Ovocné

PÔVOD: Nemecko, Staatliches Weinbauinstitut Freiburg, kríženec Solaris a Gelber Muskateller (Muscat Blanc), 1987.

 
RAST: bujný, silne olistený.

 
OPEĽOVACIE POMERY: obojpohlavný, samoopelivý.

 
PLODNOSŤ: stredne vysoká.

 
PLODY: strapec stredne veľký, voľný, bobule stredné veľké, guľaté, šupka zelenožltkastá, dužina s vyšším obsahom kyselín, chuť muškátová, pripomína vôňu liči.

 
DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, v auguste.

 
VYUŽITIE: vhodný na výrobu muškátového vína a sektu.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s úrodnou, dostatočne vlhkou pôdou. Má menšie nároky na stanovište.

 
ODOLNOSŤ: dobre odolný voči hubovým chorobám a mrazom. Silne odolný voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola), stredne až silne voči múčnatke (Uncinula necator) a stredne voči botrytíde (Botrytis cinerea).

PÔVOD: Španielsko, vyšľachtená vo výskumnom ústave CEBAS (Centro de Edafología y Biología Aplicada del Segura) pod vedením Federica Dicentu ako kríženec genotypu S5133 × Lauranne, uvedená na trh bola v roku 2007. Synonymá: Pentacebas.

RAST: bujný, vzpriamený až rozložitý.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi, má vysokú úrodnosť, aj keď je pestovaná samostatne. Prítomnosť inej, v podobný čas kvitnúcej odrody, napr. Makako, môže zvýšiť úrodu. Kvitne veľmi neskoro, cca. 12-23 dní po stredne skoro kvitnúcej odrode Nonpareil či 10-20 dní po Ferragnès.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná, aj 2 t jadier na ha v dobrých podmienkach.

PLODY: sú stredne veľké až menšie, dobre sa lúpu po dozretí. Škrupina je tvrdá a dobre chráni jadro pred škodcami. Jadrá sú elipsovité až podlhovasté, menšie (priemerne 1,0 g, priemerne 27-30 % hmotnosti plodu), hladké, svetlé. Podiel dvojitých jadier je veľmi nízky až žiadny (<1 %).  Chuť je veľmi dobrá a sladká, jadrá obsahujú na mandle vysoký podiel cukrov (priemerne 4,43 %) a tukov (55,73 %).

DOZRIEVANIE: je veľmi skoré, už začiatkom septembra či dokonca koncom augusta, (10 dní pred Ferragnes, 7 dní pred Nonpareil).

VYUŽITIE: okrasné využitie: stromy sú okrasné a silne voňavé na jar, keď sú bohato zakvitnuté, ale aj v lete bujným rastom, olistením a plodmi a sú veľmi atraktívne pre opeľovače. Kulinárne využitie: jadrá plodov na konzumáciu v čerstvom stave a na výrobu cukroviniek, pečených a obaľovaných mandlí, marcipánu, na získavanie oleja na kulinárne aj kozmetické účely atď., kvety na ovoňanie kuchynských olejov, dužina a šupka nezrelých plodov po vysušení ako korenie. Technické využitie: škrupinky jadier napr. na kúrenie.

STANOVIŠTE: slnečné, stredne ťažká až ľahšia pôda bohatá na humus a živiny. Vhodná pre teplé a stredne teplé oblasti, prípadne chránené chladnejšie oblasti.

ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolná v dreve, v kvete vďaka veľmi neskorému kvitnutiu lepšie uniká neskorým jarným mrazom. Je stredne odolná voči červenej škvrnitosti listov (Polystigma amygdalinum). Vďaka tvrdej škrupinke je dobre odolná voči vtákom, veveričkám či hmyzu. Po zakorenení je relatívne dobre odolná voči suchu.

PÔVOD: Kanada, kríženec odrôd Cherry Red a (Jerseyland x May Flower).

RAST: slabší až stredne bujný, habitus polovzpriamený až rozložitý.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne veľmi skoro, dlho.

PLODNOSŤ: stredne vysoká až vysoká, pravidelná.

PLODY: malé až stredne veľké, guľovité, nesúmerné. Šupka je hrubá, husto plstnatá, slabo až stredne silno prilieha k dužine. Základná farba je zelenožltá, na viac než polovici plodu prekrytá tmavočerveným pruhovaným líčkom. Dužina je žltá, mäkká až stredne tuhá, vláknitá, kyslosladkej, stredne aromatickej, dobrej chuti. Kôstka je kruhovitá, stredne veľká až veľká, dužina je od nej stredne až slabo odlučiteľná. Náchylnosť na praskanie kôstky je stredná. Plody sú stredne dobre veľkostne vyrovnané a nie sú náchylné na praskanie za dažďa.

DOZRIEVANIE: veľmi skoré, v 1. polovici júla, 22 dní pred odrodou Redhaven. Náchylnosť na predčasný opad plodov pred zberom nie je alebo len veľmi slabá.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum. 

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, s priepustnou, ale dostatočne vlhkou pôdou vo všetkých pestovateľských oblastiach pre broskyne.

ODOLNOSŤ: v dreve aj kvetných pukoch silne mrazuodolná. Málo náchylná na bakteriálnu škvrnitosť kôstkovín (Xanthomonas arboricola pv. pruni), ale slabo tolerantná voči kučeravosti listov (Taphrina deformans).

PÔVOD: Rusko.

RAST: rýchlo rastúci ker.

OPEĽOVACIE POMERY: nevyžaduje opeľovača, samoopelivá rastlina.

PLODNOSŤ: pravidelná, vysoká.

PLODY: veľké až veľmi veľké, svetlozelené až žltkasté plody bez chĺpkov. Dužina je šťavnatá, sladká, aromatická. Plody po dozretí neopadávajú.

DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoré, od polovice júla.

VYUŽITIE: sladko aromatické plody sú vhodné na priamy konzum i ďalšie spracovanie.

 
STANOVIŠTE: nenáročná odroda vhodná do všetkých polôh. Obľubuje pred vetrom chránené, slnečné stanovište až polotieň, a humózne, priepustné pôdy bohaté na živiny.

 
ODOLNOSŤ: odroda vysoká odolná voči chorobám a mrazuvzdorná.

PÔVOD: Francúzsko, v Charmes v departamente Rhône ho okolo roku 1895 vybral ako náhodný semenáč škôlkar Sandrin, preto sa zvykne volať aj (Bigarreau) Sandrin, či Souvenir des Charmes. O jej rozšírenie sa však najviac zaslúžila škôlka Moreau vo Villefranche-sur-Saône od roku 1909.

 
RAST: bujný, koruna je stredne veľká, rozložitá, kostrové konáre rastú šikmo, bočné viac vodorovne.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro. Vhodné opeľovače: Napoleonova, Kassinova raná, Van, Marmotte. Nekompatibilná s odrodou Burlat.

 
PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, podpriemerná až stredne vysoká, nepravidelná v horších oblastiach, kde vymŕzajú kvety.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (5,8-7 g), guľovitého či široko srdcovitého, zhrboleného tvaru. Šupka je lesklá, tmavočervená. Dužina je (stredne) pevná, hustá, tmavočervená, šťavnatá, šťava farbí stredne až silno. Chuť je sladkokyselkavá a príjemne korenistá, veľmi dobrá až výborná. Kôstka je stredne veľká až veľká.

 
DOZRIEVANIE: skoré, v prvých dňoch 2. čerešňového týždňa, teda podľa lokality niekedy v 1. polovici júna. Uniká vrtivke čerešňovej, teda nebýva červivá.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj spracovanie. Horšie sa zbiera kvôli krátkym stopkám. Plody dobre znášajú prepravu.

 
STANOVIŠTE: slnečné, najlepšie s dobre priepustnou, úrodnou, dostatočne vlhkou, ale nie mokrou pôdou v teplých a stredne teplých polohách menej ohrozených neskorými jarnými mrazmi.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, slabšie v kvete. Dobre až stredne odolná voči praskaniu plodov počas dažďov, stredne náchylná na moniliózu a glejotok.

PÔVOD: Ukrajina, v Ukrajinskej Národnej Botanickej Záhrade M.M. Gryška v Kyjeve, mutácia odrody Lukjanovskij, prvý krát rodil 1981.

RAST: stredne silný, vzpriamený rast. Kompaktný a hustý ker so zaoblenou korunou. Zle sa opeľuje so Ljukanovskim (Svetljačok je jeho mutáciou).

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, obojpohlavný, cudzoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne vo februári až marci. Na opelenie potrebuje inú odrodu drieňa.

PLODNOSŤ: vysoká a spoľahlivá, 15-ročný krík urodí 40-45 kg.

PLODY: veľké až veľmi veľké plody (priemerne 6,5-10 g) fľaškovitého tvaru a tmavočervenej farby. Dužina je tmavočervená, aromatická, šťavnatá, výborná, sladkokyselkavá, s obsahom cukru 9,7-11 %, nízkym obsahom kyselín (1,6 %) a veľmi vysokým obsahom vitamínu C (150 mg/100 g). Kôstka je v porovnaní s plodom malá (len 8,9-9,3 % hmotnosti plodu), zle sa oddeľuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 2. polovici augusta až začiatkom septembra. Zrelé plody držia na kríku 2-3 týždne, odkiaľ ich možno priamo konzumovať, nepadajú hneď po dozretí. Uskladnené vydržia 3-4 týždne.

VYUŽITIE: Vhodný na priamy konzum aj na spracovanie, napr. na želé, džem, ovocné šťavy, sirupy, kompóty, destiláty, kandizované ovocie, nakladanie nezrelých plodov ako nepravých olív.

STANOVIŠTE: nenáročný na pestovanie. Preferuje slnečné miesta s dobre priepustnou pôdou, znáša aj vápenité, zásadité pôdy.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve aj kvete, odolný voči chorobám, po dobrom zakorenení dobre odolný voči suchu.

PÔVOD: pôvodná odroda Hayward pochádza z Nového Zélandu, Avondale, Auckland, kde ju v 20. rokoch 20. storočia vyselektoval Hayward Wright, registrovaná bola v r. 1924, ale jeho meno získala až o vyše 30 rokov neskôr a stala sa z nej najpestovanejšia odroda na svete. Klon 8 odvodený z tejto odrody bol vybraný v Taliansku na Univerzite v Udine v roku 1993 ako kultivar bez niektorých nedostatkov pôvodnej odrody (spojené či deformované plody). 

 
RAST: stredne bujný. Vytvára plstnaté lianovité ovíjavé výhony, veľké srdcovité listy, dorastá do výšky asi 4-7 m. Potrebuje silnú oporu pre rast.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samičia odroda, kvitnúca neskôr než väčšina samičích odrôd, počas júna. Na tvorbu druhov vyžaduje opelenie samčou odrodou, napr. Tomuri, jeden samec stačí na 4-5 samíc.

 
PLODNOSŤ: neskoršia, stredne vysoká až vysoká, pravidelná (približne okolo 30 kg/rastlinu).

 
PLODY: veľké (priemerne 100 g), podlhovasté, v priereze oválne, tvarovo vyrovnané. Šupka je zelenohnedá, husto plstnatá. Dužina je svetlozelená, šťavnatá príjemne sladkokyslá.

DOZRIEVANIE: neskoré, zber v druhej polovici októbra až v novembri. Pri uskladnení v chlade má veľmi dlhú trvanlivosť, v ochrannej atmosfére až pol roka.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na spracovanie na džemy či džúsy apod.

 
STANOVIŠTE: slnečné, pred vetrom chránené stanovište; ideálne (juho)západná orientácia; kvalitná humózna pôda s dostatkom vlahy, na ktorú je kvôli plytkej koreňovej sústave náročná. Kvôli citlivosti letorastov na neskoré jarné mrazy je výhodné vysadiť ju k múrom či nádržiam s vodou, ktoré akumulujú teplo a v noci ho sálajú do okolia. Podobne je vhodné zapestovať rodivé konáre až vo vyššej výške. Vhodná len do teplých oblastí Slovenska.

 
ODOLNOSŤ: odroda je v dreve mrazuodolná do asi -12 °C, listové puky a mladé letorasty s kvetnými pukmi sú náchylné na neskoré jarné mrazy už pod 0 ℃, po zmrznutí je malá šanca, že ten rok ešte zakvitnú. Lepšie odolná voči hubovým chorobám a plesniam, napr. fytoftóre (Phytophthora spp.).

PÔVOD: Švajčiarsko, Lubera, kríženec medzi odrodami Autumn Bliss a Tulameen.

RAST: stredne bujný až bujný, veľmi vzpriamený, kompaktný, tvorí len málo (3-4) bočných výhonov. Výhony dosahujú výšku 1,7-2 m, rastlina šírku 0,7-0,8 m. Výhony sú stredne otŕnené.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne v máji a júni.

PLODNOSŤ: skorá, stredná až vysoká.

PLODY: sú veľmi veľké (priemer 2,8-2,9x 2,6-2,7 cm, priemerne 6 g), kužeľovité až guľaté, s veľmi pevnou šupkou a pevnou dužinou, červené. Chuť je sladká (priemerne 8,1 °Brix). Veľmi ľahko sa zbierajú.

DOZRIEVANIE: 2x rodiaca odroda: 1. úroda začiatkom júna na minuloročných výhonoch a 2. úroda od polovice augusta do októbra na letorastoch.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj všestranné spracovanie a mrazenie.

STANOVIŠTE: slnečné, s humusovitou, úrodnou, vlhkou, ale dostatočne odvodnenou pôdou. Vhodná aj do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná. Je stredne odolná voči fytoftóre, odolnejšia voči odumieraniu výhonov malín spôsobenému najmä hubou Fusarium avenaceum., náchylnejšia na vírus kríčkovitej zakrpatenosti maliny (RBDV). Stredne až menej odolná voči daždivému počasiu pri dozrievaní, viac než Autumn Bliss.

PÔVOD: Ukrajina, Kyjev, v Ukrajinskej Národnej Botanickej Záhrade M.M. Gryška vyšľachtený Svetlanou Klimenko ako semenáč zo spontánneho opelenia, prvýkrát rodil v r. 1975.

RAST: bujný, vzpriamený

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, obojpohlavný, cudzoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne vo februári až marci. Na opelenie potrebuje inú odrodu drieňa. Zle sa opeľuje so Svetljačokom (Svetljačok je jeho mutáciou) a Ekzotičejskym (ten je mutáciou Lukjanovského).
PLODNOSŤ: vysoká, 15-ročný krík dosiahne 35-40 kg, 20-ročný krík dosiahne aj 70 kg. Výťažnosť v pomere k veľkosti kríka je skôr nižšia (hmotnosť plodov / objem stromu: 1,14 kg/m3).

PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 6-7,5 g), fľaškovité, tmavočervené až čierne, príjemne sladkokyslé so stredne vysokým obsahom cukru (9,8-10,2 %) a nízkym obsahom kyselín (1,7-1,9 %) a vysokým obsahom vitamínu C (128 mg/100 g). Kôstka je v pomere k plodu menšia až stredná (9,8-10,2 % z hmotnosti plodu) a ťažko oddeliteľná od dužiny.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, počas 2. polovice augusta. Plody neopadávajú, majú po dozretí dobrú trvanlivosť a skladovateľnosť asi 3 - 4 týždne.

VYUŽITIE: Vhodný na priamy konzum aj na spracovanie, napr. na želé, džem, ovocné šťavy, sirupy, kompóty, destiláty, kandizované ovocie, nakladanie nezrelých plodov ako nepravých olív.

STANOVIŠTE: nenáročný na pestovanie. Preferuje slnečné miesta s dobre priepustnou pôdou, znáša aj vápenité, zásadité pôdy.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve aj kvete, odolný voči chorobám, po dobrom zakorenení dobre odolný voči suchu.

PÔVOD: Belgicko, Leuven, vypestovaná p. Sterkmanom ako náhodný semenáč okolo roku 1820, na trh bola uvedená v roku 1844.

 
RAST: bujný, vzpriamený, vytvára vysoko ihlanovitú korunu.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: napr. Crassanská.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké (160-250 g), krátko kužeľovité až baňaté, niekedy s mierne hrboľatým povrchom. Hrubá, hladká šupka je zelená, po dozretí žltá až zlatožltá, na slnečnej strane s atraktívnym červeným líčkom, pokrytá lenticelami. Na niektorých plodoch je šupka červená takmer po celom povrchu, iné plody zostávajú zelenožlté. Dužina je jemná, ľahko zrnitá, šťavnatá, chuťovo dobrá, sladkokyselkavá až sladká, jemne korenistá. Je stredne náchylná na kamienkovitosť, málo na hnednutie dužiny.

 
DOZRIEVANIE: zber v 2. polovici októbra, konzumne dozrieva postupne od polovice novembra, vydrží do januára až marca. Plody padajú vo vetre.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj muštovanie, sušenie, pečenie, výrobu džemov, kompótov. Veľmi dobre sa skladuje.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené pred vetrom. Vyžaduje úrodné, teplé pôdy s dostatočnou vlahou, ale dobre odvodnené, neznáša mokré a studené pôdy. Vhodná do teplých a chránených stredných polôh.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Silne odolná voči chrastavitosti a iným chorobám.

PÔVOD: Švajčiarsko, Lubera, vybrali ju ako prirodzenú mutáciu červenoplodej odrody Sugana, ktorá je zas krížencom medzi odrodami Autumn Bliss a Tulameen.

RAST: stredne bujný až bujný, veľmi vzpriamený, kompaktný, tvorí len málo (3-4) bočných výhonov. Výhony dosahujú výšku 1,7-2 m, rastlina šírku 0,7-0,8 m. Výhony sú stredne otŕnené.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne v máji a júni.

PLODNOSŤ: skorá, stredná až vysoká.

PLODY: veľmi veľké (priemer 2,8-2,9x 2,6-2,7 cm, priemerne 6 g), kužeľovité až guľaté, s veľmi pevnou šupkou a pevnou dužinou, žltooranžové. Chuť je sladká (priemerne 8,1 °Brix). Veľmi ľahko sa zbierajú.

DOZRIEVANIE: 2x rodiaca odroda: 1. úroda začiatkom júna na minuloročných výhonoch a 2. úroda od polovice augusta do októbra na letorastoch.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj všestranné spracovanie a mrazenie.

STANOVIŠTE: slnečné, s humusovitou, úrodnou, vlhkou, ale dostatočne odvodnenou pôdou. Vhodná aj do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná. Je stredne odolná voči fytoftóre, odolnejšia voči odumieraniu výhonov malín spôsobenému najmä hubou Fusarium avenaceum., náchylnejšia na vírus kríčkovitej zakrpatenosti maliny (RBDV). Stredne až menej odolná voči daždivému počasiu pri dozrievaní, viac ako Autumn Bliss.

PÔVOD: Slovensko, obec Medné, ktoré je súčasťou obce Lednické Rovne v okrese Púchov, známa už v 2. pol. 18. storočia, rozšírená aj v Maďarsku. Synonymá: Emilio Mednyanszky, Cerise de Medne, Mjednianska.

RAST: bujný, v mladosti veľmi bujný, tvorí veľké, mohutné, hustejšie koruny, kostrové konáre smerujú kolmo nahor, spodné sa rozkladajú do šírky, len okrajové konáre pod váhou úrod mierne prevísajú. Je veľmi húževnatá a dlhoveká.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá. Kvitne skoro. Vhodné opeľovače neboli overené, ale podľa času kvitnutia by to mohli byť Rýchlica nemecká a Lyonská skorá.

PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 7 g), nepravidelného tvaru, niekedy guľovitého, inokedy srdcovitého, zboku splošteného. Šupka je veľmi lesklá, tmavočervená až čierna. Dužina je stredne tuhá až tuhá, sýtočervená, veľmi šťavnatá, šťava veľmi dobre farbí. Chuť je výborná, príjemne sladko korenistá. Kôstka je v pomere k plodu malá.

DOZRIEVANIE: skoré, dozrieva 1.-2. čerešňovom týždni, obvykle začiatkom júna až okolo 10. júna, skôr než Lyonská skorá.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na spracovanie na kompóty, šťavy, sirupy, likéry, džemy, na pečenie a sušenie. Dobre znáša prepravu.

STANOVIŠTE: slnečné. Na pôdu nie je náročná, rastie dobre vo všetkých dostatočne priepustných a zároveň dostatočne vlhkých pôdach, aby plody neboli drobné. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve a v kvete. Skorým dozrievaním uniká vrtivke čerešňovej, čiže nebýva červivá. Je málo náchylná na praskanie plodov a ich moniliózu (Monilinia fructigena).

PÔVOD: veľmi dlho bola považovaná za jednu z najstraších odrôd s pôvodom z Egypta či Jordánska, ale ampelografická štúdia z roku 2009 vylúčila severoafrický a blízkovýchodný pôvod a ako miesto pôvodu označila oblast mezi Švajčiarskom, Talianskom a Francúzskom, pravdepodobne okolie Ženevského jazera, možno kantón Waadt (Vaud), kde sa v 19. storočí na viniciach našlo veľké množstvo klonov tejto odrody. Synonymá a cudzie názvy: Ušľachtilé biele, Šasla belaja, Gutedel weisser, Chasselas doré, Chasselas blanc, Fendant blanc.

RAST: stredne bujný. Raší skoro, hneď po najskorších odrodách. Listy sú stredne veľké, stredne až hlboko vykrajované, päťuholníkové až vajcovité, má výrazne dlhé úponky. Dobre vyzrieva v dreve. Režeme na 6-8 očiek na m2.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, obojpohlavný, kvitne približne v strede júna či skôr, je náchylnejší na opad kvetov v prípade chladného a daždivého počasia.

PLODNOSŤ: priemerne 10-13 t/h.

PLODY: strapce sú stredne veľké (priemerne 142 g), valcovito kužeľovité, s rozvetveným hlavným vretenom, riedke. Bobule sú stredne veľké (priemerne 15-19 mm, 2,2 g), guľaté. Šupka je zelenožltá, na slnečnej strane s hnedým líčkom, veľmi tenká, ale stredne pevná až pevná s osrienením a priesvitnými škvrnami. Dužina je stredne pevná, šťavnatá, semenná. Chuť je sladká, plná. Cukornatosť je 16-18 °NM, obsah kyselín 7-7,5 g/l.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, po 1. dekáde septembra. Pri prezrievaní bobule nestrácajú chuť. Dobre sa prepravujú.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, výrobu muštov, prípadne na výrobu ľahkých vín vhodných na sceľovanie.

STANOVIŠTE: slnečné. Vhodná do všetkých pôd, ale najlepšiu kvalitu dosahuje v teplých polohách na slnečných svahoch a dostatočne hlbokých pôdach zásobených živinami. V silne vápenitých pôdach trpí chlorózou. Horšie znáša dlhšie sucho.

ODOLNOSŤ: mrazuodolný v dreve a pukoch v zime do -17 °C, citlivejší je na neskoré jarné mrazy. Je stredne odolný voči múčnatke viniča (Erysiphe necator) a voči botrytíde (Botrytis cinerea), menej voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola).

PÔVOD: Francúzsko, registrovaný INRA v r. 1986, región Ardèche, vznikol výberom z hybridných rastlín z voľného opelenia japonského gaštana (Castanea crenata) a európskeho gaštana (Castanea sativa).

RAST: stredne silný, kompaktný, vzpriamený, dospelé stromy dosahujú výšku 11-20 m. Raší skoro.

OPEĽOVACIE POMERY: je čiastočne samoopelivý, produkuje veľa peľu, takže vie opeliť ďalšie stromy aj do vzdialenosti 70 m.

PLODNOSŤ: skorá (4-5 rokov po výsadbe), stredne vysoká až vysoká.

PLODY: veľké až veľmi veľké (skoro 4 cm), lesklé, mahagónovo červenej farby, stredne dobre lúpateľné, menej sladké.

DOZRIEVANIE: stredne skoro až stredne neskoro, v októbri.

VYUŽITIE: na pečenie, výrobu gaštanového pyré a dezertov.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, pôda ľahšia, hlboká, slabo až stredne kyslá, nevápnitá, je menej náročný na jej kvalitu, do približne 600 m n.m.

 
ODOLNOSŤ: odolný voči parazitickej hube Phytophtora spp., vysoko tolerantný voči rakovine kôry gaštanov (Cryphonectria parasitica). Je dobre mrazuvzdorný v dreve do asi -21 °C.

PÔVOD: neznámy, zrejme Ukrajina. Je uvádzaná ako hybrid, kríženie je neznáme, zrejme je to Actinidia deliciosa lebo Actinidia chinensis skrížená s nejakým mrazuodolnejším druhom, pravdepodobne Actinidia arguta.

RAST: veľmi bujný, už v prvý rok po vysadený narastie 2-3 m.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá odroda so samčími aj samičími kvetmi. Kvitne v máji a júni. Pre vyššiu úrodu odporúčame kombinovať so samčou odrodou aktinídie lahodnej (Actinidia deliciosa), napr. Tomuri.

PLODNOSŤ: skorá (3-4 roky po výsadbe), vysoká.

PLODY: veľké (70-80 g), podlhovasté, chlpaté so zelenou, veľmi chutnou dužinou a vysokým obsahom vitamínu C.

DOZRIEVANIE: neskoré, počas októbra. Plody sa zberajú ešte tvrdé a dajú sa uskladniť v chlade a nechať postupne dozrievať do konzumnej zrelosti.

VYUŽITIE: na priamy konzum a spracovanie na džemy, marmelády apod.

STANOVIŠTE: slnečné, pred vetrom chránené stanovište, príp. polotieň; ideálne (juho)západná orientácia; kvalitná humózna pôda s dostatkom vlahy, na ktorú je kvôli plytkej koreňovej sústave náročná. Kvôli citlivosti letorastov na neskoré jarné mrazy je výhodné vysadiť ju k múrom či nádržiam s vodou, ktoré akumulujú teplo a v noci ho sálajú do okolia. Podobne je vhodné zapestovať rodivé konáre až vo vyššej výške.

ODOLNOSŤ: odroda je v dreve silne mrazuodolná, listové puky a mladé letorasty s kvetnými pukmi sú náchylné na neskoré jarné mrazy už pod 0 ℃, po zmrznutí je malá šanca, že ten rok ešte zakvitnú. Odolná voči hubovým chorobám a plesniam.

PÔVOD: Japonsko, vyšľachtený ako kríženec odrôd Kosui x Hiratsuka 1 z roku 1954, uvedený na trh v roku 1972. Synonymá: Housui.

RAST: v mladosti bujný, neskôr stredne bujný na ázijskú hrušku, tvorí rozložité až previsnuté koruny, plodí na krátkom dreve v zhlukoch. Koruna je zahustená dlhými letorastmi, konáre obrastajú nepravidelne.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne veľmi skoro (okolo polovice apríla). Vhodné opeľovače napr.:  Shinseiki, Shinsui, Nijisseiki, Kosui, Chojuro, Tama, Shinko, Ichiban, Zaosuli, Jin Hua, Kieffer, Kirgizskaja Zimnaja. Nevhodným opeľovačom je odroda Niitaka.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, s prebierkou pravidelná, v krajine pôvodu 35–40 ton/ha.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 200-300 g), guľaté, mierne sploštené, bez rebier nad kalíšnou jamkou. Šupka je hladká, žltozlatá, neskôr celá prekrytá jemne hrdzavou farbou, bez osrienenia, s množstvom svetlých lenticiel - bodiek. Dužina je žltobiela, šťavnatá, jemná, chrumkavá, osviežujúca a mäkká. Chuť je sladká s jemnou kyselinkou, výrazne aromatická, veľmi dobrá. Z vyšších polôh je menej sladká. Obsah cukrov je priemerne 13,7 %, kyselín 0,188 %.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, zber koncom augusta až v polovici septembra, konzumne dozrievajú plody v septembri, uskladnené vydržia do konca októbra.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, do ovocných a zeleninových šalátov, na pečenie, výrobu výživ, džemov, muštovanie. 

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje hlboké, hlinité pôdy s dostatkom vlahy, ale znesie aj ťažšiu, ílovitú pôdu. Vhodná najmä do teplých a stredne teplých oblastí pre hrušky. 

ODOLNOSŤ: Je stredne mrazuodolná v dreve a v kvete, silne odolná voči alternárii (Alternaria alternata) a málo náchylná na praskanie plodov. Počas chladného leta môžu mať niektoré plody sklovitú dužinu. Je dobre odolná voči európskej chrastavitosti (Venturia inaequalis), hoci citlivejšia na u nás sa zatiaľ nevyskytujúcu ázijskú chrastavitosť (Venturia nashicola) a stredne náchylná na bakteriálnu spálu.

PÔVOD: Slovensko, šľachtiteľská stanica Veselé pri Piešťanoch, pracovisko Borovce v r. 1964 vyšľachtená ako kríženec odrôd Julskij a Maďarská, registrovaná bola v r. 1991, udržovateľom sú ŠVS Veselé pri Piešťanoch a SEVA-FLORA Valtice.

RAST: stredne bujný, koruna je vznosná, široko rozložitá, stredne hustá až hustejšia s množstvom krátkeho plodonosného obrastu. Letorasty sú stredne dlhé, červenohnedé s menším množstvom lenticiel.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne neskoro.

PLODNOSŤ: vysoká, väčšinou pravidelná.

PLODY: stredne veľké (priemerne 40-50 g, 49 mm), oválne, stredne dobre tvarovo a veľkostne vyrovnané, takmer súmerné, s hlbokým a širokým brušným švom. Šupka je stredne pevná, žltá s tmavším červeným, pruhovaným alebo bodkovaným líčkom. Dužina je mäkká, rozplývavá, oranžová, stredne šťavnatá. Chuť je veľmi dobrá, sladkokyslá až kyslejšia (obsah cukrov priemerne 10,65 g /100g, kyselín 1,36 g/100 g). Kôstka je stredne dobre odlučiteľná od dužiny.

DOZRIEVANIE: neskoré, asi 2 týždne po odrode Velkopavlovická, teda počas 1.-2. týždňa augusta.

VYUŽITIE: na priamy konzum aj všestrané spracovanie, ale najmä na džemy. Dobre znášajú prepravu.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Je stredne náročná na stanovište. Dá sa pestovať vo všetkých oblastiach vhodných pre marhule, v tých vyšších na chránených stanovištiach.ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, silne mrazuodolná v kvetných pukoch. Je stredne až silne odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa), silne odolná voči moníliovej hnilobe plodov (Monilinia fructigena). Je spoľahlivo tolerantná voči šarke.

PÔVOD: komplexné kríženie zahŕňajúce odrody Samarkandský samý raný, Goldcot, Scout a McClure bolo realizované v USA, výber zo semenáčov v ČR na Záhradníckej fakulte Mendelovej univerzity v Lednici, registrovaná bola v roku 1999.

RAST: slabý až stredne bujný

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro, stredne dlho, zároveň s odrodou Velkopavlovická alebo tesne po nej. Vhodné opeľovače podľa času kvitnutia: Bhart (Orangered), Hargrand, Harlayne, Kioto, Ledana, Leala, Maďarská, Minaret, Paviot, Rakovského, Sabinovská, Velbora, Velkopavlovická, Velita, Veselka, Vesna, Vestar.

PLODNOSŤ: pomerne skorá, vysoká až veľmi vysoká, pravidelná. Vyžaduje prebierku plodov.

PLODY: stredne veľké (priemerne 42 g), zboku kruhovitý, zpredu trojuholníkovitý, symetrický, hladký. Šupka je len veľmi slabo až slabo plstnatá, oranžová, s malým červeným, rozmytým líčkom. Dužina je oranžová, tuhá, stredne hrubá, veľmi šťavnatá, veľmi dobre odlučiteľná od kôstky. Chuť je sladkokyslá až kyslosladká, aromatická, pikantná, veľmi dobrá. Jadro kôstky je stredne horké.

DOZRIEVANIE: je veľmi skoré, od konca júna, 12-14 dní pred Velkopavlovickou.

VYUŽITIE: na priamy konzum, mrazenie, konzerváciu, výrobu lekvárov.

STANOVIŠTE: slnečné, výhrevné stanovište, pôdy živné, priepustné, primerane vlhké. Vhodná do všetkých pestovateľských oblastí pre marhule, vrátane tých okrajových, kde ich treba sadiť na chránené stanovište. Veľmi dobre prispôsobivá rôznym klimatickým podmienkam.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v kvetných pukoch a v mladých plôdikoch, silne odolná voči suchej škvrnitosti listov a plodov (Stigmina carpophilla), stredne odolná voči monilióze (Monilinia laxa a Monilinia fructigena), dobre odolná voči hnednutiu listov (Gnomonia erythrostoma), citlivá na šarku.

PÔVOD: Maďarsko, kríženec odrôd Seyve Villard 12375 x Kráľovná viníc; maďarský názov odrody je Palatina.

 
RAST: silný až stredne silný rast.

 
OPEĽOVACIE POMERY: obojpohlavný, samoopelivý.

 
PLODNOSŤ: vysoká, spoľahlivá.

 
PLODY: Strapce stredne veľké (200-500 g), kompaktné. Bobule stredne veľké (3-4 g), guľovito elipsovité krásnej jantárovo žltej farby. Chuť je sladká, výrazne muškátová, harmonická. Šupka je pevná a tuhá. Cukornatosť 18-22 %, kyslosť 7 – 8g/l.

 
DOZRIEVANIE: skoré, dozrieva už koncom augusta až začiatkom septembra. Potrebuje sumu aktívnych teplôt 2300 °C.

 
VYUŽITIE: Výborná stolová odroda vhodná na priamy konzum i muštovanie.

 
STANOVIŠTE: Slnečné stanovište, teplé polohy, hlinité/ hlinito-piesčité pôdy. Odroda vhodná aj do vyšších polôh a okrajových oblastí.

 
ODOLNOSŤ: stredne až vysoko odolná voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola) , stredne voči múčnatke viniča (Plasmopara viticola) , veľmi vysoko odolná voči botrydíde (Botrytis cinerea), nízko voči červenej spále viniča (Pseudopeziza tracheiphila) a voči suchu dostačujúca. Stredne mrazuodolný do -22 °C až -23 °C.

PÔVOD: neznámy, zrejme Poľsko, zrejme pomenovaná po meste Lubawa zo S Poľska. Je to ružovoplodá odroda druhu ríbezľa červená (Ribes rubrum).

 
RAST: stredne bujný.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, s obojpohlavnými kvetmi.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: strapce sú stredne dlhé, husté, zvyčajne majú po 14-15 bobúľ. Plody sú stredne veľké až veľké (0,6-0,9 g), guľaté bobule. Majú zaujímavé sfarbenie, sú priesvitné s ružovými mapami, pôsobia veľmi dekoratívne. Chuť je veľmi príjemná, voňavá, sladkokyslá, sladšia než väčšina červených a bielych ríbezlí.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré, postupné, v 1. polovici júla. Po dozretí vydržia bobule dlho na kríku.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum ako dezertné ovocie, ale aj na mrazenie a spracovanie na džemy, sirupy, vína, do koláčov či dezertov.

 
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, najviac sa jej darí v ľahšej pôde s dostatkom humusu. Je vhodná do všetkých, aj vyšších pestovateľských oblastí.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, silne odolná voči americkej múčnatke egrešov (Sphaerotheca mors uvae).

PÔVOD: Východná Ázia: stredná Čína, Japonsko, Kórea na okrajoch lesov, pri vodných tokoch, v krovinách a medziach v nadmorskej výške od 300 do 1500 m n.m.

RAST: bujný, je to čiastočne opadavá liana dorastajúca aj do 12 m a vyžadujúca oporu, okolo ktorej sa môže ovíjať. Podľa lokality je buď opadavá alebo poloopadavá, teda na zimu opadáva aspoň časť listov. Má šedohnedú kôru posiatu výraznými lenticelami. Letorasty sú lysé, s fialovým nádychom. Listy má dlaňovito zložené, najčastejšie 5-početné s eliptickými až vajcovitými lístkami dlhými 3-6 cm, na líci tmavozelenými, na rube sivými. Na udržanie úrodnosti je potrebný predjarný rez, počas ktorého sa zakracujú minuloročné výhony na 7-15 pukov a na nich bude rodiť tento rok. Podobne ako pri broskyni si ponecháme aj čapíky (s 3-4 pukmi) z minuloročných výhonov, ktoré vytvoria plodný obrast nasledujúci rok.

OPEĽOVACIE POMERY: je cudzoopelivá, pravdepodobne hmyzom aj vetrom opelivá, jednodomá so samostatnými samčími a samičími kvetmi na jednej rastline. Kvety sú purpurovohnedé až červenopurpurové a voňajú sladko, čokoládovo, od toho je odvodené ich ľudové pomenovanie "čokoládový vinič". Samičie kvety neobsahujú nektáriá a sú asi dvojnásobnej veľkosti oproti samčím kvetom, ktoré sa tvoria na konci strapcov. Kvety rozkvitajú výrazne protogynicky, teda samičie kvety na tej istej rastline rozkvitajú skôr než samčie a nedochádza k prekryvu v čase kvitnutia, preto na dosiahnutie úrody treba 2 geneticky odlišné rastliny v dosahu do cca. 100 m, ktoré sa v čase kvitnutia prekryjú - rastlinu 1. typu a rastlinu 2. typu.

PLODNOSŤ: je veľmi skorá, už v 2. roku života, vo voľnej prírode nízka, ale pri pestovaní v sade môže byť vysoká a dosiahnuť až 30 t/ha v prvom roku plodnosti a až 60 t/ha v dospelosti (teda v 3-4 rokoch po výsadbe). Plodí už na jednoročnom dreve.

PLODY: stredne veľké (priemerne 3x4-6 cm), podlhovasté, usporiadané väčšinou po 3-5 ks v suplodí. Šupka je bledoružovofialová, hrubá (5-6,9 mm), horkastá, v plnej zrelosti praská. Vnútri je množstvo drobných semien obalených sladkou, svetlou, priesvitnou, gelovitou dužinou - arilom. Plody majú vysoký obsah vitamínu C, porovnateľný s kiwi.

DOZRIEVANIE: väčšinou počas septembra a októbra podľa lokality. V plnej zrelosti plody prasknú, ale to priláka hmyz a vtáky, takže optimálny čas zberu pre uskladnenie je asi 1 týždeň pred konzumnou zrelosťou, teda pred prasknutím, keď je už viditeľná šedá línia pozdĺž plodu v mieste, kde neskôr praskne. Po zbere plody v izbovej teplote vydržia uskladnené 2-3 týždne, v chladničke až 3 mesiace.   

VYUŽITIE: veľmi okrasná a rýchlorastúca (polo)stálozelená liana, ktorá rýchlo pokryje požadované plochy múrov, pergol, plotov apod. Listy, kvety aj plody sú veľmi dekoratívne a kvety krásne voňajú. Kulinárne využitie: Sladká, gelovitá dužina sa buď je zasurova priamo z plodov či v jogurte, zmrzline, pudingu alebo sa používa na výrobu džúsov a džemov. Horkastá šupka sa používa buď na zaváranie podobne ako uhorky alebo, najmä v japonskej kuchyni, sa plní a praží. Liečivé využitie: plody majú protizápalové, protinádorové a močopudné účinky, znižujú teplotu. Stonky, zbierané na jeseň a vysušené na neskoršie použitie, sa používajú vnútorne proti bakteriálnym a hubovým infekciám, infekciám močového traktu, menštruačných problémoch či na zlepšenie laktácie.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, preferuje dostatočne vlhkú, ale dobre ododnenú pôdu, ale je veľmi prispôsobivá rôznym podmienkam. Vhodná na pestovanie v teplých, stredne teplých aj chladných oblastiach.

ODOLNOSŤ: v dreve a pukoch je silne mrazuodolná do asi -29 až -34 °C. Mladé výhony môžu byť poškodené mrazom. U nás nezvykne trpieť chorobami ani škodcami.

PÔVOD: Rumunsko, Research and Development Station for Viticulture and Oenology Dragasani-Valcea, v r. 1964 ho vyšľachtili V. Lepadatu a Gh. Condei ako kríženca odrôd Cardinal x Afus Ali. Synonymá: Viktoria, Victoria, Victoria Blanc, Vittoria, Vittorio.

RAST: stredne bujný až bujný, polovzpriamený až poliehavý. Listy sú veľké, päťlaločné, stredne až menej vykrajované, so zubatým okrajom.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, obojpohlavný.

PLODNOSŤ: skorá (2-3 roky po výsadbe), vysoká (priemerne 12 t/ha), pravidelná, spoľahlivá.

PLODY: strapce sú veľké (600-700 g), kužeľovité, stredne husté. Bobule sú veľké (priemerne 7,4-12 g), elipsovité až podlhovasté. Šupka je žltozelená, stredne hrubá. Dužina je chrumkavá, obsahuje 2 semená. Chuť je sladkokyslá až sladká, jednoduchá, harmonická. Cukornatosť je priemerne 147 g/l, obsah kyselín 4,1 g/l.

DOZRIEVANIE: skoré, od polovice augusta. Plody dobre znášajú prepravu.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum ako stolové hrozno, ale aj na výrobu muštov, džemov, sirupov, kompótov či vína.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s vlhkou, úrodnou, ale dostatočne priepustnou pôdou. Vhodný najmä do teplých a chránených stredne teplých oblastí.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolný v dreve a pukoch počas zimy do asi -19 °C. Stredne odolný voči hubovým chrobám.

PÔVOD: Holandsko, Fresh Forward.

 
RAST: zdravý, silný, so stredne vysokým, guľovitým, vzdušným trsom.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá. Kvety sú na úrovni listov alebo nad nimi, citlivejšie na jarné mrazy.

 
PLODNOSŤ: vysoká, 1-1,1 kg na rastlinu.

 
PLODY: veľmi veľké (priemerne 20 g), veľkostne vyrovnané, kužeľovité, intenzívne lesklé, sýtočervené až tmavočervené. Dužina je celá červená, pevná, šťavnatá s dutinou. Chuť je výborná, sladká, harmonická.

 
DOZRIEVANIE: veľmi skoré, od konca mája do polovice júna, 2-3 dni po Honeoye, 5-6 dní pred Sonátou.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, mrazenie, spracovanie na džemy a sirupy. Je dobre skladovateľná v chlade, nestráca lesk.

 
STANOVIŠTE: chránené, slnečné stanovište, prípadne polotieň. Pôda priepustná, vzdušná, hlinitopiesčitá, s dostatkom živín a vlahy. Vhodná aj do vyšších polôh. Sadenice jahôd vysádzame na jar alebo na jeseň, ideálne do priepustnej, živnej pôdy premiešanej s kompostom, vo vzdialenosti 30-40 cm od seba. Zamulčujeme a v prvých dňoch dbáme o pravidelnú zálievku (tá je dôležitá i v suchom období počas leta). Na rastlinách priebežne odstraňujeme suché a choré listy. Jahody zazimujeme prikrytím napr. čečinou.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v zime, menej v kvete, silne odolná voči krčkovej hnilobe (Phytophthora cactorum) a verticíliovému vädnutiu (Verticillium dahliae), silnejšie odolná voči múčnatke (Podosphaera aphanis), menej odolná voči plesni sivej (Botrytis cinerea) (ale oveľa viac ako odroda Clery) a voči koreňovej hnilobe (Rhizoctonia spp.). Dobre odoláva dažďom. V príliš vysokých teplotách môžu plody mäknúť.

PÔVOD: pravdepodobne Malá Ázia, Irán a Turecko, veľmi rozšírená je v Libanone a Sýrii, nazývaná aj "moruša trnavská", "moruša pukanská" či "moruša turecká".

RAST: relatívne pomalý, do výšky 8-10 m na našom území a aj do podobnej šírky. Pre staršie jedince je typický sklon k rozčesnutiu kostrových konárov, ktoré potom pri kontakte so zemou zakorenia a naďalej plodia. Má veľké tuhé, kožovité až drsné listy, ktorú sú zo spodnej strany chlpaté, čo je jeden zo znakov na jej odlíšenie od moruše bielej čiernoplodej. Semená moruše čiernej dosahujú na Slovensku len veľmi nízku klíčivosť, takže pestovanie podpníkov z moruše čiernej pre overené veľkoplodé genotypy je náročné. Nami ponúkané rastliny sú naštepené na podpník moruše bielej, s ktorou má moruša čierna horšiu afinitu ako s vlastným semenáčom, v neskoršom veku hrozí rozštiepenie v mieste štepenia. Preto je nutné strom vysadiť tak, aby bolo miesto štepenia 15 cm pod zemou, aby spravokorenil, teda aby vytvorila korene priamo zaštepená moruša čierna.

OPEĽOVACIE POMERY: má oddelené samčie a samičie kvety, ale oboje sú na jednom strome, hoci niekedy len jedného pohlavia na jednom konári. Je samoopelivá, kvitne od mája do júna.

PLODNOSŤ: vysoká.

PLODY: čierne, veľké súplodie (10-27 mm, až 16 g), sladkokyslé, vynikajúce, veľmi šťavnaté, po zbere ich treba veľmi rýchlo spracovať, lebo rýchlo kvasia a plesnivejú.

DOZRIEVANIE: od júla do augusta podľa polohy.

VYUŽITIE: výroba džemov, lekvárov v kombinácii s ovocím bohatým na pektín, sirupov, kompótov, zmrzliny, destilátu, do koláčov, zákuskov a závinov alebo na mrazenie na neskorší konzum a spracovanie. Sušenie pri nich musí prebiehať rýchlejšie ako v prípade moruše bielej, ale výsledné sušené plody sú veľmi chutné.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Toleruje relatívne širokú škálu pôd od ľahkých až po ťažké ílovité a znáša aj kamenisté, suchšie pôdy, ale najlepšie sa jej darí v dobre odvodnených, no vlhkých, ľahších výživných pôdach v teplých vinohradníckych regiónoch južného Slovenska.

ODOLNOSŤ: mrazuodolná v dreve do -23 °C až -29 °C (USDA zóna odolnosti 5). Hoci puky a letorasty sú citlivé na mráz, raší veľmi neskoro, takže väčšinou spoľahlivo uniká neskorým jarným mrazom. Dobre znáša znečistenie ovzdušia. Je málo náchylná na choroby, len pri príliš vlhkom počasí môže trpieť antraknózou listov.