2 týždňov po zbere, vydrží do polovice novembra. Plody znášajú prepravu len hneď po zbere, v konzumnej zrelosti sa značne otláčajú.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na výrobu pyré, džemov, kompótov, destilátov či na sušenie a pečenie. Dobre sa skladuje.

 
STANOVIŠTE: slnečné, je dosť náročná na pôdu aj polohu. Kvalitné a pekné plody prináša len na úrodných, piesčitohlinitých, hlbokých pôdach dobre zásobených vlahou a v teplých, pred vetrom chránených polohách. Neznáša mrazové kotliny a studené, ílovité pôdy.

 
ODOLNOSŤ: menej mrazuodolná v dreve, najmä mladé stromy, silne mrazuodolná v kvete. Je stredne až silne odolná voči chrastavitosti a voči škodcom.

PÔVOD: ČR, pravdepodobne z okolia Čáslavi či Kutnej Hory, stará odroda, zrejme z 2. polovice 18. storočia. Synonymá: Böhmische Birne, Graue Muskatellerbirne, Muszkatelka, Musqué Grise de Bohême.

 
RAST: bujný, zdravý. Tvorí mohutné, vysoko guľovité koruny, ktoré sa neskôr pod váhou plodov rozkladajú šľahúňovitými kostrovými konármi do charakteristických oblúkov. Charakteristické je v čase vegetácie aj bohaté a zdravé olistenie. Plodonosný obrast je stredne dlhý. Stromy sú veľmi dlhoveké a do vysokého veku nevyžadujú zmladenie, len pravidelné presvetlenie.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, je zlým opeľovačom (triploid). Vhodné opeľovače neboli preskúmané, ale podľa času kvitnutia by to mohli byť: Anglická bergamotka, Angoulemská, Avranšská, Drouardova, Hardyho maslovka, Koporečka, Mechelenská, Pstružka, Salisburyova, Williamsova červená.

 
PLODNOSŤ: neskorá (až po 8-12 rokoch po výsadbe), potom vysoká, pravidelná, ob rok veľmi vysoká.

 
PLODY: malé (priemerne 100 g), vajcovité až špicato vajcovité s tenkou, dlhou stopkou. Šupka je v zberovej zrelosti zelená, neskôr žltozelená, hrubá a drsná, len stredne lesklá a bez líčka, často jemne hrdzavá, najmä pri stopke, s množstvom nevýrazných lenticiel. Dužina je belavá, mierne žltkastá, polorozplývavá, jemne zrnitá, veľmi šťavnatá. Chuť je sladká, jemne kyselkavá, s výbornou muškátovou príchuťou. Táto jej výnimčnú chuť sa rozvinie pri zbere v tvrdej zrelosti a po niekoľkodňovom uskladnení.

 
DOZRIEVANIE: zber väčšinou začiatkom augusta, niekedy aj skôr, dozrieva nerovnomerne. Treba ju zbierať v tvrdej zrelosti (asi týždeň pred konzumnou), dozrieva v chladnom uskladnení po 5-7 dňoch, vydrží asi 1-2 týždne od zberu. Prezreté plody hniličia od jadrovníka.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a sušenie, ale aj na výrobu džemov a lekvárov, muštov, destilátov či na pečenie. Na výrobu kompótov je vhodná pevnosťou dužiny, ale plody sú dosť malé.

 
STANOVIŠTE: slnečné, je veľmi nenáročná na polohu a kvalitu pôdy, hoci preferuje dostatočne vlhké a úrodné pôdy, znesie aj piesočnaté a kamenisté pôdy, ak sú dosť vlhké a aj drsnejšie a veternejšie polohy. Vhodná do teplých, stredne teplých aj chladnejších polôh. Vhodná najmä do väčších sadov, alejí, do krajiny ako krajinotvorný strom.

 
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete, silne odolná voči chrastavitosti aj monilióze, nezvykne trpieť ani škodcami.

PÔVOD: USA, New Jersey Experiment Station, vyšľachtená v 60. rokoch 20. storočia ako kríženec genotypov NJC95 × D42-13 W.

RAST: stredne bujný až bujný, vzpriamený až polovzpriamený. 

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro a stredne dlho.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká až vysoká.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 240 g), veľkostne vyrovnané, guľovité, súmerné. Šupka je stredne hrubá až hrubá, stredne husto až husto plstnatá, silne priľnavá k dužine, oranžovožltá, na slnečnej strane ojedinele s červenými škvrnami. Dužina je veľmi pevná, nerozplývavá, nevláknitá, žltá až žltooranžová. Chuť je kyslosladká, veľmi aromatická. Kôstka je stredne veľká, ťažko oddeliteľná od dužiny. 

DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoré, asi 7 dní po odrode Redhaven, teda obvykle v 2. polovici augusta. 

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a spracovanie na džúsy, kompóty (ale nie z polovičiek, len menších kúskov kvôli zlej odlučiteľnosti dužiny), džemy či na pečenie.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené, s dostatočne vlhkou, ale priepustnou pôdou. Vhodná najmä pre teplé a stredne teplé polohy.

ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolná v dreve a kvetných pukoch. Nie je náchylná na praskanie kôstky ani na predčasný opad plodov, za dažďa len ojedinele praskajú. Je stredne až vyššie tolerantná voči kučeravosti (Taphrina deformans), stredne až vyššie odolná voči monilióze plodov (Monilinia fructigena) a stredne odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa).

PÔVOD: Nemecko, nájdená ako náhodný semenáč na pozemku pána Schneidera v Guben an der Neiße v Dolnej Lužici v 2. pol. 19. storočia, prvý krát popísaná bola v roku 1865. V Čechách sa pestovala na Mladoboleslavsku pod názvom Thurn-Taxis a považovali ju za krajovú odrodu.

RAST: v mladosti veľmi bujný, neskôr stredný. Vytvára pravidelné ihlanovité či široko pyramidálne koruny, neskôr až vysokoguľovité, stredne husté. Kostrové konáre rastú šikmo hore, terminál výrazne dominuje nad ostatnými kostrovými konármi. Vyžaduje dobré zapestovanie koruny, aby sa dala ľahko oberať. Postranné konáre sú previsnuté. Niekedy vyhoľujú.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá odroda, kvitne neskoro a postupne, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Troprichterova, Hedelfingenská, Kordia.

PLODNOSŤ: neskoršia, väčšinou stredná, striedavá.

PLODY: veľké až veľmi veľké (8 aj viac g), široko až tupo srdcovité, zo strán sploštené, stoja na temeni. Šupka je tuhšia, tmavohnedočervená, lesklá so svetlejšími bodkami. Dužina je pevná (chrupka), ružovočervená, šťavnatá, šťava slabo farbí. Chuť má veľmi dobrú až výbornú, sladkú, aromatickú, korenistú, chutí dobre už pri červenej zrelosti. Kôstka je veľká, od dužiny sa dobre oddeľuje.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 4.-5. čerešňovom týždni postupne, podľa lokality a priebehu počasia niekedy v 1. polovici júla. Plody napáda už vrtivka čerešňová, teda bývajú červivé.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na sušenie, výrobu kompótov, destilátov, len džemy a sirupy sú svetlejšie. Plody sa dobre prepravujú aj krátkodobo skladujú.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé svahy a priepustné, úrodné, dostatočné vlhké pôdy. Vhodná najmä do teplých oblastí.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvete. Náchylnejšia na praskanie plodov počas dlhšie trvajúcich dažďov.

PÔVOD: Poľsko, arborétum Bolestraszyce, získaný výberom zo semenáčov z kríka, ktorý bol vysadený v 19. storočí na majetku poľskej rodiny Zamojských vo Florianke. Rok výberu nie je známy, v roku 2008 získal právnu ochranu v Poľsku. Bol pomenovaný na počesť poľského botanika Władysława Szafera.

RAST: pomerne silný a vzpriamený habitus. Nakoniec dorastie do výšky 3 - 4 m.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, obojpohlavný, cudzoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne vo februári až marci. Na opelenie potrebuje inú odrodu drieňa.

PLODY: stredne veľké (priemerne 3 g, 2,8 cm), hruškovitého tvaru, tmavočervenej farby, jeden z najtmavších. Plody sú považované za najsladšie, majú vysoký obsah cukru približne 16 % a obsah kyselín len 2,4 %. Má síce len stredne vysoký obsah vitamínu C (75 mg/100 g), ale zato veľmi vysoký obsah antokyánov (160 mg/100 g) a polyfenolov (464 mg/100 g).

DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoré, veľmi dlhé od polovice augusta do konca septembra postupne počas 6 týždňov.

VYUŽITIE: Vhodný najmä na priamy konzum ako dezertná odroda aj na spracovanie, napr. na želé, džem, ovocné šťavy, sirupy, kompóty, destiláty, kandizované ovocie, nakladanie nezrelých plodov ako nepravých olív.

STANOVIŠTE: nenáročný na pestovanie. Preferuje slnečné miesta s dobre priepustnou pôdou, znáša aj vápenité, zásadité pôdy.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve aj kvete, odolný voči chorobám, po dobrom zakorenení dobre odolný voči suchu.

PÔVOD: Maďarsko, Kecskemét, Poľnohospodársky inštitút.

RAST: stredne bujný, vytvára rozložité koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, stredne skoro až neskoro kvitnúca (ale 10 dní pred Ferragnes). Vhodné opeľovače: Tétényi bötermö, Tétényi Kedvenc, Buda Tétényi, Szigetcsépi 58, Filippoceo, Tuono, Ferragnes a Ferraduel.

PLODNOSŤ: veľmi vysoká a spoľahlivá.

PLODY: stredne veľké, bacuľaté vretenovité plody s veľkosťou 34-38 mm. Tenká, ale pevná škrupinka - polopapierová, ľahko sa lúska luskáčikom. Pomer jadra 38-42 %. Škrupina aj jadro sú atraktívne, svetlohnedožlté. Jadro je bacuľaté, valcovité a sladkejchuti.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, koncom septembra až začiatkom októbra.

VYUŽITIE: na konzumáciu v čerstvom stave a na výrobu cukroviniek, pečených a obaľovaných mandlí, marcipánu atď.

STANOVIŠTE: ideálne je slnečné stanovište, stredne ťažká pôda bohatá na humus a živiny. Vhodná pre teplé a stredne teplé oblasti.

ODOLNOSŤ: silne odolná voči zimným mrazom v dreve a kvetných pukoch, silne mrazuodolná v kvete, suchuvzdornejšia.

PÔVOD: ČR, vybraná zo semenáčov sladkoplodých mandlí z južnej Moravy, registrovaná v r. 1994.

RAST: bujný, koruna je otvorená, guľovitá.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne skoro až stredne skoro a veľmi bohato, asi 10 dní pred Sladkoplodou krajovou. Vhodné opeľovače: Tétényi Kedvenc, Buda Tétényi a /Palatina.

PLODNOSŤ: stredne vysoká až vysoká, pomerne pravidelná.

PLODY: malé až stredne veľké (priemerne 4,7 g), široko elipsovité až vajcovité, bez výraznej špičky. Škrupinka je hrubá, svetlohnedá, horšie lúskateľná pre vtáky, ale luskáčik si s ňou hravo poradí. Jadro je veľké (priemerne 1,8 g), široko elipsovité, svetlohnedé, iba veľmi slabo až slabo zvrásnené. Dobre vypĺňa škrupinku. Jeho chuť je aromatická, sladkastá až sladká, veľmi dobrá. Výskyt dvojitých jadier je stredný.

DOZRIEVANIE: veľmi skoré, koncom 3. dekády septembra až začiatkom októbra.

VYUŽITIE: na konzumáciu v čerstvom stave a na výrobu cukroviniek, pečených a obaľovaných mandlí, marcipánu atď.

STANOVIŠTE: ideálne je slnečné stanovište, stredne ťažká pôda bohatá na humus a živiny. Vhodná pre teplé oblasti.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve,  dobre mrazuodolná v kvete a po odkvete, hoci kvitne skoro až stredne skoro.

PÔVOD: Kanada, Ontario, Simcoe, vyšlachtil J. M. Roxbourgh ako mutáciu odrody Redhaven, na trh bola uvedená v roku 1957. Bola vybraná najmä kvôli skoršiemu dozrievaniu a atraktívnemu vyfarbeniu.

RAST: stredne bujný, rozložitý, vytvára stredne hustú korun s množstvom plodonosného obrastu. 

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro. Kvety sú zvončekovitého typu.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká až vysoká (priemerne 71 kg/strom/rok), pravidelná.

PLODY: sú stredne veľké až veľké (priemerne okolo 110-130 g, 6,1-6,4 cm), guľovité až oválne, mierne sploštené. Šupka je stredne hrubá, jemne plstnatá, žltá, z asi 70 % prekrytá karmínovočerveným líčkom. Dužina je žltooranžová, jemnozrnná, stredne tuhá, rozplývavá, veľmi šťavnatá. Dužina sa zle oddeľuje od kôstky. Chuť je vyvážene sladkokyslá, aromatická, veľmi dobrá. 

DOZRIEVANIE: je skoré, asi 10 pred odrodou Redhaven, teda niekedy okolo 3. dekády júla. Plody dozrievajú postupne. 

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a na spracovanie na džúsy, džemy, výživy, sirupy, pečenie či destiláty. Kvôli zlej odlučiteľnosti dužiny od kôstky sa veľmi nehodí na výrobu kompótov.

STANOVIŠTE: slnečné, pôdy dostatočne priepustné, ale dostatočne zásobené vlahou a živinami. Je vhodná do teplých, stredne teplých a chránených chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: stredne až silne mrazuodolná v dreve a v kvete, silnejšie odolná voči monilióze (Monilinia spp.), stredne až vyššie voči kučeravosti (Taphrina deformans).

Zdroj fotografií: Klára Gogolková, taxonweb.cz

PÔVOD: Kanada, Ontario, Harrow, Harrow Research Station, vyšľachtij ju Gerald M. Weaver ako kríženca odrôd Redskin a Sunhaven, kríženie prebehlo v roku 1961, selekcia v roku 1964 a na trh bola uvedená v roku 1964.

RAST: bujný, polovzpriamený.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, s obojpohlavnými kvetmi zvonkovitého typu. Rozkvitá skoro až stredne skoro, stredne dlho.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká.

PLODY: stredne veľké až veľké (7,6 cm), veľkostne vyrovnané, elipsovité, väčšinou súmerné. Šupka je stredne hrubá, slabo až stredne silno priľnavá k dužine, stredne husto plstnatá, zelenožltá, asi s 1/2 prekrytou rozmytým výrazne červeným líčkom. Dužina je žltá, stredne tuhá, nevláknitá, sladkokyslá až kyslosladká, veľmi dobrá. Kôstka je stredne veľká až veľká, dobre oddeliteľná od dužiny.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, dozrieva zároveň s odrodou Redhaven, teda obvykle počas 1. dekády augusta.

VYUŽITIE: plody na priamy konzum aj univerzálne spracovanie na kompóty, džúsy, džemy, výživy, pečenie či destiláty, ale aj na mrazenie na neskoršie použitie.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené, s dostatočne vlhkou, ale priepustnou pôdou. Je vhodná pre teplé a stredne teplé polohy.

ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolná v dreve a kvetných pukoch (podobne ako Jayhaven). Je tolerantná voči gumovitosti spôsobenej hubou Botryosphaeria dothidea, vysoko tolerantná voči bakteriálnej škvrnitosti (Xanthomonas pruni), menej odolná voči múčnatke broskýň (Podosphaera pannosa) a kučeravosti (Taphrina deformans). Plody sú veľmi málo náchylné na predčasný opad a veľmi málo až málo na praskanie kôstky, veľmi odolné voči praskaniu plodov počas dažďov.

PÔVOD: USA, Kalifornia, University of California Davis, vyšľachtili ho G. McGranahan a C. Leslie v roku 1991 ako kríženca odrôd Howard x Purpurea, perspektívny semenáč vybrali v r. 1998 a patentovaný bol v roku 2001 pod názvom Robert Livermore. Bol pomenovaný po Robertovi S. Livermoreovi, ktorý ako podnikateľ v oblasti počítačov, pomológ a nadšený pestovateľ orechov dlhé roky podporoval Program vylepšenia orechov kráľovských na Kalifornskej univerzite, než v r. 1997 zomrel. Synonymá: Robert Livermore.

RAST: stredne bujný až bujný (menej bujný než Franquette). Dorastá do výšky a šírky 10-18 m, ale vďaka vysokej plodnosti skôr menej, ak nevymŕza na jar v kvetoch. Ale raší neskoro (ešte priemerne o 2 dni neskôr než Chandler), takže pravdepodobnosť vymrznutia je nižšia.

OPEĽOVACIE POMERY: je čiastočne samoopelivý, vetrom opelivý, jednodomý so samčími aj samičími kvetmi na tom istom strome. Kvitne neskoro, v podobný čas ako Chandler a kvitne protoandricky, teda samčie kvety rozkvitajú o niečo skôr než samičie, ale prekryv kvitnutia je dostatočný. Vhodné opeľovače na zvýšenie úrody: Chandler, Franquette, Cisco, Tulare.

PLODNOSŤ: je skorá (2.-3. rok po výsadbe), vysoká (hoci nižšia než u Chandleru) a pravidelná, nealternuje, ak nevymrzne. Plodí nielen na koncových konároch, ale aj na laterálnych, asi 90 % laterálnych pukov je plodných.

PLODY: sú veľké (priemerne 36,4 x 35,9 mm, 14,8 g), takmer guľaté až mierne oválne. Škrupina je hrubá, pevná, žltohnedá, hlboko zbrázdená, dobre prilieha a ľahko sa lúska. Jadrá dobre vypĺňajú škrupinu (priemerne 7,1 g, teda 48 % hmotnosti celého orecha), majú krásne žiarivú bordovočervenú šupku, dobre sa oddeľujú od škrupiny v celku. Chuť je výborná, sladkastá, s typickou orechovou vôňou, šupka je len málo horká. 

DOZRIEVANIE: je neskoré, zbiera sa začiatkom októbra, ešte asi týždeň pred odrodou Chandler. Dobre sa skladuje v škrupine.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a cukrárenské využitie ako farbou veľmi dekoratívna odroda, ktorá sa dobre oddeľuje od škrupiny v celku. Okrem toho aj na pečenie v nakrájanej či pomletej podobe a na lisovanie oleja. 

STANOVIŠTE: slnečné, chránené pred mrazivým vetrom, s dobre odvodnenou, ale vlahou zásobenou pôdou - najlepšie hlinitou až hlinitopiesočnatou. Vďaka neskoršiemu rašeniu a kvitnutiu vhodný aj do chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolný v dreve, vďaka neskoršiemu rašeniu a kvitnutiu lepšie uniká neskorým jarným mrazom. Je stredne odolný voči bakteriálnej škvrnitosti orecha (Xanthomonas campestris var. juglandis) a stredne až vyššie odolný voči antraknóze (Marssonina juglandis).

PÔVOD: neznámy, zrejme Japonsko, pravdepodobne ide o odrodu Morus bombycis (so synonymom M. indica či M. latifolia)

RAST: výhony rastú nápadne špirálovito, vytvára 3-4 m vysoký, vo svojej domovine až 10-metrový krík či strom. Obrovské, ozdobné, srdcovité listy dosahujú dĺžku 20 cm, šírku až 15 cm, sú sviežo zelené a majú krásnu, rovnomernú žilnatinu.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká, pravidelná.

PLODY: sú stredne veľké (asi 3 cm, niekedy aj 4 cm), čierne, chutné, sladké.

DOZRIEVANIE: v júli.

VYUŽITIE: strom je veľmi dekoratívny, vhodný aj do menších záhrad či mestských výsadieb. Kulinárne využitie: chutné plody sú vhodné na priamy konzum aj spracovanie: sušenie, výrobu džemov a sirupov atď.

STANOVIŠTE: slnečné a teplé, pôdy suchšie až vlhkejšie, nevhodná je len príliš ťažká ílovitá pôda, kde hrozí premokrenie koreňov.

ODOLNOSŤ: mrazuodolná ako ostatné moruše biele, teda vo vyzretom dreve je podstatne mrazuodolnejšia (do -29 ℃ až -34 ℃) než moruša čierna (Morus nigra). Môže rásť aj vo vyšších nadmorských výškach, len tam je riziko poškodenia letorastov neskorými jarnými mrazmi, ale vie dobre regenerovať. Odolná voči chorobám a škodcom.

Guľaté plody, veľké asi 1 cm, výrazne modro-fialové až modro-čierne, zoskupené v strapcoch. Chuťovo výborné, sladké. Priamy konzum, spracovanie (džemy, kompóty, marmelády), mrazenie, sušenie. Plody sú bohaté na vitamíny, antioxidanty, flavonoidy a podporujú imunitu. Odroda menšieho vzrastu, vytvára vzdušný ker / polostrom dorastajúci do výšky 2 - 3 m. Kvitne bielymi kvetmi na prelome apríla / mája. Do rodivosti vstupuje v 2. -3. roku, úrodnosť je vysoká. Samoopelivá odroda. Mrazuvzdorná odroda, odolná voči chorobám, vhodná na ekologické pestovanie. Vysoká prispôsobivosť a nízke nároky na prostredie a pestovanie. Odroda nenáročná na výber stanovišťa (ideálne slnko /polotieň). Vyžaduje okopávku, zamulčovanie, počas suchého leta zálievku. Rez - na usmernenie rastu alebo sanitárny (odstránime poškodené alebo vylomené výhony). Vhodný do živých plotov.

PÔVOD: SR/ČR, náhodný semenáč z cesty medzi Sencom a Sládkovičovom objavený ovocinárom Jozefom Slobodom v r. 1950 a došľachtený pracovníkmi VŠÚO Holovousy a ÚKZÚZ Želešice v r. 1967, registrovaný v r. 1976.

 
RAST: slabší až stredne bujný, tvorí širšie, stredne husté, polovzpriamené koruny. Raší neskoro až veľmi neskoro.

 
OPEĽOVACIE POMERY: (čiastočne) samoopelivý, samičie kvety síce začínajú kvitnúť skôr ako samčie, ale po väčšinu času sa ich kvitnutie prekrýva. Kvitne veľmi neskoro, je dobrým opeľovačom pre odrodu Jupiter. Vhodné opeľovače na zvýšenie úrody: Jupiter, Franquette, Lake.

 
PLODNOSŤ: skorá (v 2. až 3. roku po výsadbe), vysoká, pravidelná. Plodí najmä na koncoch jednoročných výhonov.

 
PLODY: veľké (priemerne 13,1 g, 45x36x38 mm), veľkostne mierne nevyrované, široko vajcovité s nevýraznou špičkou. Rubina je hrubá, tmavozelená so žltohnedými bodkami, v zrelosti sa otvára, orechy sa dobre vylupujú. Škrupina je stredne hrubá, polopapierová, mierne zvrásnená, takmer hladká, pevná, pieskovožltá, dobre lúskateľná. Jadro je veľké, veľmi dobre vypĺňa škrupinku (52 % hmotnosti plodu), je svetlohnedé. Chuť je veľmi dobrá, sladkastá, príjemne aromatická, bez horkosti v čerstvom aj suchom stave.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoré, koncom 3. dekády septembra, dozrieva rovnomerne.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum a na cukrárenské využitie (nielen mleté orechy, ale aj vcelku). Pri skladovaní nezosychá ani nestráca chuť.

 
STANOVIŠTE: slnečné, chránené zo severnej strany pred studeným vetrom, mimo mrazových kotlín, ideálne mierny svah s J a JV expozíciou. Pôda mu vyhovuje stredne ťažká, hlbšia, dostatočne vlhká, ale dobre odvodnená, nemá rád príliš ľahké či príliš ťažké a zamokrené pôdy. Neznáša príliš vysokú hladinu podzemnej vody. Vhodný najmä do všetkých pestovateľských oblastí. Pri veľkej násade plodov a suchšej pôde môžu byť plody menšie. V chladnejších oblastiach môže dochádzať k horšiemu uzatvoreniu škrupinky.

 
ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolný v dreve a vďaka neskorému až veľmi neskorému rašeniu a kvitnutiu väčšinou uniká neskorým jarným mrazom. Je náchylnejší na antraknózu, hnednutie jadier a ich následné vysychanie.